Po návrate z Egypta, kde žila niekoľko rokov, začala Angelina Hussein Fahmy z Báčskeho Petrovca pracovať ako freelancerka. Bolo to v roku 2019 a tento spôsob práce ešte nebol dostatočne známy. Hovorí, že sa stávalo, že ani v inštitúciách, do ktorých sa chodila informovať o svojich povinnostiach, ktoré si ako freelancerka musela splniť, sa jej konkrétne odpovede nepodarilo dostať.
„Pracovala som v oblasti ľudských zdrojov pre istú zahraničnú freelance spoločnosť, ktorá hľadala niekoho, kto by im našiel nových freelancerov – z domu, s vlastným vybavením, cez internet, a aby im bol akousi oporou pri nástupe do práce. Taktiež, keď odchádzali z firmy, robila som s nimi aj výstupné pohovory“ – rozpráva Angelina.
Vypočujte si REFLEKTOR, podcast Storyteller-a v srbčine, v ktorom každú druhú stredu hovoríme o lokálnom podnikaní a dobrých podnikateľských nápadoch.
Angelina ako najväčšiu výhodu freelancingu vyzdvihuje slobodu a flexibilitu, pretože pri tomto spôsobe práce je možné zvoliť si dĺžku pracovného času. Hovorí, že svoju prácu vždy vedela prispôsobiť iným povinnostiam, a tak pracovala, keď jej to vyhovovalo.
„Nemala som prísne vymedzený pracovný čas. Mala som pracovať osem hodín denne, ale niekedy som pracovala aj viac, podľa toho, aké úlohy som mala. Vždy som si však vedela rozvrhnúť pracovný čas. Moje deti boli malé a keď zaspali, ja som pracovala. Kedysi som pracovala aj v noci. To bola pre mňa veľká výhoda“ – hovorí naša spolubesedníčka.
Okrem samotných vedomostí, najdôležitejšou podmienkou, aby sa niekto stal freelancerom/freelancerkou, je znalosť anglického jazyka, pretože zamestnávateľmi sú väčšinou zahraničné firmy. Nájsť si prácu nie je ťažké a existujú aj špecializované weby, ktoré ponúkajú freelance práce.
Angeline skúsenosti získané vo freelancingu pomohli nadviazať trvalý pracovný pomer v domácej IT firme. Zatiaľ neuvažuje o tom, že by sa opäť venovala freelance kariére, no verí, že tento spôsob práce môže byť dobrou východiskovou stratégiou pre každého, kto je nespokojný so svojou súčasnou prácou. A pritom sa dá aj zarábať.
„Samozrejme, čo by nie, najmä ak ide o veľké spoločnosti. Mnohí moji kolegovia pracujú pre viacerých rôznych klientov a môžu mať veľké príjmy. Aj keď zaplatia daň, ktorá je u nás vysoká, stále sa im to oplatí“ – svedčí Angelina.
Hoci freelancing ako spôsob vykonávania práce je už dlho prítomný, v domácej legislatíve sa objavil až začiatkom minulého roka, keď vstúpili do platnosti zmeny Zákona o dani z príjmov občanov Republiky Srbsko (srb. Zakon o porezu na dohodak građana Republike Srbije). Tým bolo upravené postavenie freelancerov, ich práva a povinnosti.
Tí, ktorí uvažujú o freelance kariére, by sa mali oboznámiť so všetkými výhodami a nevýhodami tohto spôsobu práce, a o tom, v čom sa líši od podnikania, upozorňuje daňový poradca Dušan Roglić.
„Freelanceri nemajú test samostatnosti a to je povinnosť, ktorú majú podnikatelia. Potom freelanceri nevedú žiadnu dokumentáciu, štvrťročne hlásia dane a môžu si vyberať eurá z bankomatov“ – hovorí Dušan Roglić.
Freelanceri nemajú rovnaké práva ako pracovníci u bežného zamestnávateľa
Výhody vždy prichádzajú s nevýhodami, tak je najväčšou nevýhodou freelancingu variabilná daň, takže ak je príjem vyšší, zvyšujú sa aj výdavky na dane a odvody – po ich zaplatení, freelanceri získavajú právo na dôchodkové a zdravotné poistenie, na ktoré môžu zahlásiť aj členov svojej rodiny. Prihlášku si môžu vybaviť aj samostatne, prostredníctvom webu Frilenseri, na ktorom sa nachádzajú aj všetky ďalšie informácie týkajúce sa príležitostí a zákonných povinností.
Nemajú nárok na nemocenskú dovolenku, kým freelancerky nemôžu počítať s kompenzáciou počas tehotenskej či materskej dovolenky.
„Nemajú ani nárok na kompenzáciu v prípade nezamestnanosti, teda ak prídu o prácu. Jednou z najväčších nevýhod je, že žiadna domáca firma nezamestnáva freelancerov. Nie je to pre nich rentabilné, pretože na rozdiel od zahraničnej firmy, musí domáca vypočítavať a platiť odvody pre freelancerov“ – vysvetľuje Dušan.
Priemerná cena práce domácich freelancerov bola za posledný rok o niečo viac ako 21 dolárov za hodinu. To je len asi 40% priemerného hodinového zárobku amerických pracovníkov. Dušan Roglić sa domnieva, že práve to je dôvodom veľkého počtu ľudí, ktorí zarábajú peniaze online, pretože pre zahraničné – prevažne americké – spoločnosti je výhodnejšie najať si freelancerov zo Srbska.
„Robil som školenie pre freelancerov a Národna banka Srbska nám poskytla údaje, že asi 100.000 ľudí v Srbsku zarába peniaze online. Minulý rok sa však na portál zaregistrovalo a platilo dane len 6.000 ľudí“ – prezrádza náš spolubesedník.
Nezávislí pracovníci si môžu vybrať jeden z dvoch modelov platenia daní. Aký model si vyberú, závisí predovšetkým od výšky zárobku. Svoje záväzky voči štátu platia štvrťročne a pomocou kalkulačky na stránke Frilenseri si vedia sami vypočítať výšku daní a odvodov.
Prvý model si väčšinou vyberajú freelanceri, ktorí zarábajú do 103.396 dinárov za štvrťrok. Okrem zdravotného poistenia nemajú povinnosť platiť iné dane a odvody. V druhom modeli, ktorý je určený pre freelancerov, ktorí majú častejšie a väčšie príjmy, je nezdaniteľná časť 62.300 dinárov a 34% tvoria normované náklady. V tomto prípade je povinné platiť Fondu dôchodkového a invalidného poistenia (srb. Republički fond za penzijsko i invalidsko osiguranje) sumu v minimálnej výške cca 29.000 dinárov za tri mesiace.
„Od kvartálu po kvartál si freelanceri môžu vybrať jeden z týchto dvoch modelov. Niekto si chce platiť odvody na dôchodok a zdravotné poistenie, kým niekto chce mať k dispozícii viac peňazí“ – vraví Dušan Roglić.
Keď je mesačná suma na platenie daní a odvodov nad 100.000 dinárov, je to chvíľa, kedy by mali freelanceri porozmýšľať o zaregistrovaní živnosti a o otvorení firmy.
Pridaj komentár & Dodaj komentar