SOLUTIONS STORIES

Ako mladí ľudia z iniciatívy „Ide glas“ učia občianky a občanov aktivizmu

Ide glas

Je sobota v novosadskej štvrti Detelinara. Medzi sivými socialistickými budovami vytvárajú stromy koberec žltých listov. Pod prastarým gaštanom na Ulici Nadeždy Petrovićovej sa schádza skupina mladých ľudí.

Skladajú stánok. Z tašky vyťahujú kriedy, papiere, fixky, loptu a rôzne iné rekvizity. Aktivisti a aktivistky Centra E8, ktorý realizujú iniciatívu Ide glas (vo voľnom preklade zo srbčiny do slovenčiny: hlas ide/cestuje, resp. počuť hlas pozn. red.), plánujú uskutočniť pouličnú akciu s cieľom zvýšiť povedomie o potrebe rekonštrukcie ihriska, na ktorom sa práve nachádzajú.

Lúče zubatého novembrového slnka prenikajú cez konáre, no dobrovoľníkom zima nie je, pretože sa bavia s deťúrencami zo susedstva. Kreslia na betón, triafajú kužele, maľujú si tváre motívmi rôznych zvieratiek.

Medzi nimi aj Sonja Aleksić, študentka psychológie, ktorá sa pred niekoľkými rokmi presťahovala do Nového Sadu.

Sonja sa rozpráva so susedmi, vysvetľuje im situáciu a pozýva ich, aby podporili iniciatívu svojim podpisom.

Je zrejmé, že parčík treba dať do poriadku. Drevo na jeho mobiliári je opotrebované, šmýkačka počmáraná, hojdačky sa v základoch kývajú, čím je bezpečnosť detí otázna. Rodičia sa sťažujú aj na osvetlenie. V zime sa skôr stmieva, takže keď prídu z roboty, musia si so sebou na ihrisko zobrať aj baterky.

„Vyskúšali sme všetko, ale ako občania nemáme právo robiť čokoľvek na verejnom majetku,“ povedal bezradne jeden z otcov.

Ihrisko, ktoré dychtí po rekonštrukcii © Sanja Đorđević, Storyteller

Aktivisti si myslia opačne. Vyzbierané podpisy predložia Mestu Nový Sad ešte pred hlasovaním o budúcoročnom rozpočte, aby im ukázali, aké sú priority občanov a občianok.

Asi o sto metrov ďalej, na rušnejšom mieste, zbierajú podpisy aj Anđela VaskovićMarína Milosavljević. Sú koordinátorkami projektu a kvôli tejto príležitosti pricestovali z Belehradu.

Vysvetľujú, že hlavným cieľom akcie nie je vyzbieranie podpisov, ale poukázanie občanom a občiankam, ako sa môžu aktivovať.

„Videli sme naše plagáty nalepené na budovách – cestou z parčíka po túto križovatku. To je už ukazovateľom, že sme uspeli,“ hovorí Anđela.

Občiansky aktivizmus v štyroch krokoch

Sonja Aleksić a ďalší dobrovoľníci uskutočnili anketu mesiac predtým. Chodila od dverí k dverám a pýtala sa spoluobčanov, aké problémy ich trápia. Keď sa posťažovali na všeobecné témy – ako sú nízke dôchodky, inflácia, znečistenie ovzdušia, Sonja presmerovala dialóg na lokálne témy, pretože tie ich môžu ovplyvniť bezprostrednejšie a efektívnejšie.

Druhým krokom bola analýza získaných odpovedí. O svoje názory, problémy a potreby sa s dobrovoľníkmi podelilo približne 2.000 Novosadčaniek a Novosadčanov. Ďalšou výzvou bolo pre tím iniciatívy Ide glas vybrať si, na ktorý problém sa treba zamerať – čo je to, okolo čoho by sa ľudia najviac angažovali.

„Ohľadom ihriska na Detelinare nám občania už počas ankety povedali, že by nám pomohli, keby sme niečo začali,“ spomína Anđela.

Tretím krokom bolo zorganizovať stretnutie so všetkými respondentmi, ktorí zanechali svoje kontakty. Pre nehodu na vlakovej stanici, ktorá sa stalo niekoľko dní pred plánovaným stretnutím, však ono bolo zrušené.

Aktivistka Sonja Aleksić v rozhovore so susedmi © Sanja Đorđević, Storyteller

V tú novembrovú sobotu sme boli svedkami štvrtého kroku na ihrisku. Dobrovoľníci pozývali zainteresovaných spoluobčanov, aby sa k nim pridali a podpísali petíciu s konkrétnou žiadosťou.

„Ešte predtým, ako sme zložili náš stánok, privítali nás ľudia, s ktorými sme už boli v kontakte,“ vraví Anđela.

Vysvetľuje, že týmto spôsobom sa akcia ukázala ako úspešná, pretože občania začali konať v niečom, čo bolo pre nich dôležité. Okrem podpisovania petícii a vylepovania plagátov, susedia šírili informácie o tejto akcii prostredníctvom skupín na Viber-i, a tak sa zapojili do zbierania podpisov.

@storytellerrs Od vrata do vrata Aktivisti i aktivistkinje inicijative “Ide glas” širom Srbije osluškuju potrebe građane i građanke i zajedno pokreću akcije koje menjaju društvo. 📢 #ideglas #demokratija #mladi #zajednica #novisad #vojvodina #srbija #fyp ♬ original sound – storyteller.rs

„Je pre nás dôležité, aby sa ľudia naučili tento proces, aby aj bez nás mohli začať iniciatívu a komunikáciu s lokálnou samosprávou,“ podotýka Anđela.

Čo to je Ide glas?

Iniciatíva Ide glas vznikla ako kampaň Centra E8 – organizácie sústredenej na prácu s mládežou v celom Srbsku so zameraním na rodovú rovnosť, prevenciu násilia a dôležitosť aktivovania sa v spoločnosti. Cieľom iniciatívy bolo zvýšiť účasť na belehradských voľbách v roku 2022.

Okolo 100 mladých ľudí sa zapojilo do šírenia myšlienky prostredníctvom kampane „od dverí k dverám“. Na túto tému vytvorili aj propagačný materiál, skúmali a písali texty pre mládežnícky portál Zoomer.rs. V desiatich obciach, v ktorých sa kampaň uskutočnila, sa účasť na voľbách zvýšila o 2,35%.

Tím E8, inšpirovaný úspechom, pokračoval v rozširovaní iniciatívy s cieľom povzbudiť občanov, aby sa politicky angažovali aj mimo volieb, a prakticky im ukázal, ako môžu spustiť lokálnu iniciatívu.

Viac ako 140 mladých ľudí v 33 obciach po celom Srbsku pracovalo na podpore politickej participácie prostredníctvom štyroch krokov: od ankety a analýzy, cez stretnutia, až po konkrétne kroky. Bolo spustených 13 iniciatív, z ktorých dve boli úspešne implementované: v Zreňanine a Kule.

Marina a Anđela zbierajú podpisy © Sanja Đorđević, Storyteller

Zreňanine sa ako problém vytýčilo chýbajúce pouličné osvetlenie v istých častiach mesta. Zreňaninčania, najmä Zreňaninčanky, sa cítili nebezpečne, a tak v noci chodili po okolitých, vzdialenejších cestách. Spustením petície bol na úrady vyvíjaný tlak, kým sa správy o tom šírili susedskými, ale aj mediálnymi kanálmi. Keď predstavitelia úradov počuli o petícii, vydali urgentné nariadenie na opravu existujúceho pouličného osvetlenia. Niektoré časti mesta – predsa aj ďalej – sú neosvetlené, takže tomuto problému sa ešte treba venovať.

V Kule sa vyskytol problém nelegálnych skládok, ktorý vznikol čiastočne preto, že niektorým obyvateľom bol kontejner príliš ďaleko. Skupina mládeže z obce spustila petíciu za umiestnenie 11 kontajnerov a pravidelné odnášanie smetí. Čoskoro boli pozvaní na stretnutie so starostom, následne nové kontajnery boli umiestnené na dvoch lokáciách.

„V oboch prípadoch stačilo načuť, že mladí ľudia zbierajú podpisy. Pri problémoch, ktoré si vyžadujú menší rozpočet, je niekedy potrebné len veľmi málo úsilia na ich vyriešenie,“ vysúva Marína Milosavljević.

Dodáva, že cieľom týchto akcií nebolo, aby občania investovali svoje prostriedky a čas do opráv spoločných vecí, pretože na to už existujú vyčlenené financie – a to je rozpočet mesta. Pointa je, aby občania pochopili, že je normálne, aby lokálna samospráva komunikovala so svojimi občiankami a občanmi.

„Ich nedokážu motivovať naše pekné reči o demokracii, nakoľko ich môže stimulovať fakt, že to už niekto skúsil a vyšlo to,“ hovorí s úsmevom Marína.

Ide glas z perspektívy občanov

Niekoľko stoviek kilometrov južnejšie od Detelinare na vchodových dverách sa začul zvonček. Otvoril ich Dušan Trifunović Milešić.

„Dobrý deň, sme aktivisti iniciatívy Ide glas z Belehradu. Robíme anketu. Môžete  nám povedať, čo Vy považujete za najväčší problém vo svojom okolí?“

„Chýbajúce pouličné osvetlenie, nevyhovujúcu kanalizačnú sieť,“ stručne odvetil Dušan – a to s veľkým záujmom o ďalšom priebehu procesu, pretože o tejto iniciatíve už skôr počul od svojich kolegov na fakulte.

„Po dokončení ankety plánujeme spustiť iniciatívu na vyriešenie problému, ktorým je zasiahnutá väčšina ľudí. Chceli by ste sa k nám pridať?“

Dušan návrh akceptoval a nechal svoje kontaktné údaje. Prijal pozvanie na stretnutie.

„Susedia ma vnímajú ako buriča. Ostatní ako najväčší problém vyzdvihli chýbajúcu svetelnú signalizáciu na najfrekventovanejšej križovatke v našej štvrti,“ prezrádza Dušan.

Iniciatívy riešiť problém sa však nevzdal. Za jeho vyriešenie sa zasadzoval rovnako ako aj samotní aktivisti.

Dušan si všíma u svojich susedov nedôveru k akejkoľvek forme aktivizmu. Chápe tento jav, pretože politika je vnímaná ako niečo nemorálne, nečestné, čo – podľa neho – nie je správne.

Na toto poukazuje aj Alternatívna správa o postavení mládeže z roku 2024, ktorá uvádza, že mladí ľudia sú vo všeobecnosti nedôverčiví voči inštitúciám. Na stupnici od 1 do 5, kde 1 znamená úplný nedostatok dôvery, kým 5 veľkú mieru dôvery – majú orgány ako predseda lokálnej samosprávy, národné zhromaždenie, vláda a ministerstvá hodnotenie nižšie ako 2. Mladí ľudia najmenej dôverujú politickým stranám, ktoré v priemere ohodnotili 1,37.

Milica Borjanić zo Strešnej organizácie mládeže Srbska (pôvodne v srbčine: Krovna organizacija mladih Srbije – KOMS), ktorá sa na príprave správy podieľala, hovorí, že uzavretosť inštitúcií voči občanom a chýbajúci dialóg v spoločnosti vytvárajú dojem, že sa nič nedá zmeniť.

„Ak ste mladý človek, viete, že váš hlas nebude vypočutý, že vaša iniciatíva neprinesie žiadnu zmenu – tak prečo by ste sa na nej vôbec podieľali,“ Milica poukazuje na logiku apatie.

„Ľudia by mali byť povzbudzovaní, aby sa podieľali na riešení problémov, alebo aby vyvíjali tlak na tých, ktorí rozhodujú – či už na lokálnej alebo nacionálnej úrovni. Predpokladám, že v neskoršej fáze budú problémy aj s inštitúciami, pretože vieme, že sú často nemé – keď ide o potreby občanov,“ pokračuje Dušan Trifunović Milešić.

Občianske iniciatívy sú spôsob, ako realizovať demokraciu © Sanja Đorđević, Storyteller

To je azda aj najväčšia prekážka, ktorej čelia občianske iniciatívy. Takto Anđela, koordinátorka Centra E8, vysvetľuje, prečo z 13 iniciatív iba dve „priniesli ovocie“.

„Často nerealizujeme iniciatívy v priateľskom ovzduší, ani nemáme obec, ktorá by chcela reagovať a zaujímala sa o to, čo robíme,“ prízvukuje.

Ďalšou prekážkou je, že inštitúcie sú nemotorné a – ak reagujú – ich spätná väzba je pomalá. Na druhej strane projekty realizované Centrom E8 majú obmedzené trvanie, teda aj obmedzené kapacity. Navyše dobrovoľníci, nech sú akokoľvek motivovaní, majú svoje fakulty, roboty, rodiny, koníčky, ktorým by sa chceli venovať povedľa aktivizmu.

Mladí ľudia nie sú pasívni, ale znemožňovaní

Aktivistka Sonja Aleksić sa rada zapája do spoločenstva, v ktorom žije, no zároveň hovorí, že niekedy sama cíti, že jediným riešením je odísť do inej krajiny.

Cíti sa neisto, ako keby nemala kontrolu nad základnými potrebami, ako je bezpečnosť – najmä po 1. novembri, keď na vlakovej stanici v Novom Sade spadol prístrešok, ktorý usmrtil 15 ľudí. Vzhľadom na zatknutie študentov, ktorí sa zúčastnili protestov – ktorými sa žiada zodpovednosť za spomínanú udalosť, Sonja hovorí, že je odvážne aktivovať sa akýmkoľvek spôsobom, keď sa verejnosti posiela správa, že mladí ľudia – ktorí bojujú za svoje hodnoty – končia vo väzbe.

„Otázne je, aké sú schopnosti mladých ľudí a koľko si trúfajú,“ dodáva.

Sonja vníma aktivizmus ako spôsob, ktorým sa dá zapojiť do komunity © Sanja Đorđević, Storyteller

Viac ako polovica respondentov v Alternatívnej správe o postavení mládeže sa domnieva, že politický systém v Srbsku neumožňuje účasť mladých ľudí v politických procesoch. Tento výsledok sa odráža v systémovej praxi, ktorá bráni mladým ľuďom konať akýmkoľvek spôsobom. Takto sa im sugeruje, aby namiesto pokusov o akúkoľvek zmenu, radšej sledovali zľavy na jednosmerné letenky z tejto krajiny.

„Mladí ľudia nie sú pasívni, sú systematicky znechutení,“ tvrdí Milica Borjanić.

Psychológ Srđan Dušanić chápe, odkiaľ pochádza bezmocnosť. S ďalšími dvoma kolegami realizoval výskum s názvom Občianska a politická participácia mládeže – psychologický aspekt. Hovorí, že dlhoročná tradícia rôznych pliag v spoločnosti pomaly a dôsledne zabíja motiváciu a presvedčenie u ľudí, že sa dá niečo napraviť.

„Mladí ľudia nemajú až taký nezáujem o spoločenskú účasť, ale nie vo forme, ktorá sa im v súčasnosti ponúka,“ upozorňuje Dušanić mysliac na politikárčenie.

Dodáva, že aj napriek tomu je potrebné, aby ľudia pochopili, že nemajú inú lepšiu možnosť, ako sa vytrvalo snažiť o vytvorenie určitých zmien k lepšiemu. Bezmocnosť a kňučanie nie sú pre neho alternatívou. Pripomína, že je fatálne presúvať zodpovednosť na niekoho iného, pretože to zvyčajne nič nezmení.

„Každý človek by mal začať prataním vlastného dvora. Môže tak vytvárať malé pozitívne ostrovy, ktoré bude spájať s ostatnými, až kým z nich nevznikne kontinent. A to, čo je toxické, sa stane izolovaným ostrovom, kým raz nezmizne,“ domnieva sa Dušanić.

Dušan Trifunović Milešić robí poriadok vo svojom okolí. Spolupráca s iniciatívou Ide glas ho motivovala, aby nesedel nečinne a nečakal, že veci za neho napraví niekto iný. Pravidelne podpisuje petície, chodí na protesty, zúčastňuje sa rôznych ekologických akcií a vyzýva ostatných mladých ľudí, aby využili svoje volebné právo.

„Mladí ľudia by mali byť hybnou silou pozitívnych zmien v našej spoločnosti,“ uzatvára Dušan.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Sanja Đorđević and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.