Eko dizajn našich životov

Ako počas sviatkov škodíme životnému prostrediu a čo s tým môžeme (u)robiť?

Sviatky sú časom oddychu, spoločenských stretnutí, užívania si s blízkymi, ale aj zvýšených výdavkov a konzumu. K tomu nás navádzajú aj reklamy, ktoré trvajú na tom, že nemôžeme milovať svojich priateľov a rodinu bez ich jemných čokolád, plastových hračiek a sýtených nápojov. Pri silvestrovaní zabúdame, že existuje aj zajtrajšok. Nechceme to byť my, ktorí zbúrajú snehuliaka, ale pozrite sa von oknom – my ho ani nemáme z čoho postaviť! A je to dôsledok klimatických zmien.

„Nie je to tak dávno, keď som bola ešte decko, pamätám si, že sme mali vianočný stromček ozdobený kadejakými starými guľami, škatuľkami od zápaliek, ktoré sme balili do papiera z darčekov, ktoré sme dostali, a kopou marcipánových cukríkov, ktoré nikto nechcel jesť, tak poslúžili ako dekorácia,“ spomína si Blažena Pavelová z Ekologického hnutia Padina (EKOP).

Svetielka sa tradične dávali niekoľko dní po ozdobení vianočného stromčeka, pretože ich otec musel vždy opraviť dve alebo tri malé žiarovky, keďže prehoreli ešte počas minulých Vianoc. Zapnuté boli len na pár hodín večer, aby sa ušetrila elektrina. Stromček možno nebol očarujúci, ale určite naplnil ich detské srdcia teplom.

„Prostredníctvom šetrnosti, kreativity, opravy a konzervácie môžeme znížiť náš odpad
a dopad na skládky po sviatkoch,“ hovorí Blažena Pavelová. © Storyteller

„Vstupom do sveta ekológie som si čoskoro začala všímať drobné, možno nepostrehnuteľné ekologické prehrešky v súvislosti so všetkým, vrátane sviatkov. Videla som, že predtým ľudia o ekológii ani nehovorili, ale spontánne ju aplikovali, kým dnes zažívame úplný opak,“ uvádza táto aktivistka.

Dodáva, že každoročným obmieňaním celého obsahu vianočného stromčeka vyrábame obrovské množstvo plastov. „Staré“ ozdoby z minulého roka samozrejme nevyhodíme, ale vyhodíme preto množstvo plastových obalov, v ktorých sme kupovali nové gule – a tak každoročne. Radí, že ak sa nám naozaj zunujú, môžeme si ich vymeniť s priateľmi, príbuznými, susedmi. 

„V konečnom dôsledku, nemusíme ani kupovať ozdoby, dajú sa vyrobiť zo všelijakých zvyškov a prebytkov v domácnosti, čo môže byť pekný čas strávený s deťmi,“ navrhuje Blažena.

Dodáva, že aj svetielka sa dajú používať niekoľko rokov po sebe a v prípade, že sa pokazia, môžeme ich zaniesť na prax napríklad študentovi elektrotechniky. A počas dňa nemusia svietiť.

Odporúča tie elektrické pred batériovými, pretože výroba batérií po sebe zanecháva nenapraviteľné škody na životnom prostredí. Batérie sú klasifikované ako nebezpečný odpad, a nesmú sa vyhadzovať do komunálneho odpadu, pretože môžu spôsobiť požiar na skládkach a vyliať ťažké kovy do pôdy a vody.

Pozdrav k sviatkom z elektrodistribučnej spoločnosti

Na naše adresy o nejakú chvíľu príde list. Poštári štrajkovali, takže práce sa nahromadilo. Elektricko-energetická spoločnosť Srbska (srb. Elektroprivreda Srbije – EPS) nám blahoželá k sviatkom s nárastom cien elektriny o 9,28% v porovnaní s jesennými cenami. Niektorým už „popriali“ k sviatkom – zhodou okolností – hneď po voľbách.

Tepelná elektráreň v Kostolci / Foto: Sanja Đorđević © Storyteller

Táto facka do domáceho rozpočtu by nás snáď mohla inšpirovať k rozumnejšiemu míňaniu, pretože 70% elektriny určite získavame z neobnoviteľných zdrojov energie, uvádza EPS na svojom webe. Za každú žiarovku, ktorá svieti v miestnosti, v ktorej nie je nikto, musí niekto priložiť lopatu uhlia pochybnej kvality, ktoré sa okrem elektriny premení na vzduch zlej povesti, a oxidu uhličitého, ktorý je zodpovedný za tieto nádherné jarné teploty, ktoré zabili snehuliaka.

Koniec dňa počas zimy prichádza skôr, pretože vyjmúc pochmúrneho počasia, denné svetlo sotva vydrží do 16. hodiny, takže čas pred a po práci trávime väčšinou v tme. Potreba umelých dekoratívnych svietidiel sa tu ukazuje ako opodstatnená.

S koreňom, bez koreňa, plastová?

„Už starí Rimania si v januári zdobili príbytky vždyzelenými konármi,“ hovoria z Novosadského horolezeckého hnutia (srb. Pokret gorana Novog Sada).

Nie je známe, odkiaľ pochádza tradícia zdobenia vianočných stromčekov, ale vieme, že v Nemecku sa v 16. storočí stromčeky zdobili jablkami. Protestantský reformátor Martin Luther k tomu pridal zvyk zdobenia sviečkami. Medzičasom sme objavili, ako sa z ropy vyrábajú praktické materiály, a tak sme jabĺčka nahradili plastovými guľami, svetielka led diódami, a stromček jeho plastovou verziou.

Jeho udržateľnosť sa odráža v tom, že s ním možno privítať nové desaťročia, čo rovnako tak môže byť aj nevýhoda. Dajú sa zohnať vo všetkých farbách a veľkostiach, takže ak sa nám vkusy menia, kupujeme si každý rok nový – tieto staré čakajú nové desaťročia osamote na skládkach, a nedajú sa ani recyklovať. Sú vysoko horľavé, takže v kombinácii s poškodenými svetielkami či pyrotechnikou môžu byť skvelým receptom na katastrofu, rovnako ako tie Lutherove vianočné stromčeky.

„Ak bývate v byte a po novoročných sviatkoch nemáte kde zasadiť vianočný stromček, rozhodnite sa pre rezaný stromček. Môžete si ho kúpiť legálne, lebo len tak viete, že bol pestovaný podľa plánu alebo je z prebierky. Spoznáte ho podľa toho, že na ňom visí výrobná deklarácia, a na výreze je pečiatka,“ uvádzajú z Novosadského horolezeckého hnutia.

Slađana Dabić z Hôr Vojvodiny (srb. Vojvodinašume) upozorňuje na skutočnosť, že hoci široká verejnosť nie je naklonená vianočným stromčekom bez koreňov, ich výroba je navrhnutá v škôlkach, kde prebieha na malom priestore, v hustej výsadbe a s krátkym obdobím – od začiatku výroby po finálny produkt, celkovo niekoľko rokov.

Z Novosadského horolezeckého hnutia hovoria, že čerstvo narezaný vianočný stromček charakterizuje intenzívna farba a bohatá vôňa. Ak sa prejde rukou cez konár – ak je čerstvý – ihličie sa ohne a neopadne. Po kúpe treba zo spodnej časti stromčeka orezať niekoľko centimetrov, aby sa odstránila vysušená časť a stromček mohol nasať vodu. Držíme ho vo vode, kým nezačneme zdobiť. „Zasadíme“ ju do vedra naplneného štrkom, nikdy nie do zeminy alebo jemného piesku, ktoré by upchali jeho póry. Zalievame podľa potreby.

Z Verejného podniku (VP) Hory Vojvodiny odkazujú, že vo Vojvodine dominujú listnaté stromy. Ihličnaté stromy, prevažne borovice, zdobia Deliblatskú a Subotickú piesočinu. V tomto podniku hovoria, že pravidelne vychádzajú do terénu, a kontrolujú nelegálnu ťažbu a uvádzajú, že v uplynulom období k nelegálnej ťažbe ihličnanov nedošlo.

Dekorácie môžu byť aj z prírodných materiálov / Foto: Pixabay

Novosadské horolezecké hnutie každoročne odporúča občanom, aby sa predsa len rozhodli pre jedličky, ktoré budú pokračovať vo svojom živote aj po sviatkoch. Možno ich zohnať v registrovaných škôlkach lesných a okrasných drevnín. VP Hory Vojvodiny vyrába sadbový materiál, ktorý sa dá použiť ako vianočný stromček, v škôlke Ečka.

V prípade jedličky s koreňom, odporúča Novosadské horolezecké hnutie, aby sa každý večer postriekala vodou pomocou postrekovača, a nemala by sa držať v blízkosti zdroja tepla. Po sviatkoch, ak nie je zamrznutá zem, môže byť vysadená v záhradke. Ak áno, môže dočasne byť odložená na terase, chránená kartónom, nejakou látkou alebo slamou, a treba ju poliať raz za mesiac.

„Ak nemáte po sviatkoch voľné miesto na zasadenie vášho vianočného stromčeka (ktorý ste pravidelne postrekovali, kým bol v interiéri), je najlepšie kontaktovať lokálny komunálny podnik, ktorý vám poskytne ďalšie pokyny týkajúce sa výsadby na voľnej ploche vo vašom okolí,“ uvádzajú z Hôr Vojvodiny.

Vyštudovaná lesná inžinierka Slađana Dabić poukazuje na to, že ihličnaté druhy používané na dekoráciu nachádzajú optimálne podmienky pre rast a vývoj vo vyšších nadmorských výškach. Klimatické podmienky vo Vojvodine nie sú priaznivé na to, aby jedľa mohla ďalej rásť bez intenzívneho pestovania a ochrany.

„Vianočné stromčeky počas sviatkov stoja vo vykúrenom priestore. Ak sa počas celej doby držania vo vnútri neumiestnia do vhodného črepníka a nebudú zalievané, takmer úplne dehydrujú, čoho dôkazom je opadávanie ihličia, najmä u smrekov, takže vo voľnom priestore nemajú šancu prežiť,“ hovorí táto nezávislá odborná spolupracovníčka pre vykurovanie a ochranu lesov vo VP Hory Vojvodiny.

Strieľame od šťastia

Obloha nad Novým Sadom, Nišom a Belehradom po jednohlasnom odpočítavaní a veľkolepých výkrikoch Šťastný nový rok! nevybuchne. Prostriedky, ktoré sa takto ušetria, budú postúpené organizáciám na ochranu zvierat, prisľúbili starostovia.

„Len sa pozrime na naše vystrašené domáce zvieratá. Ony, ako aj všetky zvieratá, majú silné zmysly, pretože ich používajú na orientáciu, a ohňostroje v nich vyvolávajú veľký nepokoj. Tak napríklad vtáky zomierajú od prílišného strachu alebo opúšťajú svoje biotopy kvôli hluku, ktorý produkuje zábavná pyrotechnika, narúšajúc ich komunikáciu a orientáciu,“ hovorí Blažena Pavelová z EKOP-a.

Zákon vyslovene zakazuje predaj pyrotechniky mladistvým. To im nebráni v tom, aby týmito „hračkami“ ohrozovali seba aj ostatných.

Ona pripomína, že človek každou vlastnou činnosťou ovplyvňuje prírodu, tak aj oslavovaním. Len je potrebné obmedziť negatívne dôsledky našej zábavy na minimum, aby aj budúce generácie mohli v pokoji osláviť nejaký nám už vzdialený nový rok.

„Keď takto napočítame a obzrieme sa späť, vidíme, že naša malá párty má mimoriadne veľký vplyv na živý svet okolo nás. Na tieto problémy však existujú riešenia a sú veľmi jednoduché, a všetci ich poznáme ešte z čias, keď sme boli deckami,“ uzatvára Blažena Pavelová.

About the author

Sanja Đorđević and zo srbčiny preložil Ivica Grujić Litavský

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

PODKAST

NAVRHNI TÉMU

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODPORA V ROKOCH 2022-2025 – PODRŠKA U 2022-2025.

E-KNIHA ZADARMO!

PODKAST „Na ivici“

PARTNERI