Nad celú Vojvodinu sa natiahli tmavé mraky, celé dopoludnie popŕcha nudný jesenný dážď. Čerstvo je aj v Padine, v dedine kovačickej obci, v banátskej časti Vojvodiny. Željka Čapová Tomečeková sa vracia z denného nákupu základných potravín na dnešný obed. Tentoraz je jej plátenná nákupná taška plnšia o 100 jednorazových plastových pohárov. Je to tak na konci každého druhého mesiaca. Poháre však nie sú určené na používanie v Željkinej domácnosti.
„Aha, práve som sa vrátila z obchodu. Kúpila som nejaké veci na obed a 100 jednorazových plastových pohárov pre dcéru, aby si ich zobrala do materskej školy (MŠ). To jej bude stačiť na dva mesiace,“ hovorí Željka. V jej slovách akoby sme počuli tichý, nespokojný povzdych, pretože nesúhlasí s praxou používania jednorazových plastových pohárov v padinskej MŠ.
„Nesúhlasím s tým, aby deti v MŠ pili z jednorazových plastových pohárov, najviac z ekologických dôvodov,“ vysvetľuje Željka a dodáva, že v jej čase sa používali kovové poháre. „Dokonca sme si ich umývali sami, a tak sme sa naučili samostatnosti.“
Od Željky Čapovej Tomečekovej sa dozvedáme, že v padinskej MŠ sa pred desiatimi rokmi používali opakovane použiteľné plastové fľašky, ktoré si deti prinášali z domu. „Dokonca aj to je lepšie riešenie než jednorazové plastové poháre,“ hovorí.
„Rozhodnutie o používaní jednorazových plastových pohárov je v platnosti už niekoľko rokov, aj keď si nie sme istí, v ktorej chvíli bolo schválené, ani z akého dôvodu,“ uvádzajú z Ekologického hnutia Padina (EKOP) a dodávajú, že v poslednom období sa objavuje čoraz viac nespokojných rodičov, ktorých deti chodia do tejto inštitúcie predškolskej výchovy.
„Rodičia sú totiž povinní zo svojich prostriedkov nakúpiť balíčky plastových pohárov, papierových obrúskov a kuchynských utierok pre celý kolektív, a priniesť ich do MŠ. Ide predovšetkým o finančnú záťaž, ale aj povinnosť pre rodičov. Čo nás z EKOP-a znepokojilo – bola informácia, že v MŠ sa pália použité plastové poháre, teda prikuruje sa nimi, čo je nepochopiteľné, pretože pri spaľovaní samy deti ten dym vdychujú,“ hovoria v EKOP-e.
Na jedno dieťa to síce nie je veľká suma, ale koľko to stojí zdravie detí a životné prostredie?
Podobnú otázku si v roku 2013 položili aj environmentálni aktivisti a aktivistky v chorvátskom Splite, keď si všimli, že deti v MŠ pijú vodu z jednorazových plastových pohárov.
„Najskôr sme chceli preskúmať situáciu vo všetkých MŠ na území Mesta Split, preto sme urobili prieskum, a tak sme zistili, že vo všetkých predškolských zariadeniach sa používajú jednorazové plastové poháre,“ hovorí Gabriela Medunić-Orlić, výkonná riaditeľka Združenia pre prírodu, životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj Slnko (chor. Udruga za prirodu, okoliš i održivi razvoj „Sunce“) zo Splitu, ktorá si tento problém všimla, keď brala svoju – v tom čase – trojročnú dcérku do MŠ. Pred desiatimi rokmi chodil do rovnakej MŠ aj jej starší syn, ale plastové poháre sa vtedy nepoužívali.
Vzorka, na ktorej Združenie Sunce uskutočnilo výskum, pozostávala zo 62 MŠ na území Mesta Split, čo v tom čase predstavovalo 67% z celkového počtu MŠ na jeho území. Až 84% opýtaných MŠ používalo každý deň jednorazové plastové poháre, väčšinou mestské MŠ, zatiaľ čo len 6% (4 opýtané MŠ, z toho 3 súkromné) využívalo „klasickú metódu“, podľa ktorej má každé dieťa svoj vlastný pohár. Zvyšných 10% iba niekedy používalo jednorazové poháre (na oslavách narodenín).
Mimochodom, proti systému a tejto praxi sa postavili zamestnanci a členovia organizácie Slnko, a tak do MŠ odnášali namiesto plastových – poháre na opakované použitie. Tým ťahom zo svojich detí urobili „malé čierne ovce“, hovoria v Združení Slnko.
Prieskum robili s pomocou žiakov Prírodovedno-technickej školy, ktorí boli zapojení do programu spoločensky-užitočného učenia. Okrem údajov o množstve a spôsobe likvidácie použitých pohárov sa dozvedeli aj to, čo je najčastejším dôvodom tejto praxe.
„Zdravotní pracovníci v MŠ uvádzali ako najčastejšiu výhovorku hygienické dôvody a súhrn pravidiel, ale nikto nám nikdy jasne nepovedal, o čo v tých pravidlách ide. Aby sme sa dozvedeli, o čo ide, obrátili sme sa na Ministerstvo zdravotníctva Chorvátskej republiky, ako aj na Ministerstvo vedy a školstva, ktoré malo na starosti predškolskú výchovu, ale aj na Ministerstvo hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja,“ pokračuje naša spolubesedníčka.
Z Ministerstva zdravotníctva onedlho prišla odpoveď, že neexistuje žiadny predpis upravujúci používanie jednorazových plastových pohárov, a že ich používanie nikomu neprikázali, ale že je to politika jednotlivých MŠ.
„Na základe posúdenia vychovávateliek sme vypočítali, že počet pohárov, ktoré sa denne premenia na odpad a skončia v zmiešanom komunálnom odpade, sa len v MŠ na území Splitu pohybuje medzi 8.000 až 9.000. Jedno dieťa mesačne prinieslo 100 pohárov, takže na ročnej úrovni na plastové poháre v splitských MŠ míňali rodičia detí okolo 31,853 eur. Tieto zničujúce výsledky nás motivovali k okamžitému zahájeniu procesu obhajoby za zrušenie tejto negatívnej praxe,“ vysvetľuje Medunić-Orlić, a dodáva, že sa za tie peniaze mohli postaviť dve detské ihriská.
Plastové poháre, ak sú na jedno použitie, sú na jednej strane pohodlné na používanie, zabraňujú opakovanému použitiu alebo nehygienickému použitiu viacerými osobami. To určite prispieva k prevencii šírenia sezónnych respiračných ochorení a iných infekčných chorôb, ktorých šírenie je v kolektívoch najmä v zimnom období veľmi časté, hovorí Prof. Dr. Milka Popović, odborníčka na hygienu Ústavu verejného zdravotníctva Vojvodiny a vedúca Oddelenia správnej výživy a zdravotne bezpečnej stravy. Na druhej strane – dodáva naša spolubesedníčka – tieto poháre predstavujú veľkú záťaž pre životné prostredie a rozpočet.
„Jednoduchým prepočtom prípadného použitia jednorazových plastových pohárov iba dvakrát denne v najväčšej novosadskej MŠ by sa ročne spotrebovalo takmer 7,5 milióna pohárov! Netreba zabúdať ani na fakt, že mladšie deti často zubami obhrýzajú okraj tenkých plastových predmetov – vrátane pohárov, čo môže predstavovať aj nebezpečenstvo oddelenia malých kúskov, ktoré môžu viesť k uduseniu,“ upriamuje pozornosť profesorka Popović.
Ako sa v Splite podarilo povedať „zbohom“ používaniu jednorazových plastových pohárov v materských školách?
Presadzovanie zrušenia používania jednorazových plastových pohárov zo strany Združenia pre prírodu, životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj Slnko bol dlhý proces, ktorý trval takmer 5 rokov. Vyžadoval si veľa komunikácie, rozhovorov, dopisov a prieskumov s MŠ, vychovávateľkami, pracovníkmi a pracovníčkami v zdravotníctve, rodičmi, ale aj s príslušnými ministerstvami, Poradným zborom pre životné prostredie Mesta Split (chor. Savjetodavno vijeće za okoliš Grada Splita), ako aj so správnymi radami materských škôl.
„Naším navrhovaným riešením bolo vrátiť buď kovové poháre alebo poháre z tvrdého plastu, pretože sklo neprichádzalo do úvahy, keďže sme hovorili o MŠ, kde je vysoká možnosť úrazu,“ hovorí výkonná riaditeľka Slnka zo Splitu.
Dôležitou súčasťou procesu obhajoby boli aj prednášky pre vychovávateľky, vyjednávanie a presviedčanie riaditeľov MŠ, tlač a distribúcia plagátov o plastových pohároch a ich škodlivosti na more, flóru a faunu, tiež propagácia príkladov dobrej praxe a MŠ, ktoré také nerobia.
„Usilovne sme pracovali na zvýšení povedomie o tom, prečo nie je dobré používať jednorazové plastové poháre. Zaviedli sme dokonca aj ceny pre MŠ, ktoré sa rozhodnú pre novú prax – a to v podobe workshopov zdarma alebo zeleného výletu,“ dozvedáme sa od výkonnej riaditeľky Slnka.
Gabriela Medunić-Orlić sa domnieva, že nadmerná spotreba a konzumizmus sú kľúčovými príčinami všetkých problémov v našom životnom prostredí a v prírode. Uvedomujúc si túto skutočnosť, pri riešení problému používania jednorazových plastových pohárov, Združenie Slnko oslovilo aj psychológov, pretože bolo dôležité zistiť, aký psychologický, vlastne výchovný dopad má používanie týchto pohárov na deti, ktoré navštevujú MŠ.
„Pýtali sme sa psychológa, čo môže u malých detí spôsobiť situácia, keď použijú pohár a hneď ho vyhodia – či ich týmto spôsobom privykáme na konzumizmus, a či sa tak môžu začať správať aj pri hračkách alebo iných výrobkoch,“ zisťujeme od Gabrijely. „Jedna psychologička zo Splitu nám povedala, že ak sa deťom správne vysvetlí, prečo sa používajú jednorazové plastové poháre, a nie obyčajné, nemalo by to mať negatívny vplyv, ale v každom inom prípade to ovplyvňuje vývoj spotrebiteľskej mentality.“
Slnko tiež kontaktovalo medzinárodné organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, aby zistilo, aká je ich prax.
„Napríklad v Nemecku boli veľmi negatívne prekvapení, že v MŠ v Splite sa používa jednorazový plast. Boli prekvapení faktom, že takto zaobchádzame so zdrojmi, a že takto vychovávame deti,“ hovorí naša spolubesedníčka zo Splitu.
Až keď urobili prieskumy, výskumy a edukácie, mohli začať obhajovať svoje stanovy voči Mestu Split, pretože na konci koncov ono je to, ktoré riadi MŠ.
„Keď sme oslovili primátora a Mestskú radu, a žiadali o zákaz používania jednorazových plastových pohárov, až vtedy si niektorí politici uvedomili, že spomínaná prax naozaj nemá zmysel. Potom sa aj oni postavili na našu stranu, a žiadali zákaz.
„A po piatich rokoch všetkých týchto aktivít Mesto Split aj oficiálne zakázalo používanie jednorazových plastových pohárov v MŠ,“ hovorí Gabriela Medunić-Orlić, a zdôrazňuje, že riešenie tohto problému bolo veľmi jednoduché, no ukázalo sa predsa ako komplikované.
V skutočnosti najväčším problémom pri zavádzaní tohto riešenia v Splite bol – podľa Združenia Slnko – veľký odpor vychovávateliek, zdravotných pracovníčok a ostatných zamestnancov MŠ.
„Všetci boli akosi presvedčení, že s jednorazovými plastovými pohármi sa dosiahne lepší hygienický štandard, no pritom nemysleli na negatívne dôsledky pre životné prostredie, ale ani na vzdelávanie detí,“ hovorí Gabriela Medunić-Orlić.
„Nakoniec si ľudia, najmä rodičia, rýchlo zvykli na „novú“ prax, a trvalo im dlho, kým sa tohto zvyku vzdali, pretože všetkým bolo „jednoduchšie“ používať jednorazové plastové poháre,“ uzatvára Gabriela.
Dnes má Chorvátsko, ktoré je od roku 2013 členom Európskej únie, platnú smernicu SUP, ktorá predpisuje a zakazuje jednorazové plastové výrobky.
Opakovane použiteľné plastové poháre alebo kovové šálky?
Anna Diňová, ktorá je – ako zástupkyňa rodičov – členkou Rodičovskej rady padinskej MŠ, hovorí, že sa aj na rokovaní uvedenej rady hovorilo o probléme používania jednorazového plastu v MŠ.
„Všetci sú si vedomí problému, len sa ešte nepristúpilo k jeho riešeniu,“ hovorí Anna, ktorá – podobne ako Željka Tomečeková – navrhuje viacero riešení tohto problému.
Ako hovorí, problém je jeden, riešení je viacero, a treba nájsť to najvhodnejšie.
„Asi najlepším riešením by bolo, keby si každé dieťa prinieslo vlastnú fľašku alebo pohár na opakované použitie. Alebo aspoň to, že použité poháre sa uchovávajú oddelene a dávajú sa na recykláciu. Dali by sa využiť aj pri tvorbe detských kreatívnych prác,“ navrhuje Anna.
Hygienická špecialistka Milka Popović hovorí, že aj keby sa v MŠ používali opakovane použiteľné plastové poháre, mohlo by to mať následky z dôvodu nehygienického používania, pretože ich sanitácia a hygienická údržba nie sú také účinné, na rozdiel od údržby pohárov a iného riadu z inertného materiálu (sklo, nehrdzavejúca oceľ).
„Ak by sa mali používať umývačky riadu, plastové poháre sa kvôli svojej nízkej hmotnosti veľmi ľahko prevrátia a naplnia vodou, čo vedie k zadržiavaniu pracieho prostriedku, a vyžaduje dodatočné oplachovanie, sušenie alebo utieranie, čo môže mať aj určité následky, a to si vyžaduje aj dodatočný čas a opateru. Vzhľadom na to, že sklo sa v MŠ neodporúča z dôvodu možného úrazu, používanie nerezových pohárov, veľkých nádob a iného príboru sa považuje za štandard bezpečného používania v kolektívoch,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.
Zdôrazňuje, že umývanie, čistenie a dezinfekcia kovového riadu si vyžaduje aj materiálne a ľudské zdroje, no ich využitie je prakticky neobmedzené.
„Určite, že zvolené priority môžu zmeniť politiku aplikácie príboru. Napríklad náhle zmiznutie vody alebo iného potrebného zdroja (vrátane personálu) ospravedlňuje krátkodobé používanie plastových obalov na jedno použitie. V dlhšom časovom období je však určite ekonomickejšie a racionálnejšie používanie kovových pohárov,“ uzatvára Milka Popović.
Riešenie problému, ako hovoria aj ekologickí aktivisti zo Splitu, ale aj z Padiny, ukazuje sa samo a to z predchádzajúcej praxe, ktorá roky fungovala vo všetkých MŠ – a tou je používanie kovových pohárov/šálok na vodu.
„Tento nápad by vyriešil spomínané problémy v padinskej MŠ. Uvažovali sme aj o potencionálnom probléme väčšieho pracovného vyťaženia zamestnancov v MŠ, predovšetkým v kuchyni – kvôli umývaniu dodatočného množstva kovových pohárov, ale riešenie je aj tu jednoduché, a redukuje sa zadovážením priemyselnej umývačky riadu,“ hovoria v Ekologickom hnutí Padina.
Problém používania jednorazových plastových pohárov nie je len v Padine
Mimochodom, nie všetky MŠ vo Vojvodine a v Srbsku používajú jednorazové plastové poháre, ako napríklad MŠ na území báčskopetrovskej obce. V mnohých však ide o dlhoročnú prax, o čom sa koncom roka 2019 presvedčila iniciatíva Za menej odpadkov a viac šťastia (srb. Za manje smeća i više sreće), ktorá odštartovala petíciu Moja šálka – pre prírodu lepšia (srb. Moja šolja za prirodu bolja).
„Na tejto petícii a sprievodných akciách spolupracovali rodičia, pedagógovia a rôzni odborní poradcovia. Bola zverejnená petícia a vznikol propagačný plagát s ilustráciami a pesničkou (plagát a pesničku vytvorili spoločne rodičia, deti a vychovávatelia). Petíciu sprevádzala séria mediálnych výstupov,“ dozvedáme sa od Milji Vuković, zakladateľky spomínanej iniciatívy a rovnomennej facebookovej skupiny.
Milja hovorí, že jej výzvou prostredníctvom tejto petície bolo nevzdávať sa ľahko. „Je pohodlné používať a vyhadzovať jednorazové plastové poháre, ale to má naozaj svoje následky,“ pripomína Milja Vuković.
V Ekologickom hnutí Padina sú podobného presvedčenia.
„Deti, ktorých organizmy sa ešte len vyvíjajú, sú vystavené mikroplastovým časticiam, ktoré sa z týchto produktov uvoľňujú, tiež vzniká zbytočný odpad, a deťom sa dáva zlý príklad vzťahu k životnému prostrediu a nadmerného hromadenia odpadu už od útleho veku. Preto je problém používania plastových pohárov v MŠ v Padine jasný,“ upozorňujú členovia a členky EKOP-a.
Portál Storyteller urobil v polovici novembra online prieskum, do ktorého sa zapojilo 29 ľudí prevažne z Báčskeho Petrovca a Padiny. Na otázku Prečo je používanie jednorazových plastových pohárov v materských školách problémom? sme väčšinou dostali odpovede, že pri ich používaní vzniká zbytočný odpad.
Plastové poháre, ktoré sú u nás na trhu, nie sú recyklovateľné, ani neexistuje organizovaný spôsob ich zberu a spracovania, dokonca ani tie domnelé „papierové“ poháre nie sú recyklovateľné, pretože obsahujú polymérové povlaky, preto sa nedajú nazvať papierovými, hovorí Milica Lukić, výskumná pracovníčka–spolupracovníčka na Geografickej fakulte Univerzity v Belehrade a členka expertovej siete pre nakladanie s odpadom Green Loop.
„Vzhľadom na stav systému nakladania s plastovým odpadom v Srbsku, možno tento systém generálne hodnotiť ako nevyhovujúci a nedostatočný, a existujúce riešenia majú veľmi obmedzený dosah,“ dodáva táto odborníčka.
Primárna separácia, je podľa nej, do istej miery rozvinutá v niektorých lokálnych samosprávach v Srbsku, a to spravidla vo väčších mestách, pričom väčšina našej krajiny bohužiaľ nie je pokrytá potrebnou infraštruktúrou, ktorá by umožňovala a podporovala separovaný zber recyklovateľného odpadu – vrátane plastov.
„Tam, kde existuje infraštruktúra – podobne ako tzv. modré koše na recyklovateľný materiál, ekotašky, recyklačné stroje, napr. v Zreňanine, Kragujevci a Belehrade je o niečo väčšie množstvo plastových obalov, ktoré sa zbierajú a posielajú na recykláciu,“ vysvetľuje Lukić a dodáva, že je dôležitá veľká opatrnosť v komunikácii ohľadom recyklácii plastov.
„V Srbsku sa recyklujú predovšetkým PET obaly (nápojové fľaše), zatiaľ čo iné druhy plastov sa recyklujú v značne menšej miere (napr. PP plasty, vlastne biely a polopriehľadný plast – napr. tégliky od jogurtov alebo kyslého mlieka). Taktiež časť plastového odpadu končí ako zdroj energie v našich cementárňach. Stále však existuje nízky podiel recyklácie a opätovného využitia prostredníctvom využitia energie,“ dodáva naša spolubesedníčka.
Podľa nej, 90% odpadu, ktorý vyprodukujeme, skončí na skládkach v Srbsku, žiaľ, aj v prírode, pričom asi 10% alebo o niečo viac sa recykluje a spáli, teda energeticky využije.
„Ak hovoríme o recyklácii, zrecyklujeme len asi 5% z celkového množstva vyprodukovaného odpadu ročne,“ hovorí Milica Lukić a uzatvára:
„Aj tu si však treba dávať pozor, pretože štatistiky o odpadoch v Srbsku sú neúplné a nespoľahlivé. Ročne vyprodukujeme (na úrovni štátu) 2,9 milióna ton komunálneho odpadu a ďalších 60 miliónov ton banského a priemyselného odpadu.“
Titulná ilustrácia bola vytvorená za pomoci umelej inteligencie v Canve.
Tento článok vznikol v rámci projektu Žurnalistikou orientovanou na riešenia po kvalitné lokálne informovanie občanov, realizovaného redakciou Storyteller, a ktorý bol spolufinancovaný z rozpočtu Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.
Pridaj komentár & Dodaj komentar