Search and Hit Enter

Bledé spomienky na rodákov alebo o Imigračnom múzeu v Amerike zo slovenskej perspektívy

H ádam ani nieto takej rodiny, ktorá nemá niekoho v zahraničí. Pri rodinných posedeniach sa vždy spomína na rodákov, čo sa v 18. storočí pobrali na Dolnú zem, avšak 19. storočie prináša už aj vysťahovalectvo do Ameriky. Hrnuli sa tam naší a to nielen z tzv. Horniakov, ale aj z Dolniakov.

Väčšina amerických prisťahovalcov, celkove asi 17 miliónov ľudí z celého sveta, prešla bránou imigračného strediska na Ellis Islande a to najmä v období rokov 1892 až 1924. Od roku 1924 úloha Ellis Islandu sa postupne redukuje a v roku 1943, imigračné stredisko sa sťahuje rovno do New Yorku. Avšak Ellis aj ďalej jestvuje, ako stredisko, či záchytná stanica pre cudzincov, ktorí čakali na deportáciu. Tak to bolo až do roku 1954.

V roku 1990 sa tu zriaďuje Imigračné múzeum a pre nás má význam práve ich webová stránka. Zriadili si dáta všetkých, čo prešli cez túto „zlatú bránu“ a  zoznam Slovákov je dlhý. Problém je len v tom, že dlhú dobu sme „nejestvovali“ a preto pri hľadaní musíme hádať, či ten náš rodák bol zapísaný ako Slovák, Uhor, Čechoslovák, Juhoslovan, Maďar atď. Problém robí aj to, kto ho na zoznam zapísal. Či ten človek bol pôvodom Ír, Angličan, Maďar, Slovan a i., lebo od toho v nemalej miere závisí, ako ho zapísali, či ako mu „amerikanizovali“ priezvisko. Na ilustráciu uvedieme, že nejeden Grék s priezviskom Papandopulos sa stal Američanom s priezviskom Papson, alebo napr. Slovák Mrázik, sa stal Marzik, z Petroviča sa stal Parker atď. Keď si tam budete hľadať „svojho“, majte na zreteli, že práve v priezvisku budú odchýlky.

Foto: The Statue of Liberty – Ellis Island Foundation

Slováci v zozname Ellis Island

J e celý zoznam Slovákov, ktorí prešli cez Ellis Island. Pozastavíme sa len pri dvoch. Petrovčanoch: Lipták Pavel; štát: Petrovec; vek: 38; narodený: 1865; pricestoval: 14.4.1903 a Lomen Pavel; štát: Hungary, Petrovec; vek: 19; narodený. 1886; pricestoval: 23.11. 1905.

O ich ďalšom osude niet žiadnych dát, avšak v tom čase, všetci naši, ihneď po vylodnení a absolovovaní určitej procedúry imigračného strediska, sa rozpŕchli. Niekto šiel do baní v Pennsylvánii, niekto do bitúnkov v Chicagu, mnohí sa našli v Detroide, v Akrone… Avšak všetci pristupovali ku tam jestvujúcim cirkevným obciam a spolkom. V prípade, že vysťahovalec, po ktorom rodina pátra, bol evanjelik, vyhľadávanie bude ľahšie, keďže sú tam dve synody: slovenskú synodu Sion a Missourskú synodu (spojených viacej ev. „etnických“ synod), nuž stačí obrátiť sa na nich a títo, ak môžu, tak pomôžu. O vašom rodákovi musíte však mať aj nejaké bližšie údaje, ako napr. kedy tam prišiel, kde asi žil, čo tam robil (zamestnanie), odkiaľ pochádzal, približný dátum narodenia a pod. Nestačí udať len meno a priezvisko a oni, nech sa trápia.

Primátor mesta Chicago Anton Jozef Čermák (prvý sprava stojaci), niekedy v období 1931 – 1933. Foto: New York Public Library, Astor, Lenox and Tilden Foundation

„Veľké“ osobnosti ľahko nájsť. Spomenieme Antona Jozefa Čermáka, ktorý sa narodil 9. mája 1873, v Kladne, Bohemia, Rakúsko-Uhorsko, a umrel 6. marca 1933 v Miami – Florida.

Kto bol Čermák? Do Ameriky prišiel, či na Ellis Island „oslavoval“ svoje prvé narodeniny. Odtiaľ rodina šla do Braidwood v Illinoisi, kde otec robil v tamojších uhľokopoch. Do uhľokopov sa dostal aj Anton, ale tu dlho nezotrval. Začal podnikať. „Na malô“. V r. 1890 prechádza do Chicaga a zapája sa do Demokratickej strany, kde v roku 1902 získava aj poslanecké miesto a v roku 1909 sa stáva aj mestským výborníkom. V roku 1922 ho zvolili za predsedu v okrese Cook okrese a v r. 1928 sa stáva aj lídrom Demokratov, čo ho posunulo aj na post primátora mesta (1931). Jeho zásluhou, štát Illinois sa priklonil ku strane F. D. Roosevelta, jedného z amerických prezidentov demokraticky orientovaných, čo vo voľbách 1932 bolo kľúčnym a rozhodujúcim faktorom.

Ako to už tam, v Amerike, býva, ak sa pravici niekto nepáči, toho zabije. Spácha sa na ňom atentát. Zabili Abrahama Lincolna, Jamesa Garfielda, Williama McKinleyho, Johna Kenedyho, jeho brata, M. L. Kinga… Chystal sa atentát aj na Roosvelta. Písalo sa 15. februára 1933, keď Roosvelt prišiel aj do Chicaga. V jeho „otvorenom“ aute bol aj Čermák. Atentátnik vystrelil, lenže namiesto Roosvelta, trafil Čermáka, ktorý so zranením trápil tri týždne, až podľahol zraneniu.

Slovenka s deťmi. Foto: New York Public Library, Astor, Lenox and Tilden Foundation // Autor fotiek: Augustus Francis Sherman

Krásne historky o našich krajanoch pestria dejiny Ameriky. Mali sme tam predstaviteľov aj v čase získavania samostatnosti, medzi pioniermi „západu“ (bol aj film o osídľovaní sa v štáte Wyoming, ich trampotách, ba aj menšej vojne s tamojšími „Beef barónmi“, kde sa v predvečer vojny spievala pesnička Slovenské matičky…), boli sme aj medzi gangstermi Chicaga, ale boli sme aj medzi tamojšími „unionami“, robotníckymi hnutiami, organizovali štrajky a pravda, ako „červení“, boli sme aj deportovaní. Len v Petrovci sme mali až troch „červených“, vlastne aktivistov v odborovom hnutí, preto potom boli vyhostení.

Zase spomenieme Petrovec. Akoby aj nie, keď v tom čase, táto slovenská dedina na Dolnej zemi, spolu s Čabou, patrila medzi 10 najväčších slovenských miest v Uhorsku. Odtiaľto vyšiel aj Gustáv Maršal-Petrovský, ktorý bol činný aj v americkom krajanskom hnutí (bol predsedom tamojšej matice) a ako v krajanskom hnutí, tak aj v americkom živote, mnohí sa preslávili a sú na stránkach tamojších dejín. V školách sa o nich učia, alebo ich aspoň spomenú v patričnom okrese.

Boli sme na tú dobu nielen “nejakou” hybnou silou spoločnosti medzi prisťahovalcami, ale zapisovali sme sa aj do celkových dejín. O nich trochu vieme, ale pýta sa aj odborné spracovanie materiálov. Vieme, že svojho času (asi pred 30-timi rokmi) Petrovčan Denďúr, (aktívny pracovník v tamojšom slovenskom živote, Matici slovenskej daroval celú svoju knižnicu, všetky svoje historické zápisy, zápisnice zo zasadnutí, lenže zatiaľ do toho sotva niekto nakukol. Veď aj slovenské vysťahovalectvo je súčasťou nášho žitia. Nech nespomínam V. Mináča, že: dávali sme transfúziu iným. Ale faktá hovoria. „Sme národom budovateľov. Stavali sme Pešť….stavali sme New York…“.

Rusínka z Galície (Halič), Rakúsko-Uhorsko. Foto: New York Public Library, Astor, Lenox and Tilden Foundation // Autor fotiek: Augustus Frederick Sherman

Akí sme boli v čase príchodu do Ameriky? Krásne to zachytil jeden úradník na Ellis Island. Nebol profesionálny fotograf, iba amatér, úradník tamojšej byrokracie, . Aj on „procesoval“ nádejných Amerikánov. Pred neho prichádzali ľudia, ktorých predbežná selekcia eliminovala, či boli na zozname nie celkom žiadúcich. Urobil asi 200 fotiek. Dnes historických. Vydali ich aj knižne v publikácii Augustus Frederick Sherman: Ellis Island Portraits 1905 – 1920. Celkove má 160 strán a 115 fotiek. Celá Shermanova kolekcia je obsiahla. Nájdete tam početné fotky, kde sú celé rodiny, všetci vo svojich ľudových krojoch. Sú tam pastieri z Rumunska, ruskí vegetariáni, anarchisti, cirkusanti z Nemecka, grécki pravoslávni kňazi, ruskí kozáci, maďarskí pastieri (v tých ťažkých bundách) atď. Digitálny album fotografií, ktorý je hodno pozrieť.

Fotografie z tohto článku sú vlastníctvom Imigračného múzea, resp. New York Public Library, Astor, Lenox and Tilden Foundation.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.