Korupcia narúša dôveru verejnosti v prácu inštitúcií, narúša stabilitu vlády, oslabuje demokraciu a právny štát, ohrozuje obchod a investície, životné prostredie, podporuje sociálne rozdelenie a zneužíva ľudské práva,“ uvádzajú z Agentúry na prevenciu korupcie. Plány integrity sú jedným zo spôsobov, ako tento jav obmedziť.
Korupcia je zložitý spoločenský, politický a ekonomický jav, ktorý ohrozuje všetky štáty. Z Agentúry na prevenciu korupcie (ASK) vysvetľujú, že je to vzťah, ktorý nastal využitím služobného či spoločenského postavenia alebo vplyvu na nadobudnutie nezákonného zisku pre seba alebo niekoho iného. Korupcia má negatívne vplyvy na všetky aspekty spoločnosti. Systémová korupcia priamo vplýva na fungovanie spoločnosti ako celku a vytvára tzv. nefunkčné štáty.
,,Korupčné aktivity poskytujú priestor, aby peniaze z verejných financií alebo peniaze získané od donátorov boli použité v súkromnom namiesto vo verejnom záujme, čo priamo vplýva na kvalitu sociálnych služieb a zvlášť má negatívny vplyv na chudobných a bezmocných v spoločnosti a pritom chudobu iba zvyšuje,“ uvádzajú z agentúry.
Ako jeden zo spôsobov boja proti tejto záhube spoločnosti agentúra vymyslela plány integrity, ktoré pod dozorom orgánov budú implementované vo všetkých inštitúciách, verejných podnikoch a u ostatných právnych osôb, ktoré založil štát a ktoré majú viac ako 30 zamestnaných na dobu neurčitú. Takýchto organizácii je spolu 2.969.
Plány integrity sú strategické dokumenty, ktoré sú založené na sebahodnotení zamestnaných pri vyskutnutí sa korupčného rizika. Či sa inštitúciám podarí plány vyhotoviť, závisí iba od toho, aký je záujem zamestnancov a vedúcich o prevenciu. Z agentúry vysvetľujú, že každé sebahodnostenie má svoje výhody a nevýhody.
,,Slabé stránky súvisia najmä s otázkou objektivity a nerovnomerných kapacít zamestnancov zapojených do samotného procesu. Na druhej strane je tu aj množstvo výhod: je to proces, ktorý zabezpečuje zapojenie väčšieho počtu zamestnancov do identifikácie, analýzy a definovania opatrení na riadenie korupčných rizík a iných nezrovnalostí. Ide o proces, ktorý zahŕňa určenie priorít, ktorými je potrebné ďalej sa zaoberať v kontexte zlepšovania interných postupov inštitúcie,“ uvádzajú z ASK-u.
Pointa týchto dokumentov je, aby nezostali iba mŕtvým slovom na papieri, a preto sa vypracúvajú každé tri roky. V poslednom cykle, rozhodnutie o schválení doručilo 99% inštitúcii. Protikorupčný zákon stanovuje peňažnú pokutu vo výške 100.000 až 150.000 dinárov v prípade nedoručenia dokumentu.
Tento dokument zostavujú zamestnanci podľa modelu agentúry. V ňom sa definujú faktory rizika a definujú sa spôsoby, ako im predísť, ale aj ako ich uplatniť. Spôsoby môžu byť zjednodušenie alebo zrušenie zbytočných postupov, zmenšenie diskrečných právomocí vedúcich, zväčšenie transparentnosti, stanovenie štandardov, vytváranie kultúry, ktorá bude povzbudzovať zodpovednosť.
Agentúra uvádza, že obec Kovačica a Stará Pazova tieto plány vypracovali načas. Z kovačickej obce nám túto informáciu aj potvrdili, kým sme od Starej Pazovy odpoveď nedostali. Báčsky Petrovec nie je povinný tento dokument doručiť, lebo má menej ako 30 zamestnaných na dobu neurčitú. Z tejto obci nám povedali, že nám odpoveď na otázku, či plán vypracovali, poskytnú, no žiadnu informáciu sme dosiaľ nedostali.
Najúspešnejší cyklus
Plány integrity boli nastolené v roku 2012. Odvtedy až dodnes sa uskutočnili tri cykly. Na samom začiatku boli takmer neznáme väčšiemu počtu inštitúcií, preto prvý cyklus mal 47% úspešnosť. V druhom cykle sa pozornosť zvýšila na 64%, kým v treťom cykle, ktorý bude trvať do roku 2024, 99% organizácií doručilo plány. Začiatkom tohto roku inštitúcie začali informovať agentúru, v akej miere sa tieto plány dodržiavajú.
Z agentúry uvádzajú ako meradlo úspešnosti výsledky výskumu z roku 2021, keď bola usporiadaná online anketu o efektivite vypracovania a implementácii plánu integrity v druhom cykle. Na dotazník odpovedalo 26 % daňovníkov.
,,Podľa získaných údajov väčšina inštitúcií uviedla, že efekty vypracovania a implementácie integračného plánu sú významné a mierne. 41% respondentov považuje za významné zlepšenie transparentnosti práce inštitúcií, keď ide o rizikové oblasti 38% respondentov mieni, že došlo k výraznému zlepšeniu hospodárenia s verejnými financiami a zdrojmi,“ uvádza agentúra.
Pridaj komentár & Dodaj komentar