Realita pod mikroskopom

Brat a sestra sú si rovní, no v prípade dedenia je brat ,,rovnejší“

nasledjivanje

“Takmer každá druhá žena v Srbsku sa zrieka svojho dedičstva v prospech svojich bratov, čiže iba 25% majetku v Srbsku vlastní žena a celkove 6,2% majetku, ktorý vlastní žena je určené na bývanie. Musím pripomenúť, že zákon o dedení je dobrý aj ženy aj muži majú rovnaké práva. Táto štatistika je následkom tradície a výchovy. Začína príbeh Katarina Rankovićová zo Združenia žien z okresu Kolubara (ŽUKO).

Na dedine je sitúacia oveľa dramatickejšia, čiže len 16% žien vlastní nehnuteľnosť a to hlavne parcely menšie ako 2 hektáre. A práve tieto údaje motivovali ženy zo západnej časti krajiny, aby realizovali kampaň Koľký je môj podiel?.

,,Počas práce so ženami, zistili sme, že máloktorá z nich má nejaký majetok, a dostali sme sa k údajom, že 43 % je vylúčených z dedičstva a že problém zrieknutia sa zdedeného majetku je oveľa väčší, ako sme si mysleli, hoci každá z nás si v tejto chvíli spomenula aspoň na dve-tri ženy, ktoré sa zriekli majetku, pretože to rodina považovala za potrebné,“ hovorí Rankovićová.

Katarina Rankovićová: “Počas práce so ženami, zistili sme, že máloktorá z nich má nejaký majetok, a dostali sme sa k údajom, že 43 % je vylúčených z dedičstva a že problém zrieknutia sa zdedeného majetku je oveľa väčší, ako sme si mysleli.” / Foto: zo súkromného archívu K.R.

Do polovice minulého storočia v Srbsku platil Občiansky zákonník z roku 1844, podľa ktorého žena bola vlastníctvom svojho manžela, mala rovnaké práva ako deti, duševne chorí ľudia, márnotratníci, darebáci a nadmerne zadlžení. Tento zákonník bol zrušený príchodom komunistického režímu v roku 1946. Po dievatich rokoch bol schválený zákon, na základe ktorého si ženy a muži zaslúžia rovnaké postavenie. No predsa, obyčajové právo má občas prevahu nad zákonom, vysvetľuje doktorka rodových štúdií a programová riaditeľka združenia FemPlatz Kosana Bekerová.

,,Rozprávali sme sa so ženami, ktoré sa zriekli, ale aj s tými, ktoré sa nezriekli svojej časti dedičstva, a často sa stalo, že ľudia s nimi už ďalej nechceli komunikovať, keď sa rozhodli ponechať si svoju časť. Tá, ktorá sa zriekla, hovorí, že by sa zriekla znovu, ale svoju dcéru a syna učí, aby sa o všetko delili rovnako. Ide o ženu, ktorá má asi päťdesiat, čiže nepochádza z nejakej inej doby,“ uvádza Bekerová príklad z praxe.

Dôvod na zrieknutie sa sú zaostalé spoločenské normy, neinformovanosť žien o následkoch, ale aj nátlak spoločenstva, vysvetľuje Bekerová.

,,Neraz sa stane, že sa žena zriekne dedičstva, lebo rodina a spoločnosť to od nej očakávajú. Nátlak spoločenstva je ohromný. Nie je to iba otázka voľby,“ uvádza naša spolubesedníčka.

Na základe ankety, ktorú usporiadal Storyteller, a ktorú vyplnilo 31 osôb, na otázku, či je potrebné, aby sa žena zriekla dedičstva v prospech mužského člena rodiny, všetky odpovede boli negatívne, okrem jednej, ktorá znela, že to závisí od situácie.

Vysvetlíme to takto, väčšina odpovedí pripomínala to, že všetci členovia rodiny by podľa zákona mali byť rovnakí, a je smutné, že sa v 21. storočí o tom stále hovorí.

Ďalšie odpovede su o krok ďalej a pripomínajú neviditeľnú prácu, starostlivosť o deti a o starších členov rodiny, ktoré podľa inercie patria ženským členom rodiny. Keď sa k tomu pridá menší plat za rovnakú prácu, respondenti si kladú otázku: prečo by sa muži nevzdali v prospech žien? Nastolila by sa tak väčšia rovnováha. Jedna odpoveď nám však naskytuje trochu iný obraz.

,,Ja som sa zriekla v prospech svojho brata, lebo sme zrazu zostali bez matky a myslím si, že on to potrebuje viac než ja, ktorá mám rodinu a domov. Samozrejme, vždy som vítaná,“ uvádza anonymná spolubesedníčka.

Prečo je toto problém?

Zrieknutie sa dedičstva nesie celý rad následkov, ktoré si ženy v chvíli zrieknutia sa neuvedomujú. Ženy okrem hmotnej neistoty a závislosti na mužskom členovi rodiny odopierajú právo deťom na časť majetku. Tým, že ženy nevlastnia žiadny majetok, majú menšiu možnosť brať si pôžičky a zakladať vlastné podniky, vysvetľuje Bekerová.

,,Privádza ich to do situácie, že nemajú vlastný majetok, a keď nemáte majetok, nemáte svoje gazdovstvo, ani podnik. Nemôžete dostať pôžičku a mať hypotéku. Točíte sa v kruhu, z ktorého je veľmi tažko dostať sa von,“ vysvetľuje spolubesedníčka Storytelleru.

Zrieknutím sa dedičstva tratíte možnosť o poskytnutie sociálnej pomoci, pokračuje Katarina Rankovićová. Podľa článku 82 Zákona o sociálnej ochrane sa uvádza, že osoba, ktorá sa vzdala svojho majetku, nemá právo na sociálnu pomoc na obdobie, počas ktorého by sa mohla živiť, napríklad, predajom tohto dedičstva.

Zrieknutím sa dedičstva tratíte možnosť o poskytnutie sociálnej pomoci.

Katarína Rankovićová

,,Uveďme príklad, čiže ak sme zdedili niečo v hodnote sto tisíc dinárov, a sociálna pomoc na jeden mesiac je o niečo väčšia než 8.000 dinárov, nemáme právo na štátnu pomoc jeden rok. Spočitajte, koľko by to asi bolo, keby šlo o dom, les alebo pole, ktorých sa ženy najviac zriekajú,“ hovorí Rankovićová.

Nerovnosť v pohľade moci, ktorá sa často týka materiálnej nerovnosti je výhodné miesto pre vznik násilia. Jeden z dôležitejších dôvodov, kvôli ktorému sa obeť vracia k násilnikovi je, že nemá kam odísť. Katarína Rankovićová vysvetľuje, prečo je to tak.

,,Keď žena príde do mužovej rodiny, ten majetok jej nikdy patriť nebude, vždy to bude iba mužov majetok. Ak príde k rozvodu, zdedený majetok sa deliť nemusí a tým padom žena zostáva bez strechy nad hlavou, často v takej situácii nie je vítaná ani u svojich rodičov“, hovorí Rankovićová. Iba 4 % manželstiev ľudí v staršom veku sa ukončilo rozvodom, uvádza sa vo výskume Červeného kríža.

Aké je riešenie?

Riešenie sa skrýva v edukácii, ženy by mali poznať svoje práva, uvedomiť si následky v prípade zrieknutia sa dedičstva, no však potrebné je edukovať a otvoriť oči aj rodičom, keď ide o tradíciu, nie je nevyhnutné, aby ona o všetkom rozhodovala, vysvetľuje hovorkyňa ŽUKO.

,,Podľa príbehov žien, často počuť, že láska odmalička chýbala a že brat má výhodnejšie postavenie v rodine, lebo je chlap a dedič priezviska, slavy (deň patróna u Srbov), majetku a rodiny. Takýto vzťah spôsobuje dieťaťu bolesť a pravdepodobne zanecháva následky v podobe zlého vzťahu medzi bratom a sestrou, medzi rodičmi a dcérou,“ vysvetľuje Radenovićová.

ŽUKO poskytuje bezplatné právne poradenstvo všetkým ženám, ktoré sa práve nachádzaju v procese rozdelenia majetku, ako aj možnosť poradiť sa s právnikom o svojich právach, potrebné je iba zavolať na číslo 065/20-93-309 každý pracovný deň od 10h do 14h. „Právnik im vysvetlí práva a možnosti v konkrétnej situácii,“ vysvetľuje táto hovorkyňa.

About the author

Sanja Đorđević and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST “Na ivici”

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller