SRBSKO MÁ NEDOSTATOČNÝ POČET ČISTIČIEK ODPADOVÝCH VÔD A EXISTUJÚCE ZARIADENIA SÚ HLAVNE V ZLOM STAVE. PRIEMYSEL VO VOJVODINE, HLAVNE POTRAVINOVÝ, NAVYŠE ZNEČISŤUJE UŽ ZAŤAŽENÉ VODNÉ TOKY.
V Lisabone sa z odpadovej vody vyrába pivo. Toto tekuté zlato je nepredajné a ochutnať ho môžu len tí, ktorí navštívia čističku odpadových vôd z kanalizácie. Okrem piva táto fabrika vyrába aj biomasu na palivo či priemyselnú výrobu, ako aj elektrinu na prevádzku závodu.
A to všetko z kanalizácie!
@storytellerrs Pivo iz otpadnih voda? 🍺 #fyp #foryoupage #otpad #voda #novinarka #novinarstvo #vojvodina #novisad #kanal #dtd #dunav #srbija #balkantiktok @Ema Oi ♬ Realistic and easy-to-use drum beat solos(1385589) – KOU MUSIC
Prečistená voda sa používa na zavlažovanie zelenej strechy fabriky a iných zelených plôch, na zavlažovanie v poľnohospodárstve, umývanie ulíc a výrobu zelenej energie. Portugalsko ako jedna z krajín južnej Európy, ktorá je obzvlášť zasiahnutá klimatickými zmenami, uznalo vodu ako kľúčový zdroj obrany proti ich následkom.
Aj keď štrngnutie si s pivom Vira, ako sa spomínané pivo nazýva (vira – portugálske slovo používané pri pripíjaní v zmysle „na zdravie“, pozn. red.), môže u tých so slabším žalúdkom vyvolať rozhorčenie, avšak schladenie sa v rieke Tajo, do ktorej sa vypúšťa časť prečistenej vody, by nemal byť problém.
To rovnaké sa nedá povedať o sieti kanála Dunaj – Tisa – Dunaj (DTD).
Obce ako Báčsky Petrovec a Kovačica, ktoré DTD využívajú ako recipient, majú čističky odpadových vôd prakticky nefunkčné. Okrem toho priemysel, najmä potravinársky, a intenzívne poľnohospodárstvo – ktoré sú špecifické pre Vojvodinu – plnia tieto kanály živinami a vytvárajú tak nerovnováhu v ekosystéme.
Kanálový systém DTD bol vytvorený ako pomaly tečúci vodný tok, a preto nemá dostatočný prísun čerstvého vzduchu, teda kyslíka. Keď sa k tomu pridá nadmerné množstvo živín a minerálov, ktoré podporujú rast a rozmnožovanie rastlín a rias, dochádza ku tzv. kvitnutiu vody. Tento fenomén sme mohli počas leta vidieť na kanáli DTD v Báčskom Petrovci.
Mikroorganizmy, ktoré rozkladajú nadmerné množstvo rias, spotrebúvajú takmer všetok kyslík z vody, čím vytvárajú smrteľné prostredie pre ryby a inú faunu. Hnitím nadmerne veľkého množstva rastlín a rias vzniká aj veľké množstvo kalu.
Aby sa tomuto javu zabránilo, je potrebné používať hnojivá racionálnejšie, ako aj rešpektovať normy na kvalitu podnikových odpadových vôd.
Prečistená odpadová voda, kdekoľvek sa vypúšťa, musí mať určitú kvalitu. Priemysel môže mať vlastnú čističku odpadových vôd alebo môže byť napojená na kanalizačnú sieť, vysvetľuje profesorka Đurđa Kerkez z Katedry chemickej technológie a ochrany životného prostredia Prírodovedno-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade.
„Ak sú napojené na kanalizáciu, odpadové vody z priemyslu musia mať určitú kvalitu, aby sa do nich dostali, takže prečistenie je určite nevyhnutné,“ vysvetľuje táto profesorka.
V Báčskom Petrovci je recipientom kanál DTD, v Kovačici je hydrosystém Nadela napojený na rieku Tamiš (Timiș), zatiaľ čo Stará Pazova vypúšťa svoje odpadové vody priamo do Dunaja.
PREČÍTAJTE SI AJ VIAC:
Prečisťuje sa len 8% komunálnych odpadových vôd
Čističky odpadových vôd pokrývajú iba 12% obyvateľov Srbska. Účinnosť existujúcich čističiek však môže byť otázna, pretože väčšinou majú zastaranú technológiu, sú pokazené alebo im chýba adekvátny personál na ich spravovanie. Podľa analýzy Situácia v oblasti nakladania s odpadovými vodami boli niektoré prevádzky postavené pred viac ako tromi desaťročiami.
Bádatelia z Prírodovedno-matematickej fakulty (PMF) Univerzity v Novom Sade, medzi nimi aj Đurđa Kerkez, tento rok vypracovali analýzu situácie v sektore nakladania s komunálnymi odpadovými vodami a dali usmernenie pre ďalší rozvoj. V ňom zhodnotili, že je potrebná výrazná rekonštrukcia existujúcich čističiek alebo výstavba nových v Báčskom Petrovci a Kovačici.
V Báčskom Petrovci, Hložanoch, Maglići a v Kovačici absentujú inžinieri, kým v Maglići a Hložanoch chýbajú aj technológovia. V báčskopetrovskej obci nieto zodpovedných ľudí za údržbu systému. Závody v uvedených mestách trápia okrem technických a personálnych problémov aj finančné ťažkosti. Údržba týchto čističiek sa redukuje najmä na nepravidelnú obchádzku pracovníkov verejného komunálneho podniku.
Čistička v Maglići bola síce postavená relatívne nedávno – v roku 2011, ale podľa analýzy PMF je zanedbaná, tiež zdevastovaná a neadekvátne riadená. Dobrou správou je, že fabrika slaných chrumiek a čipsov v tejto dedine má vlastné čističky, takže toto zariadenie, ktoré má kapacitu pre 3.000 ľudí, nie je zaťažené priemyselnými vodami. Voda z tohto zariadenia je vypúšťaná do drenážného kanála v povodí Despotovo – Silbaš.
V Báčskom Petrovci bola čistička postavená v roku 2005 a v nasledujúcom roku bola zrekonštruovaná. Na nej tiež vidno dôsledky zlého hospodárenia. Zariadenie potrebuje generálnu rekonštrukciu, ale aj čistenie, pretože v okolí čističky je nelegálna skládka odpadu. Podľa údaje z analýzy sa dozvedáme, že nie je vybavená zariadením na úpravu kalu, ktorý sa neprečistený vypúšťa do divokého kalojemu v rámci závodu.
O nič lepšia situácia nie je ani v Kovačici. Špecifické na tomto zariadení je však to, že iba 10% vody, ktorá sa čistí, pochádza od obyvateľstva. Zvyšných 90% tvorí podzemné vody v dôsledku nedostatočne vybudovanej kanalizačnej siete. Takto sa zbytočne plytvá elektrinou, chemikáliami a inými prostriedkami, uvádza sa vo výskume PMF.
„SRBSKO POSTAVILO 50 ČISTIČIEK, KTORÉ SÚ VÄČŠINOU ZANEDBANÉ A POTREBUJÚ REKONŠTRUKCIU. NA VYRIEŠENIE PROBLÉMU ČISTENIA ODPADOVÝCH VÔD V KRAJINE JE ICH POTREBNÉ MAŤ 360,“ HOVORÍ ĐURĐA KERKEZ.
Údaje o napojení na kanalizačný systém v Srbsku sú znepokojujúce. Len asi 65% domácností v Srbsku je napojených na kanalizáciu, zatiaľ čo zvyšok používa septiky. V Kovačici je na kanalizáciu napojených len 12% obyvateľov, teda iba 180 domácností.
„Ak sú nedostatočne ošetrené alebo nie sú vôbec prečistené, niektoré toxické látky môžu skončiť vo vodnom toku, najmä pri kovospracujúcom a textilnom priemysle. Ak sa však s odpadovými vodami na úrovni závodu správne nakladá, toxické látky by nemali skončiť v životnom prostredí,“ vysvetľuje profesorka Kerkez.
V Báčskom Petrovci dominuje potravinársky priemysel, funguje tu aj akvapark. Nepredpokladá sa, že budú používať toxické látky, ale môžu preto uvoľňovať veľké množstvo organických zlúčenín, ktoré sú záťažou pre ekosystém. V Kovačici funguje cukrovar, pre ktorý sú typické sezónne práce, takže veľké množstvo odpadových vôd vzniká len pri zbere cukrovej repy.
„Odpadová voda z cukrovaru má veľké množstvo organických látok, ktoré sú náchylné na hnitie, a ak nie je dostatočne prečistená, môže spôsobiť nedostatok kyslíka v recipiente. Preto musí existovať ošetrenie,“ pripomína Kerkez.
Keď sa pozrie na cukrovar v Kovačici prostredníctvom Google Maps, hneď vidno, že sedimentačná nádrž tejto továrne je miestom stretávania rôznych druhov vtákov a iných živočíchov, takže je atraktívnym miestom pre pozorovateľov vtáctva. Niektorí z nich však upozorňujú na silný smrad.
V Starej Pazove niet čističiek odpadových vôd. Pre profesorku Kerkez je však dobrou správou, že táto obec figuruje v oficiálnych dokumentoch týkajúcich sa odpadových vôd s Inđijou, a zvažuje niekoľko modelov úpravy a výstavby zariadení. Združovanie obcí tam, kde je to vhodné, môže priniesť rôzny výhody – vrátane aj ekonomických, a môže umožniť aj využívanie zdrojov odpadových vôd. Kerkez tiež podporuje aj myšlienku využitia kalu – ktorý je vedľajším produktom čistenia odpadových vôd – na poľnohospodárske účely.
Đurđa Kerkez zdôrazňuje, že neexistuje centrálny kataster znečisťovateľov, takže sa presne nevie, čie a aké odpadové vody sa do čistiarní dostávajú – čo predstavuje svojrázny problém. Je potrebné zdôrazniť, že trend neprečisťovania odpadových vôd je z roka na rok podobný, čo znamená, že v tejto veci sa vo všeobecnosti nerobí dosť. To je uzáver Štátneho revízorského ústavu (srb. Državna revizorska institucija – DRI).
Správa o audite nakladania s priemyselnými odpadovými vodami spred dvoch rokov poukazuje na závažné nedostatky v tejto oblasti ochrany životného prostredia. Nedostatok strategických dokumentov poukazuje na neefektívne plánovanie. Trápi aj absencia priebežného testovania kvality odpadových vôd a ich vplyv na recipient. Problematická je najmä nedostatočná kontrola hospodárskych subjektov, ktoré vypúšťajú odpadové vody do vodných tokov bez povolenia.
A kým v Portugalsku zariadenie na prečisťovanie kanalizačných odtokov okrem vody na zavlažovanie a umývanie ulíc vyrába aj biomasu, elektrinu a dokonca aj pivo, Dunajom pretečie ešte veľa vody, kým sa v Srbsku ochrana životného prostredia prestane považovať za výdavok a začne sa chápať ako potenciál.
Pridaj komentár & Dodaj komentar