Fridays for Future a jedinečná Greta: Zem je len jedna, začnime reagovať

Neberte nám budúcnosť!

Šestnásťročná švédska aktivistka Greta Thunberg motivovala tisíce mladých ľudí na celom svete, aby na protestoch vyjadrili odhodlanie bojovať za klímu. Mládež Slovenska, Chorvátska a iných krajín celého sveta, inšpirovaná mladou aktivistkou Grétou vyšla v piatok, 15. marca, do ulíc, aby sa vo forme protestu poukázala na potrebu po boji za klimatickú spravodlivosť pre budúce generácie. Hlavným cieľom tejto vynikajúcej akcie bol účinnejší boj proti klimatickým zmenám.

Študentské hnutie pod názvom Fridays For Future vlani iniciovala 15-ročná Švédka Gréta. V auguste 2018 sa Gréta, po vlnách horúčav a požiarov, rozhodla nenavštevovať školu až do volieb vo Švédsku, ktoré sa konali 9. septembra. Jej požiadavky boli, aby švédska vláda znížila emisie uhlíka v súlade s Parížskou dohodou a protestovala tým, že sedela pred Riksdagom, švédskym parlamentom každý deň počas školských hodín so znakom Skolstrejk för klimatet (školský štrajk za klímu). Jej hlavným argumentom bol „na čo chodiť do školy, keď aj tak nemám budúcnosť“.

Keď sa všeobecne voľby skončili, pokračovala v štrajku len v piatok,. Celý svet si ju všimol, dokonca inšpirovala študentov po celom svete.

Zdroj: YouTube

Študenti chceli svojou absenciou na vyučovaní upozorniť, že klimatické zmeny ohrozujú najmä ich budúcnosť, chceli apelovať na vlády v celom svete, aby začali brať súčasnú klimatickú krízu vážne a aby začali reagovať zmenou politík, ktoré zabezpečia bezpečnú budúcnosť planéty pre všetkých. Existuje mnoho dôkazov, že klimatické zmeny sú spôsobené ľudskou činnosťou, o čom bolo napísaných mnoho vedeckých prác.

Iniciatívu tej mladej aktivistky pre životné prostredie uznali traja nórski parlamentní poslanci, ktorí Grétu navrhli na prestížnu Nobelovu cenu mieru, „pretože klimatická hrozba je jednou z najdôležitejších príčin vojny a konfliktov. Masové hnutie, ktoré spustila Gréta, je významným príspevkom k mieru,“ povedal pre nórsku mediálnu agentúru VG poslanec Freddy Andre Oevstegaard.

Vlani časopis Time vyhlásil Grétu za najvplyvnejšieho teenagera a svetové médiá písali o tom, že sa mnohí veľkí svetoví lídri môžu hanbiť pred usiliem tohto teenagera.

Fridays for Future na Slovensku / Foto: Pavol Bartonek

Hlavným dôvodom študentského hnutia Fridays For Future je upozorniť na alarmujúcu situáciu, v ktorej sa nachádzame vo veci klímy a o ktorej vieme už desaťročia. Stále sa iba upozorňuje, píšu sa štatistiky a nerobí sa nič konkrétne, aby sa situácia vylepšila.

Títo mladí ľudia a ich nedochádka do školy zasielajú silný odkaz svetovým lídrom, že nemá zmysel učiť sa, pokiaľ nemajú budúcnosť vo svete, ktorý sa otepľuje tak rýchlo. Demonštranti tvrdia, že svetová politika už príliš dlho odkladá riešenie problémov a nevenujú dostatočnú pozornosť tomu, aký svet nechajú mladým ľudom, akurát tým ktorý teraz majú 16-17 rokov.

Od vlád všetkých krajín požadujú, aby klimatickú krízu začali vnímať ako veľmi vážnu hrozbu, a začali aktívne konať, lebo to ovplyvní životy budúcich generácií ako Slovenska, tak aj Chorvátska, aj Švédska. Žiadajú odklon od odvetví priemyslu, ktoré produkujú škodlivé emisie a to do roku 2050. Okrem toho, žiadajú si klimatickú spravodlivosť, čo znamená, aby rozvinuté západné krajiny prevzali zodpovednosť, lebo svojou ekonomikou do veľkej miery spôsobili klimatickú krízu.

Fridays for Future v Osijeku

Protesty za budúcnosť klímy sa uskutočnili aj v piatich slovenských mestách: Bratislave, Košiciach, Žiline a Liptovskému Mikulášu. Niektoré inšpiratívne nápisy boli napríklad: So bad even introvert are here (Tak je zlé že sú aj introverty tu), Neberte nám budúcnosť!, You are what you eat (Ste to, čo jete), Je mi teplo, Zem je len jedna, Spamätajme sa…

V Chorvátsku štrajk bol tiež organizovaný v niekoľkých mestách: v Splite, Osijeku, Križevcach, Varaždine, Pule, Rijeke, Zadare, na ostrove Vis. Nápisy z Chorvátska hovoria, že: No nature-no future ( Bez prírody nemáme budúcnosť), Zabalím kufor, zmením planétu, Budúcnosť je v našich rukách, Ne existuje plán (eta) B, Ochráňme našu matku, Neodôvodnená absencia, odôvodnený dôvod…

Nadmerná spotreba produktov zabíja celú planétu

Konzumerizmus je symbolom dnešnej modernej spoločnosti. Náš život v súčasnosti je založený na konzumnom princípe a veľmi je ním ovplyvnený. Príčiny môžeme nájsť v nový technických vynálezoch, rozvoji dopravy a príchode nákupných centier.

Práve technický vývoj umožnil vznik masovej výroby, a to znamenalo vyrábanie viac a viac produktov, ktoré sa stávali dostupnejšie väčšiemu množstvu zákazníkov. Jednou z hlavných zložiek je aj reklama, ktorá sa zameriava predovšetkým na túžby a emócie ľudí a menej na skutočné potreby. S konzumerizmom súvisí aj chudoba a nerovnomerné rozdeľovanie bohatstva vo svete, ľudí, ktorí prežívajú svoje životy pod hranicou biedy. Ľudia merajú svoj život konzumáciou. Čo najviac mať, vlastniť, užívať. Nenakupujeme to, čo potrebujeme pre život, ale nakupujeme bez zváženia, len, preto, aby sme sa predviedli pred druhými ľuďmi a dostatočne sledovali trendy. Veľa ľudí si neuvedomuje svoje konzumné návyky, svoje skutočné potreby a rozmer vplyvu reklamy.

Možno povedať, že nadmerná spotreba produktov zabíja celú planétu, lebo produkty sú vyrobené na jedno použitie. S tým je spojená i kvalita výrobkov s čím kratším časom použiteľnosti, ktoré potom zahodíme do odpadu. Práve to zaťažuje životné prostredie a prírodu. Výsledok toho je znečistenie prírody a celej našej planéty. Zvýšená spotreba neznamená lepší život, viac šťastia, viac zdravia. Väčšinou to znamená viac stresov.

Preto Európska komisia rozhodla, že zakáže používanie jednorazového plastu a zaviedla nové pravidlá, ktoré zakazujú zatial desať plastových výrobkov na každodenné používanie, a to všetko s cieľom znížiť znečistenie životného prostredia, mora a pobrežia. Medzi zakázanými vyrobkamy sú niektoré, ktoré používame takmer každý deň, ako napríklad vatove tyčinky, plastové príbory, jednorazové plastové nádoby na potraviny, plastové poháriky, ktoré budú musieť byť nahradene ekologickými alternatívami. Okrem toho bude musieť existovať riešenie na zníženie množstva cigaretového odpadu ako aj plastových vreciek.

Problém jednorazového plastu je v tom, že sa používa vo veľkom množstve a ľudia ani nie sú vedomí toho, koľko plastu používajú a koľko plastu nie je správne zlikvidované. Z tohto dôvodu tony a tony plastového odpadu končí v prírode, najmä v mori, a tak ohrozuje celý svet.

Je známe, že ryby, morské cicavce, vtáky a iné zvieratá pravidelne trpia alebo aj zomierajú z dovodu znečistenia okolia plastom. / Foto: Pixabay/Morski.hr

Je známe, že ryby, morské cicavce, vtáky a iné zvieratá pravidelne trpia alebo aj zomierajú z dovodu znečistenia okolia plastom. V oceánoch plávajú tony odpadu a predpokladá sa, že čoskoro v oceánoch bude viac plastu ako rýb. Donedávna sa verilo, že oceány a moria sú neobmedzené oblasti, ktoré môžu prijať veľké množstvo odpadu bez väčších následkov. V poslednej dobe viac a viac odborníkov varuje pred jedovatými časticami plastových vreciek, ktoré často vidíme v mori.

V žalúdkoch väčších rýb, morských živočíchov a vtákov nájdete fľaše, hračky a nylonové vrecká, ktoré sú najškodlivejšie. Rozkladajú sa veľmi dlho a tie častice obsahuju rôzne jedy, ktoré sa dostavajú do potravinového systému morských živočíchov. Tieto živočichy sa stávajú sučasťou ľudskej potravy. To všetko poškodzuje celkovú rovnováhu života a životný kolobeh v prirode.  

Hrozné scény odpadu spolu s mŕtvymi rybami a morskými cicavcami občas doplávajú na pobrežie južnej Dalmácie.  Množstvo odpadu sa každy rok zvačšuje. Dôvod prečo k tomu prichádzav južnej Dalmácii závisí v prvom rade od dvoch faktorov, a to sú morské prúdy a vlny spôsobené vetrom. Morské prúdy vstupujú na Jadran cez Otrant a pohybujú sa pozdĺž pobrežia Albánska a Čiernej Hory a smerujú k chorvátskemu pobrežiu. Povrchová časť znečistenia je vyvolaná vlnami. To je problém vo všetkých stredomorskách krajinách, ktorý je prítomný už mnoho rokov a bude musieť byť vyriešený na oveľa vyššej úrovni.

Greenpeace pozýva občanov, aby podpísali petíciu proti jednorazovým a aby si prečítali správu Mediterán prekrytý odpadom, ktorá poukazuje na to, že 60-80% svetového morského odpadu na celom svete je plast. Kontrola jednorazového plastu znamená menej znečistenia. Teraz sú už prijateľné, ekologické a ekonomické alternatívy, ale musí prísť k masovému používaniu alternatív namiesto súčasných riešení, ktoré zabíjajú planétu.

Našťastie, sú aj ľudia, ktorí sa snažia o pozitívne zmeny: znižujú svoju spotrebu, žijú skromnejšie, jazdia na bicykloch, triedia odpad, šetria vodou, plynom či elektrickou energiou. Rýchle tempo života je dôvod prečo zabúdame, že sa voľný čas dá stráviť aj iným spôsobom, na ktorý nepotrebujeme míňať peniaze, napr. s priateľmi, v prírode, pri športe.

Zero waste trend alebo nulový odpadový trend je novým trendom medzi ekológmi a mladými ľudmi. Jeho náplňou je zmena životného štýlu a celkové zníženie produkcie odpadu. To znamená, neprodukovať odpoad každý deň alebo aspoň znížiť na minimum. Dosiahne sa to tým, že sa zabráni predaj vecí, ktorých balenie sa stane odpadom. Namiesto toho sa všetky veci, ktoré používame, prehodnocujú alebo recyklujú. Výhody zero waste trendu sú, okrem iného, šetrenie peňazí a ochrana životného prostredia. Znižovaním množstva odpadu zachovávame prírodu, zeleň, pitnú vodu, flóru a faunu.

Ochrana prírody úzko súvisí so zachovaním zdravia, pretože znižovaním znečistenia sa chránime pred rôznymi chorobami. Spolu so zdravím existuje výrazné zlepšenie v hospodárstve, lebo sa bude využívať menej nových surovín a budú sa recyklovať staršie. Hlavným účelom tohto trendu je zabrániť tomu, aby sa odpad vôbec vyskytol alebo sa zviedol na minimum.

Redakcia Storytellera v Maglići predstavila výsledky projektu Eko dizajn našich životov a otvorila výstavu fotografií Igora Bovdiša

Redakcia Storytellera včera v Základnej škole Žarka Zreňanína v Maglići otvorením výstavy fotografií Igora Bovdiša pod názvom Eko dizajn našich životov oficiálne ukončila rovnomenný projekt, ktorý trval v období september – december 2018. Realizáciu projektu finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.


V rámci projektu Eko dizajn našich životov, ktorý bol realizovaný dvojrečovo – po slovensky a po srbsky, vznikli štyri novinárske príspevky na tému ekológie, ochrany životného prostredia a cirkulárnej ekonómie, ako aj jedna epizóda podcastu, v ktorej si autorka projektu Vladimíra Dorčová-Valtnerová so spolubesedníčkou Lenkou Víziovou, profesorkou biológie, posvietila na eko-témy. Dôležitou súčasťou projektu, okrem dvoch ankiet, je aj výstava 24 fotografií, ktoré počas projektu vyfotografoval Igor Bovdiš, ktorého verejnosť pozná aj ako ekologického aktivistu.

Darinka Milanovićová, riaditeľka školy (prvá sprava) sa prihovorila na začiatku udalosti / Foto: Igor Bovdiš

V úvode štvrtkovej prezentácie výsledkov projektu a otvorenia výstavy sa prihovorila riaditeľka maglićskej základnej školy Darinka Milanovićová, po čom sa slova ujala Vladimíra Dorčová-Valtnerová, zodpovedná redaktorka Storyteller a autorka projektu, ktorá formou debaty so žiakmi nižších ročníkov a s ôsmakmi priblížila poslanie mediálneho ekologického projektu. 

Jelena Popovićová v skratke priblížila podstatu organického poľnohospodrástva / Foto: Igor Bovdiš

Do debaty sa zapojili aj spolupracovníčka našej redakcie Jadranka Marčoková, inak riaditeľka magazínu Ekolist, s ktorým redakcia Storytellera v rámci uvedeného projektu podpísala dohodu o spolupráci, ako aj profesorka Milada Stankovićová, profesorka biológie a Jelena Popovićová, mladá eko/organik-záhradníčka a ekologická aktivistka z Maglića.

Jadranka Marčoková zdôraznila potrebu stálej prítomnosti ekologických tém v médiách / Foto: Igor Bovdiš

O vystavených fotografiách hovoril samotný autor Igor Bovdiš, ktorý zvedavým žiakom prezradil miesta, kde konkrétne fotografie vznikli, ako aj to, prečo je dôležité aj fotografiou poukazovať na problémy v oblasti ochrany životného prostredia.

Igor Bovdiš v rozhovore so žiakmi / Foto: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Inak, v projekte sa veľký dôraz dal na vysvetlenie pojmu cirkulárnej ekonomiky, ktorý bol aj spoločným menovateľom dvoch ankiet, ktoré sa realizovali v rámci projektu a do ktorých sa zapojilo 57 anonymných osôb. V prvej ankete, ktorá sa uskutočnila pred začiatkom zverejňovania novinárskych príspevkov, teda koncom septembra a začiatkom októbra, jedna z otázok znela: Viete, čo je cirkulárna ekonomika?, na ktorú 44,83 percent anketovaných odpovedalo záporne. Už v druhej ankete, realizovanej koncom novembra a začiatkom decembra, po uverejnení príspevkov na tému ekológie, ochrany životnéh prostredia a cirkulárnej ekonomiky, tento druh ekonomiky nepresne definovalo iba 22,22 percent anketovaných. Z týchto výsledkov vidno, že realizáciou projektu Eko dizajn našich životov sa prispelo k navýšeniu úrovne informovanosti a vedomostí v oblasti ekológie, čo je aj hlavnou motiváciou, aby sa so sledovaním ekologických tém v rámci portálu Storyteller pokračovalo aj v budúcnosti.

December so Storytellerom

Tohto roku december rozpráva aj príbeh redakcie Storyteller. Alebo aspoň jednu jeho časť, keďže už v budúci týždeň naša redakcia organizuje dve udalosti, na ktorých sa zoznámite s našou činnosťou a s našimi knižnými a mediálnymi obsahmi.

V pondelok 10. decembra so začiatkom o 18.00 v Báčskom Petrovci organizujeme prezentáciu knihy pre deti Orech, ktorý vedel rozprávať autora Vladimíra Dorču. Ide totiž o spoločnú akciu našej redakcie a Spolku petrovských žien, kedy predstavíme knihu, ale aj činnosť Storytellera. Prezentácia bude v Spolku petrovských žien, M. Tita 1.

Vo štvrtok 13. decembra sa presunieme do Základnej školy Žarka Zreňanína, kde predstavíme výsledky mediálneho projektu Eko dizajn našich životov a zároveň otvoríme rovnomennú výstavu fotografií Igora Bovdiša, ktoré vznikli počas realizácie projektu. Školská udalosť, ktorú organizujeme spolu s vedením školy, sa začína o 12.00. Realizáciu projektu finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.

Okrem toho, Storyteller mediálne podporuje prezentáciu hudobného projektu NU SOUND OF VISEGRAD. Dva dni pred Vianocami, čiže 22. decembra, do Nového Sadu (dom b-612, Svetozara Miletića 40) prichádza enkláva slovenských hudobníkov, aby predstavila projekt Nu Sound of Visegrad. Je to projekt rôznych mix žánrov od nu jazzu, funku až po ambient, ktorého novosadská prezentácia prinesie hudobný mix v podaní skupiny Jay Delver a hudobníka / producenta Grňu.

Tešíme sa na nové decembrové stretnutia a rozhovory, z ktorých budeme čerpať motiváciu a inšpiráciu pre ďalšie mediálne obsahy.

 

Vo svete ešte stále vládnu priemyselné záujmy oproti “ozdraveniu” planéty

O chrana životného prostredia je téma, ktorá sa, našťastie, stáva čoraz aktuálnejšia. Vieme, že je v posledných štyroch desaťročiach tlak ľudstva na našu planétu čoraz silnejší. Dnes potrebujeme 1,7 planét, aby sa vytvorili zdroje nevyhnutné pre našu súčasnú spotrebu.

Tohto roku už od 1. augusta žijeme na ekologický dlh, a zvlášť ustarosťuje údaj, že sa tento deň každý rok posúva dopredu.

Deň ekologického dlhu je ten deň v kalendárnom roku, ktorý nám ukazuje, že ľudstvo z prírody zobralo viac než ekosystémy našej planéty môžu v aktuálnom roku obnoviť.

Je výstražné tvrdenie organizácie Global Footprint Network (GFN), ktorá skúma, aký vplyv má ľudské správanie sa na stav planéty, o tom, že minieme viac, než je naša planéta v stave obnoviť za celý rok. To znamená, že sme za sedem mesiacov vyprodukovali viac oxidu uhoľnatého než naše oceány a lesy môžu “vstrebať”, chytili sme viac rýb, zoťali viac lesov a minuli viac vody než to Zem môže vyprodukovať. Ak ľudstvo bude pokračovať s takým správaním sa k našej jedinej planéte, budúcnosť nie je ružová.

Ochrana prírody a nášho životného prostredia nemôžu viacej byť iba koníčkom niektorých združení a dobrovoľníkov. A preto každý z nás, každý jednotlivec, je povinný svoje aktivity prispôsobiť tak, aby negatívny vplyv na prírodu bol čím menší. Príroda, v ktorej žijeme sa nenachádza niekde ďaleko a mimo nás, ale v našej bezprostrednej blízkosti a celé ľudstvo je súčasťou tej prírody. V súčasnosti, keď je naše životné prostredie natoľko ohrozené, každý z nás musí byť ekologickým aktivistom a všetci musíme byť kritickí pozorovatelia svojho konania v kontexte každodenného vplyvu na prírodu.

Infografika  / Storyteller / Igor Sandić / ISSstudioDesign

Voda

V eľká spotreba, nestarostlivosť a znečisťovanie zdravej a čistej vody sú dôvodom, prečo sa po čase pitná voda stala ťažko dostupnou alebo dokonca nedostupnou pre milióny ľudí šírom sveta. Potreba po pitnej vode vo svete narastá, a zásoby sa zmenšujú.

Väčšina obyvateľstva ani nerozmýšľa o hodnote vody a jej význame v každodennom živote, pretože čistá, pitná voda v predchádzajúcich dekádach predstavovala niečo úplne samozrejmé a vždy dostupné. Ale predsa sa aj z vody stal prírodný zdroj ohraničeného množstva a nakoľko ju nezačneme používať obozretne a v rozumných množstvách, je otázka času, kedy zostaneme bez nej.

Nedostatok pitnej vody je problém, s ktorým sa do roku 2030 zoči-voči stretne polovica obyvateľstva na Zemi. Na používanie je dostupné menej ako 1% vody. Priemerná spotreba vody v Európe na jedného obyvateľa je 150 l/deň, a spotreba vody dvakrát rýchlejšia ako jej výroba.

Srbsko musí najdôležitejší zdroj – pitnú vodu – zachovať pre seba. „Srbsko všeobecne nepoužíva vodu racionálne. Srbsko v perspektíve nemá nadostač pitnej vody. Klimatické zmeny prinášajú znižovanie úrovne podzemných vôd. Súčasne, to znamená zmenšovanie kapacity podzemných vôd a zásob, ktoré máme,“ hovorí minister ochrany životného prostredia Goran Trivan.
Trivan zároveň poukazuje na to, že povrchové vody musia byť čisté, aby sme aj tu mali časť zásob, ktoré sa môžu kvalitne prerábať na kvalitnú pitnú vodu.

„Nemyslím si, že máme nadostač pitnej vody a to je dôvod prečo u mňa stále narastajú obavy z toho, ako využívame túto vodu. Vôbec sa nezhodujem s tým, že mnohé pramene vody sú dané ako koncesia alebo nejakým iným spôsobom rozličným subjektom. Bol by som rád, keby sme všetky tie kapacity chránili alebo aspoň aby ich používali spoločnosti, ktoré sú naše, a nie na tento spôsob, dávajúc tým, ktorí tento trh využívajú. To nie je bezpečné a Srbsko musí tento najdôležitejší zdroj, planetárne hovoriac, zachovať pre seba“, hovorí minister Trivan, pričom zdôrazňuje, že sa musí prihliadať aj na odpadové vody.

Ako hovorí, v Srbsku sa plánuje vybudovať 359 systémov na spracovanie odpadových vôd, čo znamená, že do toho treba investovať 4 až 5 miliard eur. „To je veľa peňazí. Srbsko toľko prostriedkov nemá, ale bude musieť vyčleňovať. Bude musieť vyčleňovať viac peňazí na životné prostredie od doterajších 0,2-0,7 percent HDO, a to 1, 2 alebo 1,3 percent, ako je to v mnohých krajinách. Ak chceme žiť zdravo, dlhšie a ak chceme ochrániť prírodu, k tomu musí prísť. Zaručujem, že k tomu príde,“ hovorí Trivan.

Energia

O tázka energie je tiež dôležitou otázkou. Konvenčná výroba energie sama po sebe znečisťuje naše životné prostredie. Ešte stále je málo výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nam na dosah, akou je energia vetra, geotermálna energia, energia biomasy, energia vody, ale nie tá z mini hydrocentrál, ktoré sú „smrteľné“ pre prírodu a celkovú biodiverzitu, a tým aj samotného človeka. I keď je Srbsko jedna z najchudobnejších krajín Európy, absolútny je rekordér v spotrebe elektrickej energie. O tom, že energiu doslova hádžeme cez okno, hovorí údaj, že spotreba elektrickej energie po jednotke obytného priestoru u nás je vo vrchu Európy a vynáša okolo 200 kilovat hodín, a v krajinách EÚ v priemere 140 kilovat hodín.

Spomenuli sme výrobu energie v mini hydroelektrárňach a nemôžeme nespomenúť plánovanú výstavbu mini hydroelektrární v našej krajine.

Koncept výstavby mini hydroelektrární je jeden úplne chybný prístup v zabezpečovaní energie z obnoviteľných zdrojov, pretože tieto objekty v energetickej bilancii prinášajú veľmi málo, a prinášajú nemerateľné ekologické škody. Výhody z nich majú iba jednotlivci a záujmové skupiny, ale na účet prírody a všetkých občanov. Príkladom je Stara planina.

Rakita: problém s výstavbou MHE / Foto: Ljubomir Filipov / Južne vesti

Neuveriteľný je údaj, že Vláda Republiky Srbsko plánuje, či plánovala výstavbu viac ako 60 mini hydroelektrární v chránenej zóne najväčšie parka prírody v Srbsku Stara planina, čím sa niektoré z najkrajších a najčistejších riek v Srbsku vysušili a premiestnili do cievy, čím by sa zmenil výhľad riečneho koryta a okolia. Tým by sa vykonal ekocid nezmerateľných rozmerov, ktorý by prispel k zničeniu prírodného biotopu rastlinných a živočíšnych druhov, medzi ktorými sa nachádzajú aj zriedkavé chránené druhy, ktoré sú pred vymiznutím nielen v Srbsku, ale aj vo svete (jalec – „klen”, pstruh potočný, raky…)

Ďalší problém výstavby týchto závodov na Starej planine je v tom, že Pirot môže zostať bez zásobovania čistou pitnou vodou. Známe je, že Pirot sa v zásobovaní čistou pitnou vodou v jednej časti využíva pramene (Krupačko vrelo), ktoré sa napájajú vodou z riek Starej planiny. Pôda na Starej planine je natoľko citlivá, že by hocijaké práce na riekach vo väčšom objeme mohli priviesť ku katastrofálnym následkom, v ktorých by rieky zmenili svoj tok a zmizli, a pramene pitnej vody v Pirote by sa navždy vysušili.

Predsa posuny vo výrobe „zelenej“ energie sú viditeľné a dobrý príklad na to je novootvorený vetropark v Alibunári. Pri otváraní veterného parku v Alibunári pokrajinský tajomník pre energetiku Nenad Grbić vyhlásil:

“O ekologickom význame projektu sa najmenej vie, i keď význam veterných parkov na dlhé dráhy je najväčší. Zelená energia, ktorú veterný park Alibunár bude vyrábať, zníži emisiu oxidu uhličitého o viac ako 88 tón ročne. Zároveň, veterný park bude na ročnej úrovni energiu dodávať viac ako 38 tisíc domácnostiam. Ekologické benefity sa zvýraznia v nadchádzajúcich rokoch, kým všetky výskumy ukázali, že potenciálne negatívne vplyvy veternej elektrárne na lokálnu komunitu sú minimálne. S potešením môžem konštatovať, že viac ako 90% predvídaných kapacít veterných parkov sa buduje na území Vojvodiny. Tento projekt, podobne ako ďalšie projekty vo výstavbe, prispejú k stabilite elektroenergetického systému. Pokrajinský sekretariát k tomuto projektu prispel proaktívnym prístupom vo vydávaní povolení pre komplexné prokelty, a, pravdaže, všetko je v súlade so zákonom,“ povedal Grbić.

Klimatické zmeny

V  poslednom období sme svedkovia čoraz častejších extrémnych udalostí, akými sú veľké požiare, záplavy, erózie pôdy a veľkých búrok, ako aj vĺn tropických teplôt. Štatistické analýzy poukazujú na to, že vznik týchto javov je zvýšený v dôsledku klimatických zmien. Podnebie na Zemi sa stále mení, vlastne stále sa aj menilo. Do začiatku priemyslenej revolúcie, klíma sa menila ako výsledok zmien prírodných okolností.

Dnes však termín klimatické zmeny používame, keď hovoríme o zmenách klímy, ku ktorým prichádza od začiatku 20. storočia ako výsledok ľudských aktivít. Štatistika hovorí, že od roku 1990. svet zažil 12 najhorúcejších rokov, od kedy sa teploty merajú a zapisujú: 2002 a 2003 (spolu), 2001, 1997, 1995, 1990 a 1999 (spolu), 1991 a 2000 (spolu). Podľa Agentúry pre ochranu životné prostredia Srbska, teploty narastajú aj v Srbsku, a zvlášť za posledných 15 rokov.

Človek má veľký vplyv na klimatické zmeny / Foto: Thomas Hafeneth / Unsplash

Dokázané je, že ku globálnemu otepľovaniu neprichádza samo o sebe, a že je dôsledkom antropogénneho vplyvu. V súčasnosti priemerná teplota na Zemi je o 0,8 stupňov vyššia než pred priemyselnou revolúciou, čiže pred tým, než ľudia masove začali troviť fosilne palivá a hromadiť oxid uhličitý v atmosfére. Oxid uhličitý (CO2), plyn, ktorý vzniká spaľovaním uhlia, ropy, ropných derivátov a plynov, v najväčšej miere vplýva na globálne otepľovanie. Okolo 25 miliard tón oxidu uhličitého sa vypustí do atomosféry každý deň, 800 tón každej sekundy! Odborníci hovoria, že by tento trend emisie oxidu uhličitého mohol zvýšiť priemernú teplotu na Zemi o 4,4 – 6,4 °C do konca tohto storočia. Podľa nich zvýšenie teploty už ponad 2 °C by priviedlo ľudstvo do veľmi nebezpečnej situácie.

Odborníci už niekoľko desaťročí poukazujú na problém klimatických zmien, ktoré zapríčinil človek. Uskutočnili sa mnohé stretnutia, na ktorých sa svetoví lídri snažili dohodnúť vo veci zníženia vplyvu človeka na klímu a zjemnenia klimatických zmien.

Predsa, sú aj svetlé prípady. Aj náš štát sa angažuje v riešovaní tohto problému, čo potvrdzuje aj Daniela Božanićová, šéfka oddelenia pre klimatické zmeny v Ministerstve ochrany životného prostredia, ktorá zdôrazňuje, že zákon o klimatických zmenách, ktorý je v príprave, je veľmi dôležitým dokumentom:

„Cieľom zákona o klimatických zmenách je účinný, transparentný a kontinuovaný monitoring a informovanie o emisiách plynov so sklenníkovým efektom (GHG) a iných informácií, ktoré sú významné v oblasti klimatických zmien. Konečný cieľ tohto zákona je účinné zníženie emisií GHG, ako aj zvýšenie odolnosti na zmenené klimatické podmienky. Zákon uvedie záväzok monitorovania pre priemyselné a energetické závody, ako aj vypracovanie GHG inventáru na ročnej úrovni. Zároveň definuje aj záväzok vypracovania nízkouhličitej stratégie a akčných plánov, ako aj nacionálneho plánu adaptácie. Zákonom sa transponujú relevantné časti EÚ zákonodarstva, ktoré sú priamo významné a dôležité v oblasti klimatických zmien, konkrétne nariadenie o mechanizme monitoringu, časti predpisu o systéme obchodovania s emisnými jednotkami GHG, ktoré sa vzťahujú na monitoring, informovanie a verifikáciu, ako aj relevantné časti a verifikáciu, ako aj relevatné časti Rozhodnutia o spoločných snahách na znížení emisií GHG“.

Cirkulárna ekonomika

P okrok a modernizácia priniesli mnohé výhody v práci vo všetkých oblastiach našich životov. Ale rovnako tak aj množstvo odpadu, v ktorom sme sa začali dusiť.  Pozrime sa čo sa stáva s takým množstvo odpadu, aké množstvá odpadu vytvárame a koľko sme a ako ako jednotlivci zodpovední za náš odpad. Odpad vzniká v našich rukách, každý z nás ho vyrába a preto by sme mali byť maximálne zodpovední za jeho uskladňovanie. Odpad je významným zdrojom, ktorý prispieva k zelenej ekonomike a z ktorého sa môže aj dobre zarobiť. A prečo neprichádza k zárobku z toľkého odpadu a prečo ešte stále nie je vytvorený systém riadenia odpadom? Prečo aj ďalej pozorujeme skládky, ktoré horia a zároveň znečisťujú vzduch, pôdu a podzemné vody?

Dnes v Srbsku máme okolo 3 500 divých skládok a iba 8 sanitárnych regionálnych, a iba 5 až 7 percent odpadu sa prerába. Práve z dôvodu neadekvátneho nakladania odpadu a nevytvoreného systému, Srbsko stráca okolo 250 miliónov eur ročne. Koncept cirkulárnej ekonomiky ako koncept udržateľného rozvoja a ochrany prírodných zdrojov je jeden zo základných motívov pre zmenu politík v rozvoji celkového výrobného priemyslu.

Kľúčová otázka obehovej ekonomiky je: čo s výrobkami, ktoré sa po spotrebovaní stávajú odpad? Voľakedy ten výrobok bol odpadom, vlastne končil na skládke, bez ohľadu ma jeho zloženie. Dnes ten produkt netreba, aby skončil na skládke. Podľa nových politík do roku 2035 množstvo komunálneho odpadu, ktorý sa odkladá na skládky musí byť 10% alebo menej z celkového množstva komunálneho odpadu. Všetky materiály a suroviny vo výrobe jedného produktu budú musieť byť v opätovnom výrobnom procese. Používaním eko dizajnu, ekologických materiálov a surovín vo výrobe sa realizuje cieľ – aby zdroje a energia krúžili vo výrobe a používali sa kýmkoľvek je to možné, čo predstavuje základný cieľ cirkulárnej ekonomiky.

Podľa Sinišu Mitrovića, analytika a riaditeľa Centra pre cirkulárnu ekonomiku Hospodárskej komory Srbska, Srbsko sa naozaj zasadzuje a podnecuje uvedenie obehovej ekonomiky.

„S cieľom harmonizácie národnej legislatívy s právnou praxou Európskej únie, Zhromaždenie Srbska koncom februára 2016 schválilo zmeny a doplnky troch zákonov v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane zmien a doplnkov Zákona o riadení odpadu. Novelizáciou Zákona o ochrane životného prostredia sa predvída formovanie Zeleného fondu Republiky Srbsko, ako aj rozpočtového fondu, ktorý, okrem iného, umožní udržateľné financovanie systému riadenia odpadu. V súlade s hierarchou riadenia odpadu EÚ, uvedené sú pojmy prípravy pre opätovné využitie odpadu, zvlášť rozvojom systému pre reparáciu výrobkov. Hierachia riadenia odpadu v Srbsku je: prevencia vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, ďalšie operácie opätovného využitia odpadu (opätovné použitie s cieľom získavania energie – insinerácia) a na samotnom konci aj skladovanie odpadu,“ hovorí Mitrović.

„Predĺžením životného veku výrobkov a zmenami obchodných modelov výrobcov, ale aj zmenami návykov konzumentov, sa prispie k zníženiu generovaných množstiev odpadu, a to je v súlade s príncipmi cirkulárnej ekonomiky. Eko dizajn výrobkov je jeden z kľúčových podmienok na splnenie uvedeného cieľu,“ hovorí on.

Sľubná cesta k Európske únii

N a európskej ceste našej krajiny ako sľub, že sa situácia v tejto oblasti upraví, stojí aj kapitola 27 – životné prostredie a klimatické zmeny, ktorá zahŕňa veľmi dôležitú a významnú oblasť: oblasť ochrany životného prostredia. Táto kapitola je jedna z najnáročnejších kapitol v rokovaniach s EÚ. Odborníci hovoria, že jedna tretina celkového EÚ zákonodarstva sa vzťahuje na životné prostredie.

V kapitole 27 sa hovorí o nastavení štandardov v životnom prostredí, ktoré by mali ochraňovať životné prostredie pre budúce generácie. Hovorí sa o tom, že sa urobí poriadok bez toho, aby sa príroda zničila. Hovorí sa aj o tom, že prostredníctvom kapitoly 27 sa môžu realizovať investície, ktoré privedú k vylepšeniu a ochrane životného prostredia.

Kapitola 27 zahŕňa veľmi dôležitú a významnú oblasť: oblasť ochrany životného prostredia / Foto: Sara Kurfeß / Unsplash

Tento proces treba pochopiť ako potrebu Srbska, aby sa upravila a vylepšila kvalita životného prostredia, vybudovala ekologická spoločnosť a aby sa zachovali prírodné zdroje. Treba zdôrazniť, že neexistuje žiadne nariadenie z Bruselu, ale to je naša a len naša potreba a príležitosť, aby sme upravili stav životného prostredia v krajine, lebo to, čo je v predošlých desaťročiach zničené, teraz musíme a máme možnosť sanovať a nakoľko je to možné vylepšiť situáciu v tejto oblasti.

V posledných augustových dňoch do Ministerstva ochrany životného prostredia prišli komentáre Európskej komisie na prvý náčrt rokovacej pozície pre kapitolu 27, ktorý bol zaslaný do Bruselu na neformálne konzultácie.

„Na začiatku, pozorujúc samotnú metodológiu a štruktúru dokumentu, rokovaciu pozíciu pre kapitolu 27 ohodnotili pozitívne. Dostali sme dodatočné vysvetlenia, predovšetkým vo veci predpisov, ktoré v EÚ schválili koncom roku 2017. Európska komisia odporúča, aby všetky požiadavky Republiky Srbsko vo veci prechodných opatrení boli časovo limitované a s presne definovanými fázami pre uplatnenie práva EÚ. Všetky plány pre implementáciu musia obsahovať aj finančné údaje, trovy, ako aj zdroje financovania, aby sa na ten spôsob ukázalo, ako Srbsko dosiahne zosúladenosť v konkrétnych oblastiach,“ hovorí Ivan Karić, predseda Rokovacej skupiny 27 a štátny tajomník Ministerstva ochrany životného prostredia a dodáva, že zvlášť treba pozornosť upriamiť na oblasti financovania životného prostredia a silnenie administratívnych kapacít.

On zdôrazňuje, že Srbsko je povinné v oblasti životného prostredia rešpektovať princíp „znečisťovateľ platí“, mať jasné finančné programy vylepšenia a ochrany životného prostredia, pokračovať s vytvorením inštitúcie Zelený fond a vložiť dodatočné úsilie v silnení kapacít, aby sa práca európskej integrácie pre kapitolu 27 čím lepšie priviedla ku koncu a pokračovala s implementáciou a sledovaním. “Vážne sme analyzovali komentáre a urobili sme detailný plán všetkých aktivít a medzikrokov, aby sme do konca tohto roku odovzdali druhú revidovanú verziu na neformálne konzultácie. Ako aj doteraz, do celkového rokovacieho procesu budú zapojení všetci aktéri v spoločnosti, od organizácií občianskej spoločnosti, asociácií, združení, odborných komôr, inštitútov, fakúlt, ústavov, Stálej konferencie miest a obcí (SKGO), Konventu, KOMDEL-u, médií a nezávislých expertov, ” zdôrazňuje Ivan Karić.

Základným cieľom kapitoly 27 je vylepšenie životného prostredia a jeho ochrana, k čomu musia prispieť tak jednotlivci, ako aj samotné hospodárstvo. Aby sme využili príležitosť pre rozvoj zelenej ekonomiky ako príležitosť pre silnenie celkového domáceho hospodárstva v zachovanom životnom prostredí. Zároveň, kým čakáme na schválenie zákonov, aby sa vytvoril systém a ekologické povedomie zosilnelo, nič nám nebráni, aby každý z nás osobne prispel k ochrane životného prostredia a planéty Zem.


Projekt pod názvom Eko dizajn našich životov finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nutne nevyjadrujú názory Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý udelil prostriedky.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.