Mladí zachránia RTV, mieni novinárka Anna Jašková

Anna Jašková je, okrem iného, zástupkyňou šéfredaktora druhého programu Rádio-televízie Vojvodiny. Prišla tam, ako sama hovorí, z vlastnej vôle, aby na chvíľu nebola pod drobnohľadom.

,,Už som necítila potrebu zaoberať sa výlučne slovenským mediálnym priestorom, chcela som pocítiť pulz mladých ľudí a vidieť, ako vidia verejnoprávne médium: či ako médium, ktoré je odmietnuté zi strany mladšieho publika, alebo ako príležitosť na kreativitu a hľadanie spôsobov, ako osloviť cieľovú skupinu, ktorou sú práve mladí ľudia,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.

Je potrebné trochu zamiešať karty a dovoliť mladým spoločne pripravovať obsah, mieni Anna Jašková. Menšinové programy je potrebné dostať z get a národnostných rámcov, ktoré pre mladých ľudí už nie sú kľučovými, dodáva. Menšinové jazyky sa stále pestujú, no program, ktorý je titulkovaný v srbčine, sa prispôsobuje širšiemu publiku.

„Takáto prvá spolupráca bola realizovaná formou vysielania Pulz mladých, na ktorej sme spolupracovali s tímom z Deutsche Welle. Práve títo mladí ľudia mi dali motiváciu zostať vo verejnoprávnom médiu. Uvedomujú si, že ak budú ponúkať kvalitný obsah, istotne sa dostane k širšiemu publiku. V podobnom rytme sme pokračovali aj s reláciou Multikútik, ktorá sa pomaly rozbieha s aktivitami aj na iných platformách,“ hovorí zástupkyňa redaktora RTV2 a dodáva, že majú na pláne prebudiť z hlbokého spánku aj medzinárodnú koprodukciu.

V pokrajinskom verejnoprávnom médiu priestor na zlepšenie je prítomný v každom segmente. Základným predpokladom je zamestnávanie mladších, kreatívnych ľudí, ktorí rozpoznajú poslanie verejnoprávneho média, čo znamená, že v rámci zachovania multikulturalizmu budú vedieť ukázať jedinečnosť priestoru, v ktorom žijú. Potom nasledujú materiálne prvky, ako je silnejšia produkcia, konkurencieschopnosť, prítomnosť na viacerých platformách a viacero medzinárodných projektov. Naša spolubesedníčka tiež uvádza, že by diváci pocítili rozdiel, keby práca v tomto mediálnom podniku bola stabilnejšia.

„Nemyslím tým, že mladí s príchodom do RTV očakávajú istotu až do dôchodku, ale si myslím, že chýba adekvátna odmena, motivácia, spätná väzba od starších kolegov, redaktorov, konkurencieschopnosť. To všetko motivuje mladých kreatívnych ľudí. A motivovaný novinár je dobrý novinár a tvorí lepší, čerstvý rozhlasový a televízny obsah,“ vysvetľuje Jašková.

Tlak existuje v každej práci a v každom mediálnom podniku. Naša spolubesedníčka našla spôsob, ako sa s ním vysporiadať.

„Vždy na rovinu poviem, čo mi leží na duši, nerada beriem so sebou balast a ťažkosť. A keď prídem domov, je tu moja oáza pokoja a sídlo pozitívnej energie. Tu zbieram silu pokračovať v misii. ,, A zrazu všetko má zmysel,“ hovorí Jaškova.

Menšina ako väčšina

Anna Jašková je aj predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. Hovorí, že menšiny v Srbsku nemajú k dispozícii adekvátne informácie, rovnako ako väčšinový národ. Všetky problémy sa presúvajú na mikro – menšinové kontexty.

„Zdanlivá autonómia, ktorú nastolili založením národnostných rád, už nemá funkciu, ktorou by ako poradný orgán posúdila hodnotu v menšinových komunitách. Dnes je to predĺžená ruka moci. Už nie sú dôležité vedomosti a aktivita v rámci menšiny, ale stranícka príslušnosť. Ak nie väčšinovej strane, tak menšinovým stranám, ktoré založili,“ uvádza naša spolubesedníčka.

Dodáva, že zakladatelia médií by nemali byť štátne inštitúcie, čo je prípadom všetkých menšín, a že dnes sme v pozícii, keď je mediálny obraz vytváraný prostredníctvom poslušných nasledovníkov, ktorí tvrdia, že sa nemáme báť o budúcnosť spoločnosti, lebo všetko je „super,“ bez ohľadu na to, že nás život presviedča o opaku. Riešením je nezávislé novinárstvo, ktoré nebude iba pákou pre tých, ktorí sú pri moci.

,,Aby sme sa tam dostali, musíme z médií odstrániť štát, ideológiu a všetky falošné mimovládne organizácie a záujmové skupiny. To je momentálne nemožné, pretože v súbehovom spolufinancovaní vidíme, že najväčším problémom je práve komisia, ktorá si utvára názor v súlade s mierou poslušnosti média, ktoré sa uchádza či straníckej príslušnosti,“ uvádza predsedníčka ASN.

Dodáva, že nevie, ako by sa v tejto chvíli tento veľký problém dal prekonať. Existujú však aj príklady dobrej praxe.

,,Portály, ako je ten váš, sú ideálnym spôsobom, keď hovoríme o pluralite médií, ale zaslúžia si aj väčšiu podporu z hľadiska financií, pretože trhová ekonomika je stále nemilosrdné voči menšinovým a lokálnym médiám,“ hovorí Jašková.

Mediálna ponuka, ktorú majú vojvodinskí Slováci k dispozícii je nevyhovujúca, mieni Jašková a dodáva, že náklad týždenníka Hlas ľudu drasticky klesol, odkedy sa stal vládnym pamfletom. Naša spolubesedníčka tiež odhaduje, že vizuálna identita je na úrovni 70-tych rokov minulého storočia, čo je problémom aj vo vysielaní v slovenskom jazyku RTV.

„Televízia je vizuálne médium, ktoré sa denne mení. Možnosti sú úžasné. Ale pasívny odpor v podobe redakčnej politiky, vplyvu zakladateľov médií, legislatívnych mechanizmov brzdia rozvoj predovšetkým ľudskej infraštruktúry,“ konštatuje.

Nemožnosť zamestnávať mladých ľudí, obmedzená produkčná kapacita, neadekvátne podmienky tiež vplývajú na kvalitu a ponuku, keď ide o menšinové médiá. Podľa Jaškovej si slová chvály zaslúži mládežnícky časopis Vzlet, pri ktorom tím mladých ľudí vynaložil všetko úsilie, bezohľadu na nepriaznivé podmienky.

Pekár, lekár, apatiekár

Prvý novinásky chlebík upiekla v rozhlase v Kovačici a ďalšie počas štúdia v prílohe pre kultúru, umenie a literatúru Obzory týždenníka Hlas ľudu. Novinárstvo vnímala ako zaujímavý a kreatívny spôsob na získanie skúsenosti, známosti a občas aj nejaké vreckové.

„Nevedela som, že novinárstvo je ako ošiaľ, ktorý pohltí aj mňa, aj moje záujmy, ako infekcia, na ktorú neexistuje liek. Začala som analyticky sledovať všetky spoločenské diania a hľadala som spôsob, ako z množstva teoretických zdrojov a vlastnej skúseností získať zlatý stred – podstatu vecí,“ spomína naša spolubesedníčka.

Od chvíle, keď si za životný cieľ určila byť mediálne gramotná, vidieť svoju rolu, práva a povinnosti, zistiť, ktoré sú výhody právneho štátu, demokratickej a občianskej spoločnosti, médiá sa naskytli ako páka pri vytváraní verejnej mienky. Na druhej strane, sloboda médií bola niečo, za čo bolo treba a ešte stále sa musí bojovať, a to bola pre Jaškovú dodatočná výzva. Sú aj ľudia, ktorí ju inšpirovali svojím aktivizmom, novinárskymi schopnosťami a proaktívnymi postojmi.

„Dalo by sa povedať, že som sa ešte nerozhodla, či médiá budú mojím životným povolaním, vždy si dávam zopár mikrocieľov, a keď jeden z nich dosiahnem, urobím si rozbor, či je teraz ten správny čas odísť a pestovať biopotraviny alebo kosatce? Ale infekcia je silná a boj pokračuje,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.

Keby sa nebola stala novinárkou, stále by sa venovala spoločensko angažovanej práci. Takže na zozname želaní je ochrana práv marginalizovaných skupín, rodové štúdiá, pedagogická práca, ale aj poľnohospodárstvo.

„Myslím si, že ako jednotlivci máme dostatok síl na to, aby sme urobili zmenu v našom mikropriestore, v ktorom žijeme. Začínajúc od svojej rodiny až po miestnu komunitu. Práve z tohto dôvodu obdivujem svojich kolegov z lokálnych médií, ktorí dennodenne bojujú s veternými mlynmi. Ak si chcú zachovať integritu, a zároveň mať prostriedky pre prácu a život, tak ich čaká neľahká úloha,“ hovorí Jašková a dodáva, že najjednoduchšie je podriadiť sa súkromným či štátnym záujmom vlády.

Rodové štúdiá sú tiež niečo, čomu by sa venovala viac, nielen sporadicky ako teraz. Zo spolupráce s prof. Svenkou Savićovou a ďalšími kolegami v tejto oblasti, uvedomila si, aké dôležité pre spoločnosť je posilniť ženy pri podnikaní a ženy na dedinách.

„Vždy prispievali k vývoju, no nikdy si neuvedomovali dôležitosť svojej práce, ani neboli za svoju prácu adekvátne odmenené,“ vysvetľuje Jaškova.

Za veľmi ušľachtilú a zodpovednú považuje aj prácu vo formálnom a neformálnom vzdelávaní. Myslí si, že to, čo sa v súčasnosti deťom ponúka je v rámci existujúceho, neúplné a neadekvátne a vzdialené od reálneho života, kontextu, v ktorom vyrastajú.

„Mediálnej gramotnosti by sa deti mali učiť už od malých nôh. Aby sa z pozície spotrebiteľov ocitli na pozícii analytikov, a aby sa ich názor odvodzoval a nevnucoval. „Naším cieľom dnes nie je len integrácia marginalizovaných skupín do spoločnosti, ale integrácia budúcich generácií do globálnych trendov s adekvátnymi predchádzajúcimi znalosťami a schopnosťou stať sa proaktívnymi občanmi sveta,“ hovorí Jašková.

Na druhej strane dodáva, že práca so zvieratami, obrábanie pôdy, produkcia kvalitných potravín a ochrana životného prostredia je niečo, s čím by bola rovnako spokojná. Budúcnosť je určite neistá, pretože o nej nerozhoduje sama.

„Ak sa deti rozhodnú žiť mimo Srbska, budem ich sledovať. Ak niekedy pocítim, že som narazila na skalu, ktorú neviem posunúť, som pripravená otočiť sa o 180 stupňov. Dovtedy budem stále vkladať nádeje do mladých ľudí a podporovať ich vôľu, aby naša Vojvodina a verejnoprávne médium mali zaručenú budúcnosť,“ uzaviera Anna Jaškova.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.