VIA CREATIVA

Banská Bystrica: medzinárodná metropola študentov

Banská Bystrica je skutočnou metropolou, ak sa na ňu pozrieme cez prizmu akademického vzdelávania. Univerzitné mesto, kde sa nachádza významná slovenská Univerzita Mateja Bela i Akadémia umení, víta v posledných rokoch čoraz viac Slovákov zo zahraničia. Súčasťou univerzity je aj Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré v roku 2019 oslávilo 25 rokov svojej existencie. Bystrica má viac ako 78 000 obyvateľov. Univerzitný život tu spoločne zdieľa približne 7 a pol tisíc študentov. Mladý človek otvára prostredníctvom štúdií nielen staré brány dávneho banského mesta pod Urpínom, ale aj brány k sebe samému a brány k vzdelanosti v spoločnosti.

Kráľ Belo IV. udelil Bystrici mestské výsady v roku 1255 Bystrica je vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Jednou z najvýznamnejších pamätihodností je areál mestského hradu – Barbakan. Námestie Slovenského národného povstania lemujú zdobené meštianske domy. Z nich netreba opomenúť Thurzov dom a Beniczkého dom. Námestiu dominuje šikmá hodinová veža. K novodobým dejinám Bystrice patrí udalosť vyhlásenia Slovenského národného povstania 29. augusta 1944.

Veľkých slávností na konci augusta 2019 v Banskej Bystrici sa zúčastnili tisíce ľudí. Slovensko si pripomenulo 75. výročie Slovenského národného povstania. Foto: Slavomír Necpál.

Ako vidí mesto po dvoch rokoch Vladimír Zima z Kulpína (Srbsko)? V súčasnosti tu študuje na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela.

Vladimír Zima z Kulpína dnes študuje v Banskej Bystrici. Foto: Osobný archív V. Zimu.

Čím je Banská Bystrica pre teba zaujímavá? Čím sa podľa teba odlišuje od ostatných miest?

„Banská Bystrica je veľmi útulné a pritom aj historické mesto, obkolesené horami. Od ostatných miest sa odlišuje svojím duchom. Osobne sa tu cítim veľmi príjemne.“

Čo sa ti v Banskej Bystrici najviac páči?

„Najviac sa mi páči námestie a to, že je mesto usadené uprostred vrchov. Je to dych berúce. Samozrejme, aj pohľad z Urpína je očarujúci.“

Prečo by ľudia zo Srbska mohli navštíviť práve Banskú Bystricu?

„V Bystrici môžu Slováci zo Srbska spoznať kus svojej materskej – slovenskej histórie. Určite by uvideli najkrajšie mesto na Slovensku.“

K štúdiu patrí káva v niektorej z banskobystrických kaviarní. Foto: Osobný archív V. Zimu.

Opíš nám svoje obľúbené miesto v Banskej Bystrici.

„Moje najobľúbenejšie miesto je jedna kaviareň. Tu si vždy trochu vyvetrám hlavu medzi seminármi a prednáškami na fakulte. Odskočím si sem veľmi rád aj s kamarátmi.“

Aký je kultúrny život v Banskej Bystrici? Spomeň nejakú z udalostí, ktoré si navštívil.

„Navštívil som pár prednášok, seminárov týkajúcich sa predovšetkým môjho odboru. Je tu aj pár možností, kam sa ísť zabaviť. Ešte som nenavštívil štátnu operu, ale mám to v pláne. Chýbajú mi tu však divadlá.“

Bolo pre teba ťažké prispôsobiť sa životu v Banskej Bystrici?

„Nie, vôbec. Sú tu veľmi príjemní a dobrí ľudia. To môžem povedať o všetkých, s ktorými som sa doteraz stretol alebo som s nimi spolupracoval.“

Nakoľko sa život Slovákov vo Vojvodine odlišuje od života Slovákov v Banskej Bystrici?

„Rozdiely sú viditeľné. Hlave ide o rozdiel: dedina – mesto. Tu ľudia žijú mestským spôsobom života. Slováci vo Vojvodine žijú na dedinách. To znamená, že riešia iné problémy, sú možno o čosi tradičnejší.“

Predstav si, že niekto z tvojich známych zo Srbska prvýkrát príde do Banskej Bystrice. Máš jeden deň na to, aby si mu Bystricu predstavil. Kam by si ho vzal a prečo?

„Na šikmú vežu na námestí a na Urpín. Je odtiaľ krásny výhľad na celé mesto.“

Čo ti najviac chýba z Vojvodiny?

„Najviac mi chýbajú moji kamaráti a rodina – brat a rodičia. Všetko ostatné mám aj v Bystrici.“

Vladko, venuješ sa v Bystrici naďalej svojim záľubám? Máš možnosť zahrať si stále na harmonike?

Talent z Kulpína sa rozvíja aj naďalej, ďaleko od domova. Foto: Osobný archív V. Zimu.

„Áno, venujem sa svojim záľubám. Na harmonike občas zahrám pre seba a pre kamarátov. No aktívne pôsobím v cirkevnom zbore evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici ako kantor, takže mám možnosť zahrať si aj na organe. Tiež som sa zúčastnil niekoľkých akcií, kde som hral na klavíri. Napĺňa mi to srdce a okrem toho dobre to padne aj peňaženke. Trochu si takto privyrobím.“

Mohol by si svoj študijný odbor odporučiť ostatným, ktorí uvažujú o štúdiu na Slovensku?

„Študujem medzinárodné vzťahy. Tým, čo sa zaujímajú o politiku a medzinárodné vzťahy, by som určite odporučil moju fakultu. Učia tu výborní odborníci, ktorí sú okrem toho aj skvelí ľudia. Keďže naša fakulta nie je veľká, všetci sa so všetkými poznajú. Zdá sa mi, že sme ako jedna veľká rodina. Prístup profesorov je viac než ľudský.“

Aké nové možnosti sa ti otvorili v Banskej Bystrici?

„Spoznávam tu úžasných ľudí, nadväzujem nové kamarátstvá. Fakulta prináša študentom mnohé zaujímavé výmenné programy či stáže, na ktoré by som sa chcel prihlásiť, a tak získavať prax a skúsenosti pre budúcu prácu.“

Ako teba, ako mladého človeka, ovplyvňuje to, že žiješ a študuješ mimo domova?

„Hlavne v tom smere, že sa osamostatňujem. Je to dobrá vec a mal by ju zakúsiť každý človek.“

Aký osobnostný rozvoj si na sebe spozoroval za to obdobie, čo si v Bystrici?

„Spoznal som viacej seba, svoje túžby, plány, želania… Naučil som sa byť zodpovednejší. Privykol som si viac pracovať na sebe.“

Titulná fotografia: Slávnosti SNP v auguste 2019 v Banskej Bystrici. Foto: Slavomír Necpál.


Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Monika Necpálová

O autorovi/ke & O autoru/ki

Monika Necpálová

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.