Dankov mniač konečne v rukách Múzea vojvodinských Slovákov

Dankov mniač, jedinečná chránená kultúrna technická pamiatka v Báčskom Petrovci, po rokoch úsilia, ktoré vynakladalo vedenie Múzea vojvodinských Slovákov sa konečne dostal do rúk tejto našej inštitúcie. Múzeum totiž bude spravovať touto chránenou pamiatkou, kým samotné vlastníctvo je v rukách Obce Báčsky Petrovec.

Pred nekoľkými dňami Múzeum vojvodinských Slovákov (MVS) za finančnej podpory Obce Báčsky Petrovec kúpilo mniač a v nadchádzajúcich jarných mesiacoch sa očakáva jeho presťahovanie na nádvorie Najstaršieho domu v Báčskom Petrovci, informuje riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová.

„Po tom, ako sme si na sklonku minulého roka všimli, že sa na mniači zváľala jedna časť strechy, urgentnou reakciou a dobrým dohovorom medzi Obcou Báčsky Petrovec a Pokrajinským ústavom pre ochranu kultúrnych pamiatok sa podarilo tento objekt odkúpiť a dať na použitie Múzeu vojvodinských Slovákov,“ povedala pre portál Storyteller Séčová-Pintírová a dodala:

Mniač
Kultúrna technická pamiatka tzv. Dankov mniač, ktorý je pod ochranou Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok konečne v rukách Múzea vojvodinských Slovákov / Foto: z archívu A.S.P.

„Báčskopetrovská obec vyčlenila finančné prostriedky na kúpu mniaču a práce, čiže jeho presťahovanie a ďalšie potrebné úkony by sa mali zrealizovať na jar pod dozorom a za finančnej podpory Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok. Očakávame, že sa do Slovenských národných slávností všetky práce ukončia a že aj širšej verejnosti konečne predstavíme túto vzácnu kultúrnu technickú pamiatku,“ vyhlásila riaditeľka MVS, podčiarkujúc, že významnú úlohu pri kúpe mniaču mala práve lokálna samospráva, ktorá si uvedomila, že kultúrne pamiatky treba chrániť aj na tento spôsob.

Zariadenie na zmäkčovanie vytrepaných konopných snopov, nazývané medilo, melilo alebo mniač, datujúce z polovice 19. storočia, sa používalo do polovice 20. storočia a predstavuje jediný objekt takého druhu na území Vojvodiny, dokonca aj Srbska, ktorý je registrovaný v Pokrajinskom ústave pre ochranu kultúrnych pamiatok.

Mniač
Mniač / Foto: z archívu A.S.P.

„To nie je mlyn, akým je napríklad tzv. suvača v Kikinde, ktorá melie a dostáva sa múka. Mniač sa používal na drvenie konopných býľ, z ktorých sa po ďalšom spracovaní ako finálny produkt dostávalo jemné vlákno, z ktorého sa vyrábalo konopné plátno.“

V prvých desaťročia mechanizmus mniača pracoval na konský pohon, neskoršie doň zaviedli elektrický prúd.

Dankov mniač, ktorý bol v súkromnom vlastníctve, kedysi používali viacerí pestovatelia konopí. Prenajímaním tohto techického objektu sa rodina, ktorá ho vlastnila, aj živila.

„Na odborníkoch teraz zostáva, aby preskúmali túto oblasť, respektíve zistili, či podobné objekty alebo zariadenia existovali alebo existujú v širšom územnom zábere, nielen v našej krajine,“ uzaviera riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Randevú, komorná koncepcia seriálu stretnutí od januára v Petrovci

Portál Storyteller a združenie Petrovillage od roku 2020 organizujú mesačné stretnutie Randevú, ktoré v pohodlnej domáckej komornej forme zoskupuje a predstavuje ľudí z Báčskopetrovskej obce, ktorých nápady a diela nezapadajú do každodenných spoločenských noriem, ale určite zlepšujú kvalitu života v tomto prostredí.

Randevú
Foto: zo súkromného archívu Stojanovićovcov

Prostredníctvom otvoreného dialógu na Randevú prezentujeme a podporujeme rozmanitosť a rozličnosť prístupov k životu, zároveň sa inšpirujeme, aby sme vždy zostali svoji.

V januárovom vydaní Randevú privítame Andreu a Davida Stojanovićovcov, manželský pár z Báčskeho Petrovca, ktorý je známy podľa bezhraničnej lásky k zvieratám a hudbe.

Prvé Randevú sa uskutoční vo štvrtok 23. januára 2020 so začiatkom o 18.00 v priestoroch združenia Petrovillage v Báčskom Petrovci.

Počet miest je obmedzený a prihlásiť sa možno prostredníctvom obyčajného odkazu na FB alebo Instagram stránke Storytellera alebo Petrovillage-a.

#RandevuBackiPetrovac: Aby inšpiratívne príbehy nezostali skryté.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Malac Genijalac aj v Báčskom Petrovci vytvára talenty [VIDEO]

SPONZOROVANÝ REDAKČNÝ PRÍSPEVOK

Už tri roky škola Malac Genijalac za pomoci mentálnej aritmetiky vytvára talenty aj v Báčskom Petrovci. Zároveň podporuje a rozvíja intelektuálne schopnosti a zručnosti detí, začínajúc od včasného veku. Malac Genijalac je škola pre zdravý vývin detského mozgu, hovorí nová riaditeľka tejto školy Olena Grňová, inak psychologička, zdôrazňujúc, že táto škola nie je škola pre talenty. „Toto je škola, ktorá vytvára talenty.“

„Rodičia často našu školu dožívajú ako školu matematiky a počítania. Áno, v tejto škole učíme deti, aby počítali bez pomoci papiera, ceruzky, počítadla a iných pomôcok, ale počas realizácie tohto programu podporujeme aj iné procesy v mozgoch detí,“ hovorí Olena Grňová, zdôrazňujúc údaj, že najdôležitejšie obdobie rozvoju mozgu je do dvanásteho roku života dieťaťa, ktoré je dôležité aj pre mentálnu aritmetiku.

„Toto je to obdobie, v ktorom môžeme ešte vplývať na to, akú kapacitu mozgu budú deti používať. Čím väčšiu kapacitu používajú, tým sú výsledky lepšie,“ hovorí naša spolubesedníčka a ďalej vysvetľuje:

„Človek má dve mozgové hemisféry: pravú a ľavú. Ľavá hemisféra je logická, teda používame ju na čítanie, písanie, počítanie, a pravá hemisféra je náš umelec. V ľudskom živote sa vždy jedna z tých hemisfier stáva dominantnou. Vo väčšine prípadov je dominantná ľavá strana. Do dvanástich rokov detský mozog je ako jedna dramatická scéna, na ktorej sa odohráva boj medzi funkciami mozgových hemisfier.“

Prostredníctvom počítania a techník, ktoré sú zaužívané v programe školy Malac Genijalac, deti sa učia simultánnemu používaniu oboch hemisfér.

Psychologička Olena Grňová, nová riaditeľka školy Malac Genijalac v Báčskom Petrovci / Foto © Storyteller

Vedecké výskumy ukázali, že čím viacej zmyslov používame, tým viacej informácií zachovávame v mozgu a počítaním cez používanie viacerých zmyslov pomáhame rozvoju detského mozgu. Olena Grňová zo školy Malac Genijalac pripomína, že sa v mentálnej aritmetike a v práci s abakusom, základným nástrojom tohto druhu počítania, používa vizuálny (zrak), auditívny (sluch) a kinetický zmysel (pohyb).

Malac Genijalac nie je škola pre talenty. Toto je škola, ktorá vytvára talenty.

Olena Grňová

„Máme tri stupne programu mentálnej aritmetiky. Na prvom stupni sú malé deti, ktoré nepoznajú číslice a tie učíme pojmu samotného čísla cez používanie obyčajného počítadla,“ približuje spôsob práce v škole Malac Genijalac naša spolubesedníčka.

„Na druhom stupni sú deti vo veku viac ako 7 rokov, ktoré už používajú abakus a na ňom učia sa sčitovanie, odčitovanie, násobilku a delenie cez používanie jednociferných a viacciferných čísel. Neskoršie začínajú mentálne počítanie bez abakusu a to tak, že si pred sebou vo vzduchu predstavujú, čiže vizualizujú posúvanie guľôčok abakusu. Ďalšia úroveň je tá, že už nepotrebujú ani posúvať imagimárnych guľôčok vo vzuchu, ale iba vizualizujú abakus a spamäti vedia vypočítať veľké množstvo čísel a operácií v krátkom časovom úseku. Pre deti na tejto úrovni nerobí žiadny rozdiel, či sa jedná o jednociferné alebo viacciferné číslo, sú v stave veľkou rýchlosťou vypočítať príklady.“

Malac Genijalac v Báčskom Petrovci © Storyteller

Benefity, ktoré prináša mentálna aritmetika sú viac než vítané v súčasnej informaticko-informačnej a rýchlej dobe, hovorí Olena Grňová.

„U dieťaťa, ktoré absolvovalo program si najprv všimneme, že veľmi rýchlo počíta. Ale benefity programu sú viaceré: zlepšená koncentrácia a fókus, pamäť, analytické a logické rozmýšľanie, vizualizáciu, kreativitu. Rodičia si veľmi rýchlo všimnú aj lepšie výsledky v škole, lebo aj tam deti majú lepšiu koncentráciu, viacej informácií si zapamätajú v škole, menej sa doma musia učiť, oveľa rýchlejšie si veci zapamätajú. Nakoniec, keď deti na tento spôsob fungujú, stúpa aj ich sebavedomie.

Programy školy Malac Genijalac

Mentálna aritmetika pramení z tradičnej východnej disciplíny a dnes je populárnym a moderným vzdelávacím programom, ktorý sa čoraz viac vyskytuje aj na Západe. Tento priekopnícky program rozvoja kognitívnych schopností detí sa preto úspešne realizuje vo viac ako 90 medzinárodných centrách v celom regióne. V škole mentálnej aritmetiky existujú tri programy.

„Hlavný program je mentálna aritmetika, počas ktorého deti chodia do školy raz týždenne, čiže na dve hodiny v každú sobotu. Okrem toho, majú aj jednu hodinu počas pracovného týždňa, kedy sú doplnkové hodiny, v prípade, že nemohli prísť v sobotu, alebo im niečo bolo nejasné, buď sa pripravujú na olympiádu mentálnej aritmetiky. Robí sa v malých skupinkách, v ktorých je od 6 do 12 detí, takže sa každému dieťaťu možno kvalitne venovať. Trvá dvakrát po desať mesiacov, čiže dva školské roky,“ približuje základný program Olena Grňová.

Škola Malac Genijalac nie je škola pre talenty, ona vytvára talenty. / Foto © Storyteller

Druhý program je Numikon a on predstavuje predprogram mentálnej aritmetiky.

„Vyhradený je pre deti vo veku 3 až 5 roky, ktoré sa cez hru a na zaujímavý spôsob pomôckami, ktoré pripomínajú kocky zoznamujú s číslicami a so základnými matematickými operáciami. Numikon sa prispôsobuje deťom a preto nemáme presne vyhradené koľko trvá. Trvá zatiaľ, kým sa neurčí, že je dieťa pripravné pre mentálnu aritmetiku,“ hovorí naša spolubesedníčka a pridáva tretí program:

„Tretí program je Super um, ktorý je určený všetkým deťom, bezohľadu na to, či absolovali mentálnu aritmetiku alebo nie. Je pre deti vo veku 10 až 17 rokov. V rámci programu sa učia techniky počítania, čiže veci, ktoré sa učia aj v škole (mocniny, odmocniny, zlomky atď.), ale u nás sa naučia technikám, za pomoci ktorých budú ľahšie, rýchlejšie a presnejšie rátať. Aj tento program trvá desať mesiacov.“

V Malci Genijalci sa organizuje aj program Super prázdniny vo forme školy v prírode.

Malac Genijalac
Abakus a Soroban sú základné pomôcky v mentálnej aritmetike. / Foto © Storyteller

„Deti v tomto programe, v horách, absolvujú mnohé aktivity počas jedného týždňa. Je to príležitosť pre rodičov, aby „odtiahli“ deti od tabletov a smartfónov a príležitosť pre deti, aby boli v prírode a aby sa kamarátli s druhými deťmi. Zároveň je to príležitosť pre osamostatňovanie dieťaťa, ktoré je neraz výzva aj pre deti, aj pre rodičov. Práve Super prázdniny môžu pomôcť dieťaťu, aby neskoršie ľahšie zvládlo odchod na strednú školu a prekonalo strach zo zmeny,“ hovorí Olena Grňová.

Zápis novej generácie frekventantov školy Malac Genijalac

Zápis potrvá do konca januára 2020. Záujemcovia všetky informácie
môžu dostať na telefónnom čísle 064/ 8909009 alebo cez messenger na FB stránke a Instagram profile školy Malac Genijalac
v Báčskom Petrovci.

Nový rok prináša novinky do školy Malac Genijalac v Báčskom Petrovci. Od februára tohto roku vyučovanie bude prebiehať aj po slovensky, informuje riaditeľka školy. „Myslím si, že to bude osožné hlavne pre malé deti, lebo nebudú mať jazykovú bariéru a komunikácia im bude omnoho jednoduchšia,“ mieni Grňová a dodáva:

„Okrem tejto novinky, dobrá správa je aj tá, že v našom tíme máme aj psychológa, ktorý deťom aj po tejto stránke môže pomôcť v prípade, že deti budú mať určité výzvy.“

Vkladanie do vedomostí a zručností dieťaťa je najlepší možný vklad každého rodiča, mieni Olena Grňová z petrovskej školy Malac Genijalac. To učite platí aj pre rozhodnutie, aby deti navštevovali programy, ktoré ponúka Malac Genijalac, v ktorom sa formujú nové talenty u detí, budúcich nositeľov spoločenských zmien.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Podkast Storyteller E_09: Hudobný rebríček TOP 9

Podkast Storyteller sa vrátil do digitálneho sveta! V deviatej, prvej a zároveň poslednej epizóde v roku 2019 uvádzame hudobný rebríček TOP 9 s piesňami, ktoré vytvorili alebo ako cover hudbu zaspievali a zahrali hudobníci a hudobníčky z Vojvodiny:

1. Miroslav Hemela a Anna Berediová
2. Southlandersi
3. Arsenic Mirror
4. Marta Gažová
5. Lego duo
6. Vlasto a Sacharíny
7. Anna Berediová a Zlatko Klinovský
8. Drotári
9. Industrijski kombinat


Páči sa Vám podkast Storyteller? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Banská Bystrica: medzinárodná metropola študentov

Banská Bystrica je skutočnou metropolou, ak sa na ňu pozrieme cez prizmu akademického vzdelávania. Univerzitné mesto, kde sa nachádza významná slovenská Univerzita Mateja Bela i Akadémia umení, víta v posledných rokoch čoraz viac Slovákov zo zahraničia. Súčasťou univerzity je aj Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré v roku 2019 oslávilo 25 rokov svojej existencie. Bystrica má viac ako 78 000 obyvateľov. Univerzitný život tu spoločne zdieľa približne 7 a pol tisíc študentov. Mladý človek otvára prostredníctvom štúdií nielen staré brány dávneho banského mesta pod Urpínom, ale aj brány k sebe samému a brány k vzdelanosti v spoločnosti.

Kráľ Belo IV. udelil Bystrici mestské výsady v roku 1255 Bystrica je vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Jednou z najvýznamnejších pamätihodností je areál mestského hradu – Barbakan. Námestie Slovenského národného povstania lemujú zdobené meštianske domy. Z nich netreba opomenúť Thurzov dom a Beniczkého dom. Námestiu dominuje šikmá hodinová veža. K novodobým dejinám Bystrice patrí udalosť vyhlásenia Slovenského národného povstania 29. augusta 1944.

Veľkých slávností na konci augusta 2019 v Banskej Bystrici sa zúčastnili tisíce ľudí. Slovensko si pripomenulo 75. výročie Slovenského národného povstania. Foto: Slavomír Necpál.

Ako vidí mesto po dvoch rokoch Vladimír Zima z Kulpína (Srbsko)? V súčasnosti tu študuje na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela.

Vladimír Zima z Kulpína dnes študuje v Banskej Bystrici. Foto: Osobný archív V. Zimu.

Čím je Banská Bystrica pre teba zaujímavá? Čím sa podľa teba odlišuje od ostatných miest?

„Banská Bystrica je veľmi útulné a pritom aj historické mesto, obkolesené horami. Od ostatných miest sa odlišuje svojím duchom. Osobne sa tu cítim veľmi príjemne.“

Čo sa ti v Banskej Bystrici najviac páči?

„Najviac sa mi páči námestie a to, že je mesto usadené uprostred vrchov. Je to dych berúce. Samozrejme, aj pohľad z Urpína je očarujúci.“

Prečo by ľudia zo Srbska mohli navštíviť práve Banskú Bystricu?

„V Bystrici môžu Slováci zo Srbska spoznať kus svojej materskej – slovenskej histórie. Určite by uvideli najkrajšie mesto na Slovensku.“

K štúdiu patrí káva v niektorej z banskobystrických kaviarní. Foto: Osobný archív V. Zimu.

Opíš nám svoje obľúbené miesto v Banskej Bystrici.

„Moje najobľúbenejšie miesto je jedna kaviareň. Tu si vždy trochu vyvetrám hlavu medzi seminármi a prednáškami na fakulte. Odskočím si sem veľmi rád aj s kamarátmi.“

Aký je kultúrny život v Banskej Bystrici? Spomeň nejakú z udalostí, ktoré si navštívil.

„Navštívil som pár prednášok, seminárov týkajúcich sa predovšetkým môjho odboru. Je tu aj pár možností, kam sa ísť zabaviť. Ešte som nenavštívil štátnu operu, ale mám to v pláne. Chýbajú mi tu však divadlá.“

Bolo pre teba ťažké prispôsobiť sa životu v Banskej Bystrici?

„Nie, vôbec. Sú tu veľmi príjemní a dobrí ľudia. To môžem povedať o všetkých, s ktorými som sa doteraz stretol alebo som s nimi spolupracoval.“

Nakoľko sa život Slovákov vo Vojvodine odlišuje od života Slovákov v Banskej Bystrici?

„Rozdiely sú viditeľné. Hlave ide o rozdiel: dedina – mesto. Tu ľudia žijú mestským spôsobom života. Slováci vo Vojvodine žijú na dedinách. To znamená, že riešia iné problémy, sú možno o čosi tradičnejší.“

Predstav si, že niekto z tvojich známych zo Srbska prvýkrát príde do Banskej Bystrice. Máš jeden deň na to, aby si mu Bystricu predstavil. Kam by si ho vzal a prečo?

„Na šikmú vežu na námestí a na Urpín. Je odtiaľ krásny výhľad na celé mesto.“

Čo ti najviac chýba z Vojvodiny?

„Najviac mi chýbajú moji kamaráti a rodina – brat a rodičia. Všetko ostatné mám aj v Bystrici.“

Vladko, venuješ sa v Bystrici naďalej svojim záľubám? Máš možnosť zahrať si stále na harmonike?

Talent z Kulpína sa rozvíja aj naďalej, ďaleko od domova. Foto: Osobný archív V. Zimu.

„Áno, venujem sa svojim záľubám. Na harmonike občas zahrám pre seba a pre kamarátov. No aktívne pôsobím v cirkevnom zbore evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici ako kantor, takže mám možnosť zahrať si aj na organe. Tiež som sa zúčastnil niekoľkých akcií, kde som hral na klavíri. Napĺňa mi to srdce a okrem toho dobre to padne aj peňaženke. Trochu si takto privyrobím.“

Mohol by si svoj študijný odbor odporučiť ostatným, ktorí uvažujú o štúdiu na Slovensku?

„Študujem medzinárodné vzťahy. Tým, čo sa zaujímajú o politiku a medzinárodné vzťahy, by som určite odporučil moju fakultu. Učia tu výborní odborníci, ktorí sú okrem toho aj skvelí ľudia. Keďže naša fakulta nie je veľká, všetci sa so všetkými poznajú. Zdá sa mi, že sme ako jedna veľká rodina. Prístup profesorov je viac než ľudský.“

Aké nové možnosti sa ti otvorili v Banskej Bystrici?

„Spoznávam tu úžasných ľudí, nadväzujem nové kamarátstvá. Fakulta prináša študentom mnohé zaujímavé výmenné programy či stáže, na ktoré by som sa chcel prihlásiť, a tak získavať prax a skúsenosti pre budúcu prácu.“

Ako teba, ako mladého človeka, ovplyvňuje to, že žiješ a študuješ mimo domova?

„Hlavne v tom smere, že sa osamostatňujem. Je to dobrá vec a mal by ju zakúsiť každý človek.“

Aký osobnostný rozvoj si na sebe spozoroval za to obdobie, čo si v Bystrici?

„Spoznal som viacej seba, svoje túžby, plány, želania… Naučil som sa byť zodpovednejší. Privykol som si viac pracovať na sebe.“

Titulná fotografia: Slávnosti SNP v auguste 2019 v Banskej Bystrici. Foto: Slavomír Necpál.


Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.