ČAROVNÉ SLOVÍČKA: “Prosím ťa, prepáč, ďakujem, nech sa páči”

“V prípade, že by prišlo k nejakej hádke medzi deťmi, ihneď sme riešili problém spoločne na ten spôsob, že sme rozoznávali, kto sa správal ako had, a kto ako žirafa a potom sme toho hadíka premieňali na žirafu,” hovorí vychovávateľka Maja.

Problém vrstovníckeho násilia sa roky skúma a často sa kladie otázka, čo je jeho príčinou. Skutočnosťou je, že sú deti aj v rannom veku v súčasnosti obklopené rozličnými obsahmi už, či v priamom okolí – v rodine, škôlke, škole, alebo v nepriamom okolí prostredníctvom spoločenských médií alebo hier, akou je Fortnite, ktoré v sebe obsahujú extrémne formy násilia. Práve preto odborníci upozorňujú na to, že aj u deťoch v rannom veku si všímajú formy správania, ktoré upriamujú na to, že na prevencii vrstovníckeho násilia je potrebné pracovať odmalička.

Predškolské ustanovizne a iné výchovno-vzdelávacie inštitúcie často nemajú k dispozícii nadostač zdrojov a možností, aby sa vzopreli javu vrstovníckeho násilia, a aj samotní rodičia nie vždy sú nadostač edukovaní alebo nemajú možnosť, aby sa vzopreli násilným, deštruktívnym odkazom a vplyvom, ktoré na deti má celková spoločnosť. Práve preto je dôležité, aby každý jednotlivec a všetky inštitúcie usmernili spoločné snahy, aby sa minimalizovalo násilnícke správanie v spoločnosti, na čom treba pracovať od včasného veku dieťaťa. Toto sú niektoré zo záverov, ktoré sa môžu prečítať, keď skúmate tému prevencie vrstovníckeho násilia v rannom vývoji dieťaťa. V pokuse prísť k viacerým informáciám na túto tému, prišli sme iba k údajom a oficiálnym informáciám a veľkému záujmu a znepokojeniu rodičov, odborníkov, inštitúcií a civilného sektoru.

Programom Škola bez násilia, ktorý bol uvedený v roku 2005, položili sa základy systematického prístupu v boji proti násiliu v školách v Srbsku. Pod prístupom, v ktorom sa do prevencie násilia zapája celá školasa chápe, aby žiaci, rodičia a všetci zamestnanci spoločne pracovali na zamedzovaní násilia zvyšovaním povedomia o jeho existencii, prihlasovaním a účinným reagovaním na násilie v školách.

Neformálne školenie o nenásilnej komunikácii v rannom veku prináša výsledky v praxi, ako možné riešenie a “pomoc na ceste” rodičom a vychovávateľom na usmerňovanie detí k úspešnému riešovaniu konfliktov počas celého života. Vychovávatelia a rodičia detí v rannom veku, ktorí sa zoznámili s témou nenásilnej komunikácie známej ako jazyk žirafy prízvukujú pozitívne účinky, a deti z tej dielne hovoria, že sa zabávajú a že im jazyk žirafy pomáha, aby riešili “niektoré hádky s kamarátmi alebo bratom a sestrou”.

Nenásilný rozdiel

“Rozdiel medzi našimi deťmi v reakciách v situáciách, v ktorých sa nájdu v škôlke a škole, keď jedno dieťa navštevovalo dielne nenásilnej komunikácie a druhé nie, v úplnosti je očividná,” hovoria rodičia Svilarovci.

Jelena a Marko Svilarovci sú rodičia dievčatka menom Freja, ktorá sa v novosadskej škôlke Čuperak od svojho piateho roku aktívne zúčastňuje v programe prevencie vrstovníckeho násilia prostredníctvom dielní Jazyk žirafy, ktorý organizovalo občianske združenie DOR – Stredisko pre kreatívnu edukáciu a umenie.

“My máme dve dcéry. Freja je mladšie dieťa. Skúsenosť so starším dieťaťom v škôlke, ktoré nemalo dielne nenásilnej komunikácie a s mladšou dcérou, ktorá mala toto školenie je neporovnateľné. Ten rozdiel je viditeľný v situáciách doma, a ešte viacej v škôlke a škole. Ona nás často opomína ako sa treba rozprávať, a to sa naučila na dielňach. Rozdiel je očividný,” hovorí otec Marko v neformálnom rozhovore o ich skúsenosti s dielňami nenásilnej komunikácie.

Keď sa opýtate ich mladšiu dcéru Freju, čo je to jazyk žirafy, ono napočituje základné pravidlá nenásilnej komunikácie, ktoré ani mnohí dospelí nepoznajú. Potom pripomenie, že je žirafa dobrá, že hovorí o tom, ako sa cíti, čo potrebuje a že hľadá riešenie, ktoré je dobré pre všetkých. Potom napočituje “čarovné slovíčka”, akými sú: prosím ťa, ďakujem, nech sa páči a prepáč, a nakoniec nám prezrádza, že sa za každým, kto sa správa nepekne a kto sa háda “iba skrýva jedna zmýlená žirafa“.

Mama Jelena hovorí o tom, v akej miere jej ako rodičovi dielne nenásilnej komunikácie nepriamo pomohli. “Ona nás vedela prekvapiť počas obedu, za stolom, keď nám pripomenie, že nemôžeme všetci naraz hovoriť, že vtedy jedni druhých nepočúvame. Z druhej strany, Freja je utiahnuté dieťa a presne sme si všimli pokrok po týchto dielňach. Stala sa sebavedomejšia, prichystaná otvorene komunikovať, a hlások, ktorý bol tichý a takmer sa nepočul, teraz zosilnel. Niekedy má konštatácie, akoby ona bola rodičom. Všetko to sú pozitívne vplyvy nenásilnej komunikácie, ktorú robili v škôlke. Kiežby všetky deti toto mali,” hovorí mama Jelena.

Frejina vychovávateľka Maja Vujanovićová pre Storyteller hovorí, že dielne nenásilnej komunikácie Jazyk žirafy začali spontánne pred dvomi rokmi, dvakrát do mesiaca, keď deti v jej skupine mali iba päť rokov. Ona dodáva, že všetci spolu, od vtedy až dodnes, objavili veľmi dôležitý svet nenásilia cez metaforu jazyka žirafy ako nenásilnej komunikácie a jazyka hada ako jazyka násilia.

“Samotné deti sa začali medzi sebou dohovárať, nachádzať riešenia a uctievať si jedni druhých, stala sa z nich jednotná skupina a začali každodenne používať “čarovné slovíčka”: prosím ťa, prepáč, ďakujem, nech sa páči,” hovorí vychovávateľka Maja Vujanovićová.

Jazyk žirafy

“Deti mali príležitosť naučiť sa rozoznať svoje city, a potom aj verbálne vyjadriť, naučili sa ako sa rozpráva žirafa, a ako had. To nám, vychovávateľom, v každodennej práci bolo veľmi úžitočné a trénovali sme, nielen dva dni v mesiaci, ale päť dní v týždni. Napríklad v priebehu každého dňa, ak prišlo k hádke medzi deťmi, ihneď sme riešili problém spoločne na ten spôsob, že sme rozoznávali, kto sa správal ako had, a kto ako žirafa a potom sme toho hadíka premieňali na žirafu,” hovorí vychovávateľka Maja a zdôrazňuje, že rodičia od prvého dňa boli zoznámení s prácou a že od nich získavali významné spätné informácie o efektoch dielní.

“Keď sme sa rozhodli pre toto dobrodružstvo, ani sme netušili, aký bude konečný výsledok, či sa nám podarí preniesť im všetko a v akej miere deti budú môcť naučené uplatňovať. Teraz je prospech absolútne očividný, ony sa budú vedieť vybojovať za seba, povedať čo si myslia a čo si želajú, a zároveň si budú vedieť vážiť priateľstvo,” uzaviera vychovávateľka Maja Vujanovićová zo škôlky Čuperak v Novom Sade.

Snežana Molnarová, bývalá dlhoročná vychovávateľka z Užíc a v súčasnosti jediná certifikovaná trénerka nenásilnej komunikácie (NVC) Jazyk žirafy v Srbsku, pripomína, že pre prevenciu vrstovníckeho násilia vo včasnom detstve je najdôležitejšie neustále komunikovať a pracovať na vlastnej edukácii.

Na základe dostupných údajov o vrstovníckom násilí, jasné je, že sa na prevencii musí pracovať v prvom rade v rámci rodiny, a paralelne s tým vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách, pričom dôležitú úlohu majú aj samotné médiá cez povzdvihovanie vedomia verejnosti o existencii problému, následkoch, ale aj prevencii problému.

Na záver, zacitujeme nositeľka Nobelovej ceny pre ekonómiu Jamesa Hackemana: “Nemôžeme odročovať vkladanie do detí, kým nedospejú, nemôžeme ani čakať na to, keď začnú chodiť do školy, pretože vtedy už pravdepodobne bude neskoro pre intervenciu.”

Projekt Spolu pre deti realizuje CIP – Stredisko pre interaktívnu pedagogiku (CIP Centar) v spolupráci s Nadáciou pre otvorenú spoločnosť, Srbsko. Stanoviská a názory vyjadrené v tomto texte nemusia nutne odzrkadľovať stanoviská CIP Centra a donátora.