Realita pod mikroskopom Spoločnosť

Aký vysoký by mal byť plat, aby sme mohli žiť normálnym životom?

plata

Ak už rok dostávate rovnaký plat v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku ste chudobnejší o 15%, je to ročná miera inflácie. Nový rok nám so sebou priniesol aj zvýšenie minimálnej mzdy z 201, 22 dinárov na 230 dinárov. Stačí nám to na život?

Podľa údajov Republikového štatistického úradu priemerná mzda bez dane a odvodov v Báčskom Petrovci bola v októbri 61.449 dinárov. Je o niečo nižšia ako republikový priemer, ktorý je 64.559 dinárov.

Ľudová múdrosť k tejto štatistike by bola ,,my jeme kapustu, oni jedia mäso, spolu jeme sarmu“. O niečo reálnejší údaj o stave spoločnosti je hodnota mediálneho platu, čo je maximálny prijem 50% občanov. V Srbsku je to 57.810 dinárov v čistom a 1,1 milión ľudí dostáva plat pod túto sumu.

Pýtali sme sa našich čitateľov a čitateľky na Facebooku a Instagrame, z akého platu sa dá dôstojne žiť v Srbsku? Najviac hlasov dostal plat vo výške 100.000 dinárov a viac, 9 % sa vyjadrilo, že sa dá žiť aj z priemernej mzdy, no nikto sa nevyjdril, že by sa dalo žiť z minimálky. Do ankety bolo zapojených 85 ľudí.

,,Najprv je potrebné definovať, čo znamená žiť. Nie živoriť, ale žiť,“ znela jedna z odpovedí. Druhá odpoveď to odôvodnila ,,Strava, vzdelanie, obliekanie, liečba, dane, dom, auto, more, hory.“

Čo znamená plat pre dôstojný život?

Plat, ktorý pokrýva všetky životné náklady je základným ľudským právom, ktoré zaručuje Všeobecná deklarácia Organizácie spojených národov, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Európska sociálna charta Rady Európy. Naša ústava ručí ,,spravodlivú odmenu za prácu“, ale ten význam definuje Zákon o práci. Koordinátor programu pre pracovné práva Strediska pre politickú emancipáciu  Vladimir Simović  vysvetľuje čo je vlastne plat na život.

,,To znamená, že tento plat má zaokryť náklady na jedlo, bývanie, zdravotníctvo, vzdelanie, obliekanie, telekomunikáciu, kultúru a rekreáciu. Plat pre život poskytuje aj možnosť úspory na nepredvídané výdavky, s ktorými sa všetci stretávame,“ hovorí Simović.

Dodáva, že sa na základe posledného výpočtu z roku 2021 plat na život bol vo výške 114.752 dinárov. Rastúce výdavky v roku 2022 túto číslicu výrazne zvýšili.

,,Ak spočítame, že sa náklady na jedlo, zvýšili o 23,5 % je relatívne ľahko urobiť výpočet. No tomuto sa budeme venovať v nadchádzajúcom období, keď budeme mať presné údaje o inflácii z roku 2022,“ vysvetľuje Simović.

Jeden celý a piata časť platu inej osoby, aby sa pokryli priemerné náklady

Zväz samostatných syndikátov Srbska (SSSS) upozorňuje, že priemerná čistá mzda v Srbsku v septembri minulého roka bola o 17 % nižšia ako priemerný spotrebný kôš na rovnaký mesiac.

Ministerstvo obchodu, cestovného rúchu a telekomunikácií poskytuje údaje na august, keď na jeden spotrebný kôš bol potrebný jeden priemerný a menej ako piata časť platu z ešte jedného priemerného platu. Priemerná čistá mzda bola vtedy 75.282 dinárov, kým spotrebný kôš stál 88.282 dinárov.

spotrebny-kos by Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Ministerstvo tiež vypočítalo, koľko času potrebujeme stráviť v práci, aby sme si zabezpečili určité výrobky. A tak si v auguste jedno vajce vyžiadalo tri minúty práce, liter oleja – pol hodiny, kilogram bravčového mäsa s kosťami – jednu hodinu a 38 minút, pokým kilogram mletej kávy si vyžadoval tri hodiny a 40 minút práce. Ak sme mali to nešťastie, že sa nám pokazila práčka, na novú bolu potrebné pracovať celých 10 dní, pokým by sme na novú Škodu Fábiu museli pracovať dva roky a dva mesiace po osem hodín bez dňa voľna.

V prípade minimálky – kto má jesť a kto sa má pozerať

V septembri minulého roka minimálna mzda vo výške 35.021 dinárov bola o štvrť menšia než minimálny spotrebný kôš, upozorňuje  Vladan Obradović  zo Zväzu samostatných syndikátov Srbska.

,,Minimálny spotrebný kôš pre trojčlennú rodinu na mesačnej úrovni okrem iného obsahuje aj: 200 g citrónov, 1 kg pomarančov, ½ kg morskej ryby, jednu 125-gramovú sardínku, jednu mliečnu 200-gramovú čokoládu, 3 litre minerálnej vody, 1 kg ryže,“ uvádza Obradović.

On dodáva, že miera rizika chudoby či sociálnej vylúčenosti v Srbsku, podľa posledných zverejnených údajov za rok 2021 bola 28,5 % a patrila medzi najvyššie v Európe.

,,Miera subjektívnej chudoby (možnosť žiť zo dňa na deň) v roku 2021 bola 88,9%, čo znamená že zo 100 respondentov 89 sa vyjadrilo, že žije zo dňa na deň veľmi ťažko, ťažko a s určitými ťažkosťami,“ hovorí Obradović.

Kto môže za nízke platy?

Zväz samostatných syndikátov Srbska uvádza, že počas rokovania o minimálnej mzde na zasadnutiach Sociálno-hospodárskej rady Republiky Srbsko v predchádzajúcich rokoch nedošlo k dohode medzi sociálnymi partnermi (Vládou, Združením zamestnávateľov a reprezentatívnych syndikátov) preto vláda jednoznačne rozhodovala o výške minimálnej mzdy. Zväz samostatných syndikátov Vojvodiny za takýto stav obviňuje nerovnaký pomer politickej moci.

,,Rokovania o minimálnej mzde sú už rokami fingované, najprv zo strany zamestnávateľov, ktorí bez veľkého záujmu stoja po boku a čakajú, aby štát, ktorý je i sám zamestnávateľom riešil túto otázku v ich prospech. Prítomný je aj neoprávnený vplyv prezidenta na túto otázku. On sa už niekoľko rokov ešte pred rokovaním ozve a vopred zahlási výšku minimálnej mzdy,“ uvádza tajomník Rady SSSV  Tomislav Stajić .

Vyjadruje názor, že ide iba o deklaratívny sociálny štát. Verejné politiky a konkrétne opatrenia sa v podstate roky navrhovali výlučne v záujme bohatších vrstiev, ktoré používajú svoju ekonomickú silu na vplyv na politický establišment. Vladimir Simović zo Strediska pre politickú emancipáciu mieni, že o minimálke rozhoduje prevažne vláda.

,,Žiaľ, tí, ktorí vynášajú rozhodnutia nechcú počuť argumenty syndikátov a početných združení občanov. Zároveň je potrebné pripomenúť, že minimálna mzda by mala byť výnimkou. Podniky by ju mali zaviesť iba dočasne, v prípade sťaženého podnikania, na obdobie nie dlhšie ako šesť mesiacov. Žiaľ, minimálna mzda sa stala realitou pre viac ako 20% zamestnancov, čiže, pre viac ako 400.000 ľudí,“ vysvetľuje náš spolubesedník.

Vladimir Simović / Foto: Printscreen – YouTube
Ako problém riešiť?

Vladimír Simović hovorí, že neexistuje jednoduchý recept, ale určité riešenia predsa sú. Navrhuje progresívne zdaňovanie miezd, čiže, odbremeniť ľudí s najnižšími prijmami od daní a postupne zvyšovať daňovú sadzbu pri postupnom posúvaní sa k vyšším mzdám.

„Je potrebné zaviesť progresívnejšie daňové zaťaženie samotných spoločností. Nie je logické, aby bol niekto, kto si otvorí cukráreň a usiluje sa mesiac za mesiacom s veľkou neistotou, rovnako zaťažený ako nejaká veľká spoločnosť, ktorá má obrovské zisky,“ hovorí náš spolubesedník.

Simović pripomína, že najväčšie spoločnosti, ,,záhraniční investori“ sú oslobodení od platenia dane, platenia cla a dane zo zisku. Pritom, oni dostávajú veľké subvencie, pozemky zadarmo, vodovodné a elektrické prípojky zadarmo, a často im lokálne samosprávy zaplatia aj výstavbu továrne.

,,To všetko je príklad systému, ktorý stojí hore nohami. Aby sme mali vyššie mzdy, potrebujeme úplne inú hospodársku politiku. Nemôžeme mať vyššie platy ak lákame iba priemysel, ktorý vyrába automobilové káble a my im pritom všetko zaplatíme. Nemôžeme mať vyššie platy, ak sa neprikloníme progresívnej daňovej politike,“ vysvetľuje Simonović.

Väčšia demokracia pri rozhodovaní, keď ide o práva pracovníkov, by tiež prispel k zlepšeniu ich postavenia. SSSV vysvetľuje vlastný spôsob boja.

,,Syndikát bojuje o zvýšenie mzdy prostredníctvom sociálneho dialógu – kladením požiadaviek a rozhovorom o tých požiadavkách, najprv cez priame kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľom, ale aj so zamestnávateľskými organizáciami a štátom ako zamestnávateľom veľkeho počtu zamestnancov,“ uvádza Tomislav Stajić.

Tags

About the author

Sanja Đorđević and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller