Spoločnosť

Ako EÚ vidí národnostné menšiny?

manjinski

Zákony, ktoré chránia postavenie národnostných menšín v Eúropskej únii existujú, ale sú všeobecné. Členské krajiny by ich mali dodatočne usporiadať v súlade so svojimi špecifikami. Srbsko by malo rešpektovať vlastné zákony, lebo je to v záujme jeho občanov, nie preto, že EÚ robí naň nátlak.

Európska únia má celý súbor stratégií, akčných plánov, rozhodnutí, direktív, ktoré regulujú postavenie národnostných menšín, všetky patria k procesu nastolenia európskej spoločnosti, ktorá je založená na rovnosti, inklúzii a uctievaniu rôznorodosti a v ktorej je diskriminácia z rasových a etnických dôvodov zakázaná a sankčná.

 Koordinátorka projektov v oblasti rozvoja civilnej spoločnosti v Belehradskej otvorenej škole (BOŠ) Marija Todorovićová  dodáva, že dokument, ktorý zahŕňa všetko, čo sa týka menšín je Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý nadobudol platnosť v roku 1998 a ktorý jasne určuje povinnosti každého signatárskeho štátu v oblasti úpravy práv a slobôd príslušníkov národnostných menšín pri zachovávaní ich identity.

,,Žiaľ, údaje a posledné výskumy, ukazujú, že aj okrem uvedených politík a opatrení Európskej únie, ako aj Rady Európy rasizmus a xenofóbia v niektorých členských štátoch stále pretrvávajú ,“ uvádza Todorovićová pre Storyteller.

 Zoran Lutovac, vyšší vedecký pracovník Inštitútu pre sociálny výskum a podpredseda Národného zhromaždenia  , hovorí, že v rámci EÚ neexistuje jednotný prístup, pokiaľ ide o riešenie postavenia národnostných menšín.

,,Krajiny by mali samy rozhodnúť o zásadách, na ktorých bude založená politika diverzity. Všeobecná rada štátom je, aby túto otázku zariadili v súlade s okolnosťami a jedinečnosťou štátov,“ uvádza Lutovac.

Sú všetky národnostné menšiny rovné alebo sú niekoré „rovnejšie“?

Univerzálne pravidlo neexistuje. Členským krajinám je ponechaný priestor, aby túto oblasť regulovali v súlade so svojimi špecifikami, vysvetľuje Lutovac. Sú rôzne faktorý, ktoré vplývajú na túto otázku.

,,K najdominantnejším patria: vyjednávací a vydieračský potenciál samotnej menšiny v rámci danej spoločnosti a rozvinutý vzťah k materskej krajine. Čím väčší vplyv materská krajina má na medzinárodnej úrovni, tým sa predpokladá väčší priestor na manévrovanie pre danú menšinu, čo uľahčuje riešenie jej postavenia v tom zmysle, že bude mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu pre svoje požiadavky, “ vysvetľuje náš spolubesedník.

Marija Todorovićová: „Ak neexistuje dialóg v škole, v lokálnej samospráve, v meste, pokrajine, nemožno hovoriť o udržateľnej spoločnosti, ktorá svoju rozmanitosť vníma ako silu, nie ako slabosť.“ / Foto: BOŠ

Mária Todorovićová upozorňuje, že európske spoločnosti, žiaľ, v posledných rokoch, nie sú zhovievavé k národnostným menšinám, najmä po kulminácii utečeneckej krízy v roku 2015. Prieskum verejnej mienky o diskriminácii, ktorý uskutočnila Európska únia v roku 2019, ukazuje, že 59 % občanov verí, že diskriminácia na základe etnického pôvodu alebo farby pleti je v ich krajine rozšírená. Podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva za rok 2021 sú nenávistné prejavy a rasistické útoky vážnym problémom, ktoré v európskych spoločnostiach neslabnú.

,,Ak sa obzrieme dozadu, zistíme v akej miere boj proti terorizmu na začiatku 2000-tych rokov vplýval na zvýšenie diskriminácie zameranej najmä na moslimskú spoločnosť. A práve takto sme sa ocitli v situácii, v ktorej už nik nehovorí o multikulturalizme, takže sa nastoľuje otázka aká je alternatíva a na aký spôsob prispeje množstvo predpisov k väčšej inklúzii európskych spoločností,“ uvádza Todorovićová.

Čo sa stalo s Minority Safe Pack-om?

Minority safe pack je súbor zákonov, ktorý mal zlepšiť postavenie národnostných menšín v členských krajinách. Aj keď v minulom roku mal viac ako milión podpisov na vstup do Európskeho parlamentu, odmietli ho. Mária Todorovićová hovorí, že by schválenie tejto občianskej iniciatívy znamenalo vážne predefinovanie strategického a právneho rámcu EÚ.

,,Existujúce predpisy sú príliš všeobecné a zaoberajú sa najmä zákazom diskriminácie z rasových a etnických dôvodov v oblasti vzdelávania, zamestnania, sociálnej ochrany, ale neregulujú ani nezaväzujú členské krajiny, aby na základe presne sformulovaných smerníc v rámci svojich hraníc usporiadali postavenie etnických menšín. A práve to sa žiadalo v iniciatíve Minority Safe Pack,“ uvádza.

Zoran Lutovac sa domnieva, že pri vzostupe pravice a populizmu sa to dalo očakávať. Pripomína, že viacerí predstavitelia európskych krajín pred niekoľkými rokmi multikulturalizmus oficiálne vyhlásili za „mŕtvy“.

,,Na globálnej úrovni je jasná tendencia zatvárania všetkých menšín do vlastných rámcov. V takýchto podmienkách na iniciatívy takého typu miesta niet. Nebolo reálne čakať, že v kríznych časoch, keď sa EÚ usiluje odhaliť svoju identitu nanovo, iniciatíva takého typu bude mať podporu najvyšších inštutúcií v EÚ,“ vysvetľuje Zoran Lutovac.

Todorovićová hovorí, že je očividné, že niektoré členské krajiny odmietajú akceptovať väčšie povinnosti týkajúce sa zabezpečenia rešpektu voči etnickým menšinám, ako Rumunsko alebo Francúzsko.

,,Vtedy bolo počuť, že Rumunsko bolo jedným z členských krajín, ktorá bola proti týmto zmenám, majúc na zreteli, že by tieto iniciatívy zabezpečili väčšie práva početnej maďarskej menšine v Rumunsku. Táto iniciatíva by sa určite nepáčila ani Francúzsku, v ktorom neexistuje záznam o počte príslušníkov etnických, náboženských a jazykových menšín, ale sú všetci občania rovní bez ohľadu na ich rozmanitosť,“ uvádza Marija Todorovićová.

Dodáva, že sa ešte uvidí, čo na to povie Súdny dvor Európskej únie a či rozhodne v prospech podávateľa iniciatívy a akceptuje žiadosť o zrušenie rozhodnutia Európskej komisie.

Kde sa nachádza Srbsko v porovnaní s EÚ?

Lutovac hovorí, že Srbsko zosúladilo zákonné riešenia s dokumentami Rady Európy, a v určitých zákonných riešeniach postavilo aj ambiciózne ciele.

Ale:

  • Keď ide o Srbsko najväčší problém sa zjavuje pri uplatnení zákona a procedurálnej diskriminácii.
  • Z hľadiska menšinovej politiky vynechaná je interakcia medzi menšinou a väčšinou a integračná politika je ako jednosmerná ulica. V krajinách EÚ je stredobodom pozornosti spoločenská integrácia, kým je táto dimenzia v Srbsku proste zanedbaná.
  • Menšinová politika v Srbsku je politika veľkých čísel. Inak povedané, šitá je podľa potrieb početnejších menšín.

Hoci politiku Európskej únie vidíme ako jeden dobre usporiadaný systém, ktorý je založený na právnom štáte a rešpektovaní rozmanitostí, keď sa bližšie pozrieme na povinnosti, ktoré majú členské krajiny v oblasti ochrany práv a slobôd príslušníkov etnických menšín, všimneme si nečakaný paradox – tieto povinnosti sú väčšie v porovnaní s povinnosťami členských krajín, vysvetľuje Marija Todorovićová.

A tak máme jedno Francúzsko, v ktorom Bretónci, Korzíčania, Rómovia nemajú status etnickej menšiny, alebo Dánsko, v ktorom sú staroosadlíci Inuiti zaevidovaní ako Dáni a nemajú možnosť na inú sebaidentifikáciu. V prípade Srbska by sa dalo povedať, že multietnické dedičstvo z Juhoslávie aj naďalej žije a je zakotvené v právnom a inštituciálnom rámci, uvádza Todorovićová a pripomína, že je to iba základ, ktorý je potrebné zlepšiť na inšitucionálnej úrovni, ale aj na úrovni medziľudských vzťahov.

Čo sa očakáva od Srbska v procese eurointegrácie, pokiaľ ide o národnostné menšiny?

Očakáva sa, že bude rešpektovať Rámcový dohovor a schválené zákony a procedúry, a nebude viesť otvorenú politiku diskriminácie. To, čo Srbsko očakáva od seba je oveľa dôležitejšie než podmienky EÚ, hovorí Lutovac.

Dodáva, že je potrebné rozvíjať aj multikultúrnu spoluprácu, nielen medzietnickú.

Je nevyhnutné, aby Srbsko usporiadalo spoločenské vzťahy rešpektujúc princípy interkultúrneho dialógu a aby neprezentovalo hodnoty segregačného multikulturalizmu.

,,V centre pozornosti menšinovej politiky v Srbsku je ochrana etnokultúrnych identít, pričom hodnoty interkulturalizmu nie sú rozpoznané a medzikultúrna spolupráca je vnímaná ako ohrozenie národnej identity menšiny, ale aj väčšiny,“ hovorí Lutovac.

Teda, potrebujeme niečo viac ako „paprikáš multikulturalizmu„, ako tomu hovorí Kristina Rac vo svojom zborníku práce Otázky identity vo Vojvodine vo svetle nadchádzajúceho sčítania obyvateľov.

Marija Todorovićová sa zhoduje, že je domáci právny a strategický rámec dobrý, ale jeho uplatnenie sa musí zlepšiť. Z rozpočtu je potrebné vyčleniť viac na realizáciu plánovaných opatrení, ale princípy tolerancie, inklúzia, solidarita, úcta a chránenie rozmanitosti musia byť prítomné v inštitucionálnom fungovaní a v každodennom živote.

,,Ak neexistuje dialóg v škole, v lokálnej samospráve, v meste, pokrajine, nemožno hovoriť o udržateľnej spoločnosti, ktorá svoju rozmanitosť vníma ako silu, nie ako slabosť,“ uvádza naša spolubesedníčka.

K zmene príde, ale asi len na papieri

Všetky kľúčové reformy, ktoré sa od Srbska očakávajú a týkajú sa ochrany práv národnostných menšín v procese eurointegrácií uvedené sú v Akčnom pláne na realizáciu práv národnostných menšín, ktorý bol schválený v roku 2016. Tohto roku sa plánovalo schválenie nového dokumentu na obdobie rokov 2022-2025, no všetky strany, ktoré sa podieľali na jeho tvorbe sa k finálnej a spoločnej verzii nedostali, vysvetľuje Marija Todorovićová.

,,Bez ohľadu na to, ako bude vyzerať finálna verzia nového akčného plánu, je zrejmé, že Srbsko bude musieť vkladať viac ľudských a finančných zdrojov na zlepšenie evidencie o rešpektovaní práv a slobôd príslušníkov národnostných menšín, zapájaním väčšieho počtu príslušníkov národnostných menšín do práce verejnej správy, zabezpečiť dostatočný počet učebníc v jazykoch národnostných menšín, konať podľa odporúčaní nezávislých inštitúcií,“ uvádza táto odborníčka.

Zostáva iba sledovať, akou rýchlosťou budú reformy prebiehať a nakoľko srbské štátne vedenie svoju pozornosť týmto otázkam venuje. A čo nám zaručuje, že sa zrealizujú – jedným slovom: nič, hovorí Lutovac.

,,Nikto vás nemôže presvedčiť, aby ste dodržiavali vlastné zákony, no mali by ste to robiť, lebo je to v celospoločenskom záujme, ste tu nato, aby ste bojovali za spravodlivosť v spoločnosti a poriadok v štáte, a nie nato, aby ste zaškrtávali políčko v nejakej tabuľke. Rozvoj medzietnickej spolupráce, nadviazanie interkultúrného dialógu medzi väčinou a menšinou je hlavne záujem Srbska, nie EÚ. Prečo by EÚ v tejto veci očakávala viac a určovala vyššie kritéria než jej občania,“ hovorí Lutovac.

About the author

Sanja Đorđević and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PODPORTE NÁS!

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller