Ako vyzerá pestovanie slovenskej identity v krajinách EÚ?

Odhaduje sa, že 1,3 milióna Slovákov žije mimo svojej materskej krajiny, je to takmer pätina populácie Slovenskej republiky. Vzdelanie, informovanie a pestovanie jazyka a kultúry v diaspóre závisí od počtu Slovákov žijúcich v určitej krajine, ale aj od toho, či sú oni autochtóna menšina.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 Slovákov v Srbsku bolo 52.750 a tým pádom Srbsko sa umiestnilo na siedmom mieste, keď ide o počet Slovákov vo svete. Ak sa pozrieme iba na Európu, Srbsko je na štvrtom mieste. Najviac Slovákov žije vo Veľkej Británii 129.000, v Rakúsku 63.000 a v Nemecku 58.000. Je prirodzené, že najviac Slovákov mimo materskej krajiny žije v Česku, je ich tam 148.000. No však odhaduje sa, podľa údajov Úradu pre Slovákov žijúcich v záhraničí, že v Spojených štátoch amerických žije zhruba 654.000 Slovákov.

V Španielsku tiež existuje slovenská komunita, ktorá počíta 12 000 ľudí. Na samotnom východe tejto zeme v meste Gerona sídli Slovensko-španielska únia. Na jej čele je Lenka Ďaďová.

,,Stredobodom záujmu našej inštitúcie sú všetky kultúrne prvky. Sme aktívni, keď ide o zachovanie slovenského jazyka, písanie kníh a čítanie rozprávok. Organizujeme aj letné tábory pre všetky generácie a takýmto spôsobom podporujeme vývin slovenského jazyka. Tábory sú umiestnené v hoteli, ale aj na pláži alebo v horách,“ uvádza Ďaďová.

Aj v Luxembursku – krajine veľkosti Báčky, ktorá má pritom takmer rovnaký počet obyvateľov ako Čierna Hora (asi 640-tisíc) žije 882 Slovákov. Jednou z nich je aj Viera Šeligová Hughes, ktorá pred desaťročím založila združenie Slux.

,,Slováci, ktorí tú bývajú sa sem väčšinou prisťahovali za posledných 20 rokov. Veľký počet pracuje v európskych inštitúciách, ale nie všetci. Mnohí z nás majú deti, ktoré sa narodili tu,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.

Mimovládne organizácie ako inštitúcie

Právo na národnostnú radu, čiže inštitúciu, ktorá má za cieľ pestovať menšinovú kultúru sa považuje skôr za privilégium než za pravidlo v Európe. Tú dieru zapĺňajú najmä takéto združenia. Okrem Slux-u sa v Luxembursku žiadna organizácia nezaoberá touto otázkou, kým najbližšie spojenie s materskou krajinou je v Holandsku, vysvetľuje Viera Šeligová Hughes.

,,Oficiálne patríme Slovenskej ambasáde v Holandsku. Spolupracujeme s Konzulátom Slovenskej republiky v Brusseli. Každá aktivita týkajúca sa Slovákov je pod vedením našej organizácie. Nie sme celkom spokojní, že nemáme ambasádu tu, ale Luxembursko je malý štát, takže má to zmysel,“ uvádza ona.

Šeligová Hughes dodáva, že je to škoda, lebo by sa spojenie medzi týmito dvomi krajinami dalo ľahko vybudovať, firmy by mohli spolupracovať a slovenské umenie by bolo prístupnejšie.

Úlohu národnostnej rady v Španielsku má Slovensko-španielska únia. Okrem vydávania kníh, zaoberá sa aj vyučovaním slovenského jazyka, študentskými výmenami, ako aj poskytovaním pomoci spoločnostiam, ktoré sa chcú dostať na španielské územie, hovorí Lenka Ďaďová.

,,Od roku 2021 sme začali s novým projektom, v rámci ktorého navštevujeme Maticu slovenskú v Martine. Považujeme, že práve ona má výborné podmienky na vznik a šírenie slovenskej kultúry. Škoda, že nemáme člena Matice slovenskej v Španielsku,“ vysvetľuje.

Materinský jazyk ako cudzí

Vzdelávanie v slovenskom jazyku neexistuje ani v jednej z dvoch krajín, ale je učenie tohto jazyka umožnené. Ďaďová hovorí, že sa členovia únie môžu učiť po slovensky počas celého roka.

,,Učiť sa môžu týždenne, mesačne, kvartálne alebo ročne, naživo alebo online. Tiež organizujeme víkendové kurzy, letné a zimné kempy. Na rokoch nezáleží, ale každý žiak musí byť členom únie,“ uvádza Ďaďová.

Iba žiaci Európskej školy, okrem iných, sa v Luxembursku môžu učiť po slovensky na základnej a strednej úrovni.

,,Sú to deti, ktorých obaja rodičia sú Slováci. Stredobodom je slovenský jazyk a literatúra,“ vysvetľuje Šeligová Hughes.

Médiá, ktoré zhromažďujú komunitu

Keď ide o informovanie, Slováci v Španielsku sa môžu informovať iba vo väčšinovom jazyku. Slovensko-španielska únia má dobrú spoluprácu s médiami, uvádza Lenka Ďaďová.

,,My sme hlas Slovenska v Španielsku, a to na rôzne spôsoby. Dobre sa nám spolupracuje s novinármi, televíziami a rozhlasom,“ hovorí.

Ani v Luxembursku neexistuje oficiálne slovenské médium, ale za komunitu a o komunite hovorí blog Cyklus krajania. Viera Šeligová Hughes dodáva, že komunitu spája aj súkromná Facebook skupina, a je tu aj novovzniklá iniciatíva, ktorá sa môže počúvať.

,,Rozhlasový program sa volá Audiosyncrasies a venuje sa slovenskej a českej hudbe. Vysiela sa na rádiu ARA a moderátor je Peter Bella, ktorý niekedy pracoval ako prezentér na Slovensku,“ hovorí Viera Šeligová Hughes.