Eko dizajn našich životov

Ako zachrániť planétu, začnúc od taniera?

Zelený banán opúšťa svoju farmu v Kostarike a smeruje na trh do Báčskeho Petrovca. Loďou je to najmenej 10.000 kilometrov. Z prístavu ide kamión, ktorý spotrebuje toľko paliva ako štyri autá, do distribučného centra, odkiaľ ho na trh v našej obci odváža o niečo menšia dodávka. Ísť hladný do potravín je smrteľný hriech voči peňaženke. Do nákupného košíka sa zmestilo príliš veľa jedla. Banán zabudnutý v zásuvke chladničky dostal hnedé škvrny na svojej žltej šupke. A taký nevábny, možno aj primäkký, svoju cestu cez pol sveta dokončí na miestnej skládke.

Súčasný spôsob výroby potravín tiež vytvára tlak aj na kľúčové zdroje, akými sú voda, pôda, prírodná diverzita a lesy. Prakticky, keď vyhodíme jedlo, vyhodili sme vtedy aj všetky zdroje, ktoré boli použité na výrobu toho jedla – hovorí Ivana Jovčić z Centra pre rozvoj životného prostredia (srb. Centar za unapređenje životne sredine).

„Pomyselne, ak by sme sa na vyhodené potraviny pozreli ako na krajinu, bola by z hľadiska množstva emisií skleníkových plynov tretia na svete,“ uvádza táto riaditeľka.

Je jasné, prečo je plytvanie potravinami problém. A takto končí takmer tretina potravín vyrobených na svete. Odborníci a odborníčky z celého sveta, ktorí sa zapojili do projektu Drawdown, dospeli k záveru, že jednotlivci a jednotlivkyne môžu najviac prispieť k zníženiu emisií škodlivých plynov do atmosféry tým, že vyhodia menej jedla a z času na čas zjedia jedlo, ktoré je výlučne rastlinného pôvodu.

@storytellerrs Srbija baca 700.000 tona hrane godišnje, dok 500.000 građana gladuje svakodnevno. Država bez strategije a PDV na doniranu hranu ostaje obavezan. 🌍🍽️ #foodwaste #hrana #fyp #foryoupage #zatebe #vegan #tiktokcontentcreator #srbijatiktok #novisad #ck13 #contentcreator #journalist ♬ original sound – storyteller.rs

Vegánske jedlo môže byť zábavné

V Mládežníckom centre CK13 (srb. Omladinski centar „CK13“ (CK – skratka z Crna kuća, zo srbčiny: Čierny dom)) v Novom Sade sa niečo varí. Vo vzduchu cítiť dusenú cibuľu. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky – dohromady piati – neúnavne krájajú, miešajú, dolievajú vodu, korenia, starajú sa o oheň. 

V tej chvíli ďalšie dieťa robí doma koláčiky. Dnes je v ponuke zeleninová kaša a vegánske karí. 

„Dbáme na to, aby potraviny, ktoré používame, boli sezónne a neboli príliš drahé. Snažíme sa, aby jedlo bolo čo najlokálnejšie,“ hovorí dobrovoľník Vladimír Nikolić pri dusení cibule. 

Cieľom tejto večere, ktorá sa s prestávkami koná už 13 rokov v stredu, je propagácia vegánskeho spôsobu stravovania. Táto strava je lepšia pre životné prostredie, pretože sa na jej výrobu používa podstatne menej zdrojov – vysvetľuje Nikolić, ktorý sa tejto akcie zúčastňuje už šesť rokov. 

Na večeru sú pozvaní všetci: aj tí, ktorí preferujú carnivore (mäsovú) diétu, aj tí, ktorí si jedlo nemôžu dovoliť. Suroviny sa kupujú z donácií – kto koľko môže darovať. 
„Veľa ľudí vníma vegánstvo ako niečo vyhradené pre vyššie vrstvy spoločnosti. Tu im ukazujeme, že veľmi chutné jedlá sa dajú pripraviť s minimom surovín a peňazí,“ rozpráva Vladimír Nikolić, kým dolieva vodu do 100-litrového hrnca. 

Spomína na obdobie na začiatku pandémie, keď sa ukázalo, že niektorí spoluobčania nemajú k dispozícii ani tie najzakladanejšie potraviny. Vtedy začala v tomto mládežníckom centre fungovať Kuchyňa solidarity. 

Dvakrát do týždňa dobrovoľníci pripravujú, balia a distribuujú jedlo pre približne 200 užívateľov. Občania môžu pomôcť darovaním peňazí, jedla, téglikov alebo svojho času.
Vegánska strava nie je drahý šport – práve naopak. Je to lepšie pre životné prostredie, pretože vyžaduje menej zdrojov. Nie vždy musí, niekedy stačí. Foto: © Storyteller

Je lacnejšie vyhodiť než darovať

Odhaduje sa, že v Srbsku asi pol milióna občanov a občaniek nemá denne dostatok jedla, alebo ho nemá vôbec. Na druhej strane sa odhaduje, že na domácich skládkach skončí ročne okolo 700.000 tón potravín.

Hoci väčšina toho odpadu pochádza z domácností, prebytky majú aj firmy. Potravinová banka Vojvodiny (srb. Banka hrane Vojvodine) sa snaží vybudovať most medzi tými, ktorí majú prebytky, a tými, ktorí sú hladní. Už tri roky desiatky dobrovoľníkov so sídlom v Irigu sprostredkúvajú medzi obchodnými reťazcami, ale aj výrobcami potravín a približne 200 organizácií – ako sú združenia, centrá sociálnej práce, Červený kríž a neformálnych skupín.

„Vyzbierali sme vyše 400 ton potravín, z toho 262 ton ovocia a zeleniny prostredníctvom platformy Tanier k tanieru (srb. Tanjir po tanjir),“ hovorí zakladateľ Potravinovej banky Vojvodiny Srđan Budimčić.

Srđan Budimčić (sukromný archív)

Spoločnosti darujú produkty, ktorých trvanlivosť čoskoro vyprší. Klauzuly „spotrebovať do“ a „najlepšie spotrebovať do“ sa líšia v tom, že druhú uvedenú je možné bezpečne používať aj po vyznačenom dátume, len s mierne zmenenou kvalitou. V niektorých krajinách Európskej únie je možné darovať potraviny aj po uplynutí dátumu „najlepšie spotrebovať do“. EÚ pracuje na predpisoch, aby výrobcovia okrem dátumu „najlepšie spotrebovať do“ stanovili aj termín, do ktorého je potravina zdravotne nezávadná. Týmto spôsobom by sa výrazne znížilo plytvanie potravinami.

„Všetky potraviny, ktoré dostaneme, sa snažíme darovať k dátumu, ktorý je uvedený na obale“, tvrdí Budimčić.

Spoločnosti, ktoré sa rozhodnú prebytky nasmerovať hladným, a nie na skládky, musia k tej donácii zaplatiť aj daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá je najväčšou prekážkou. Právo na odpis DPH majú nielen firmy pôsobiace v EÚ, ale aj v Bosne a Hercegovine.

„Je to významné, pretože podľa hodnotenia Nadácie Anna a Vlade Divac – ktorá je najväčším zástancom zrušenia tejto dane – ak by sa táto daň zrušila, darovalo by sa potravín v hodnote 16 miliónov eur ročne,“ vysvetľuje Srđan Budimčić.

Potraviny, ktoré sa blížia k exspirácii a budú vyhodené, nemajú žiadnu hodnotu. Zákonodarcovia EÚ sa riadili touto logikou. Prečo by potom obchodníci a výrobcovia mali platiť dane, keď darujú tie rovnaké potraviny?

„Zničenie jednej tony potravín stojí podľa informácií, ktorými disponujeme, okolo 35.000 dinárov, čo je veľmi často menšia suma v porovnaní s DPH, ktorú by ste zaplatili,“ uvádza Ivana Jovčić z Centra pre rozvoj životného prostredia.

Odhaduje sa, že v Srbsku sa ročne vyhodí 2,95 milióna ton odpadu, z čoho asi 40% tvorí organický odpad. Tiež sa odhaduje, že 700.000 ton potravín (s)končí na domácich smetiskách. Neexistujú však žiadne oficiálne údaje.

EÚ sa zaviazala, že do roku 2030 zníži plytvanie potravinami o polovicu. Tak napríklad zistili, že vajcia je bezpečné používať aj po 28 dňoch, a tak predĺžili ich trvanlivosť z troch na štyri týždne. Vidiac, že sa v maloobchode vyhadzovalo veľa čerstvého mäsa, umožnili obchodom mäso zmraziť, čím predĺžili trvanlivosť a poskytli viac času na darovanie humanitárnym organizáciám.

V Srbsku neexistuje ani jeden strategický dokument, ktorý by upravoval znižovanie plytvania potravinami. Program odpadového hospodárstva na roky 2022–2031 a Akčný plán odpadového hospodárstva 2022–2024 neobsahujú opatrenia na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, uviedla vedúca Služby pre kvalitu a informácie o potravinách Ministerstva poľnohospodárstva Chorvátskej republiky Mária Batinić Sermek pri prezentácii Analýzy rozdielov právneho rámca Srbskej republiky  vo vzťahu k požiadavkám EÚ (srb. Analiza jaza pravnog okvira Republike Srbije u odnosu na zahteve EU) v oblasti darcovstva potravín a predchádzania plytvaniu potravinami.

Ivana Jovčić z Centra pre rozvoj životného prostredia pripomína, že Pracovná skupina na vypracovanie Zákona o hospodárení s potravinovými prebytkami vznikla ešte v roku 2016, no návrh zákona nebol nikdy zverejnený. Dodáva, že vzhľadom na to, že uplynulo osem rokov, je potrebné vytvoriť novú pracovnú skupinu, a začať s návrhom právneho riešenia, aby sa tento problém doriešil.

Prípadová štúdia – Chorvátsko

Niekoľko kilometrov na západ, cez Dunaj, bol minulý rok prijatý Plán prevencie a znižovania plytvania potravinami na národnej úrovni. Takýto dokument, ktorý definuje ciele a spôsoby ich dosiahnutia, existuje od roku 2019. Definovali aj Národný plán obnovy a odolnosti.

„Podarilo sa nám prostredníctvom neho získať prostriedky z EÚ na financovanie – okrem iného – aj infraštruktúry vybavením organizácií, ktoré sa venujú darovaniu potravín. Na nákup vozidiel, chladičov, regálov a podobne sme dostali okolo 4 miliónov eur,“ uviedla Batinić Sermek.

Tento problém rieši aj Zákon o poľnohospodárstve. Vďaka nemu bol vytvorený Register sprostredkovateľov darovania potravín, ktorý v Srbsku zatiaľ neexistuje. Vznikla aj Zbierka pravidiel darovania potravín, ktorá jasne popisuje, aké potraviny je možné darovať, za akých podmienok, ako aj povinnosť nahlásiť množstvo darovaných potravín.

„Naša Agentúra pre poľnohospodárstvo a potraviny vydala usmernenia o trvanlivosti určitých potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Človek v núdzi nemusí takéto jedlo prijať,“ vysvetlila Batinić Sermek.

V Srbsku sa proti plytvaniu potravinami nerobí takmer nič. Táto krajina by sa mohla od Chorvátska veľa naučiť, je jedným zo záverov prezentácie Analýza rozdielov medzi právnym rámcom Srbskej republiky vo vzťahu k požiadavkám EÚ. v oblasti darcovstva potravín a predchádzania plytvaniu potravinami. Foto: © Storyteller

Dodala, že od roku 2015 sa v Chorvátsku neplatí daň z darovaných potravín, ak sú potraviny darované humanitárnym organizáciám z Registra. S cieľom uľahčiť nadviazanie kontaktu medzi darcami a humanitárnymi organizáciami bola vytvorená platforma e-darcovstvo.

S cieľom zvýšiť povedomie občanov o tomto probléme vznikla – okrem občasných kampaní v médiách – aj platforma Jedlo nie je odpad (chor. Hrana nije otpad). Boli vytvorené aj návody na znižovanie plytvania potravinami na všetkých úrovniach potravinového reťazca. V školách, ale aj v materských školách sa robia výstavy a rozdávajú sa obrázkové knihy, aby sa aj deťom odmala upútala pozornosť na tento problém.

Čo môžem urobiť ja?

Občania a občianky môžu pomôcť humanitárnym organizáciám ako Potravinová banka Vojvodiny alebo Kuchyňa solidarity finančným darom alebo dobrovoľníctvom. Potravinová banka spolupracuje výlučne s firmami, pretože ich produkty majú deklaráciu, na ktorých sa jasne vidí, či je potravina bezpečná na konzumáciu.

Čo teda urobíme s jedlom, ktoré nás predbehne? Najlepšie je nedostať sa k nemu. Centrum pre rozvoj životného prostredia zostavilo Sprievodcu znižovaním plytvania potravinami v domácnosti. Prvým krokom je plánovanie jedál a nakupovania.

„Ak potravina nie je na zozname, znamená to, že je zbytočná. Ak by sme ju potrebovali, bola by na zozname,“ stroho uvádza tento dokument.

Ako sa často stáva, že keď ideme nakupovať, zo všetkého možného – zabudneme práve nákupný zoznam, avšak môžu sa využiť mobilné aplikácie, ktorých funkcia je presne takáto. Ponúkajú možnosť zdieľania nákupného zoznamu s ostatnými členmi domácnosti, aby sa na kuchynskom stole neocitli dva rovnaké výrobky.

Peňažné dary alebo cenné ruky. Na Otvorenú kuchyňu môžu občania prispieť rôznymi spôsobmi. Foto: © Storyteller

Druhým krokom, ktorý radí Sprievodca, je samokontrola v obchode. Čerstvo upečený chlieb pekne vonia, ale bochník už máme doma. Kupujeme len to, čo skutočne potrebujeme, v menších baleniach a množstvách. Na nákupy chodíme častejšie, lebo potom nepotrebujeme robiť zásoby. Nenecháme sa oklamať marketingovými trikmi.

„Je dôležité mať na pamäti, že ak sme kúpili niečo lacnejšie vo výpredaji a potom sa to jedlo pokazilo, a my sme ho nepoužili – to nie je úspora, len sme vyhodili peniaze,“ pripomína tento manuál.

Keď sme si priniesli potraviny z obchodu, je dôležité, ako ich zabalíme – a to je tretí krok. Sprievodca obsahuje zoznam, ako skladovať ktoré ovocie a zeleninu. Napríklad banán zo začiatku tohto príbehu držíme oddelene od všetkých ostatných potravín, pretože uvoľňuje plyn etylén (etén), kvôli čomu sa ostatné ovocie a zelenina rýchlejšie kazia.

Štvrtým krokom je príprava. Ak bude chutné – nevyhodí sa. Stáva sa, že niečo občas prihorí, že je presolené alebo sa spraví nadmerné množstvo, a preto sa varenie – ako každá zručnosť – učí a cvičí. Centrum pre rozvoj životného prostredia natočilo sériu krátkych videí Moja kuchyňa bez odpadu, kde sa všelijakým trikom priučia aj tí neskúsení, ale aj skúsení.

Odhaduje sa, že vo vidieckych oblastiach sa plytvá potravinami menej, pretože zvyšky končia na jedálnom lístku domácich zvierat. Dôležité je len, aby to neobsahovala príliš veľa korenín. Ak ani toto neprichádza do úvahy, dá sa kompostovať, a tak sa zvyšky stávajú „potravou za jedlo“.
Čiernom dome (CK13) tohto mládežníckeho centra sa stoly upratujú. Rad čakajúcich na recept(y) hovorí o tom, aká chutná bola večera. Dobrovoľníci sa časom naučili, koľko ľudí dochádza a koľko porcií treba pripraviť. Koláče sú fuč! Zostalo iba trochu potaž-u (krémovej polievky), ryže a vegánskeho karí, ktoré noc strávia v chladničke, takže zajtra tu budú mať zamestnanci nutrične skvelý obed.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Sanja Đorđević, Anna Berediová and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.