O budove, ktorá by mala byť Strediskom Slovákov v Srbsku, sa už niekoľko rokov uvažuje, plánuje a rokuje na relácii Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ÚSŽZ. Avšak, idea, ktorej zámerom je pod jednu strechu a na vlastnú adresu v Novom Sade dať najvyššie inštitúcie Slovákov v Srbsku – NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a NVU Hlas ľudu, – a ktorá začiatok svojej realizácie mala zažiť v tomto roku, akosi zaviazla v slepej uličke.
Totiž, ikeď projekt kúpy budovy v Novom Sade na účely zriadenia Slovenského strediska v Srbsku, ktorý na adresu ÚSŽZ poslala NRSNM 23. júna 2021, bol podporený mimoriadnou dotáciou vo výške 2,8 miliónov eur, rozvoj situácie vo veci rokovania o budove, resp. pozemku sa v jednej chvíli dostal do statusu quo, súdiac podľa úradného dopisu Milana Jána Pilipa, predsedu ÚSŽZ, ktorý začiatkom decembra adresoval na Libušku Lakatošovú, predsedníčku NRSNM. Proces schválenia žiadosti, podpisu dotačnej zmluvy a vyplatenia dotácie sa v danom bode zastavil. Podľa všetkého, investorom už nebude NRSNM, ale Biskupský úrad slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Novom Sade.
„ÚSŽZ deklaroval zámer podpory vybudovania Strediska Slovákov v Srbsku prostredníctvom mimoriadnej dotácie vo výške 2,8 mil. EUR. Za účelom naplnenia tohto cieľa vstúpil do rokovania s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny ako strešným orgánom Slovákov vo Vojvodine. Na začiatku rokovaní sme stáli pred otázkou, či sa pustiť do výstavby novej budovy, alebo projekt realizovať ako kúpu a následnú rekonštrukciu vhodnej nehnuteľnosti,“ hovorí pre Storyteller Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ a dodáva:
„Každé z daných riešení má svoje pre a proti. Výstavba novej budovy dáva možnosť od začiatku prispôsobiť projekt potrebám inštitúcií, ktoré v nej budú sídliť. Nevýhodou je, že takýto projekt je časovo náročný. Po počiatočných úvahách, ktoré sa uberali týmto smerom, sme sa napokon po vzájomnej dohode priklonili k rozhodnutiu kúpiť vhodnú budovu a rekonštrukciou ju prispôsobiť tak, aby čo najlepšie plnila úlohu dôstojného sídla Slovákov v Srbsku.”
Za účelom nájdenia vhodnej nehnuteľnosti ÚSŽZ zriadil komisiu, do ktorej boli okrem zástupcov Úradu vymenovaní aj čelní predstavitelia organizácií, ktoré budú v budove sídliť a to Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, NVU Hlas ľudu a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
„Cieľom Úradu bolo nájsť budovu, s ktorá bude z hľadiska lokality, rozlohy, dispozičného riešenia a ďalších parametrov vyhovovať všetkým zainteresovaným organizáciám a takto im poskytol možnosť podieľať sa na výbere budovy, podávať návrhy a odsúhlasovať riešenia,“ vysvetľuje Pilip.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov sa do rokovania ohľadom tejto tematiky zapojil vtedy, keď ÚSŽZ formoval komisiu.
„Na zasadnutiach komisie, ktoré často bývali na týždennej úrovni, rokovalo sa o rôznych návrhoch – od kúpy budov v Novom Sade do posledného návrhu, čiže po výstavbu novej budovy na pozemku dnešného Šafárika,“ hovorí Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS, inštitúcie, ktorá je už nieľkoko rokov v neprajnej situácii, keďze platí vysoké nájomné, a dodáva:
„Nemám pripomienky na prácu komisie zo stanoviska priestorových potrieb pre ÚKVS. V doterajších návrhoch vždy sa pre potreby ÚKVS rokovalo o minimálne istom počte štvorcových metrov a často aj viacej, v závislosti od toho, o ktorej možnosti sa rokovalo – buď o postavenú budovu alebo o novostavbu. Samozrejme, pre Ústav je prajnejšia možnosť výstavba novej budovy, lebo v takých podmienkach by sa mohlo zo stanoviska architektúry najlepšie využiť priestor, ktorý by bol vyhradený pre ÚKVS.“
Podľa slov Milana Jána Pilipa, komisia posudzovala počas svojich online zasadaní dvanásť návrhov a najvážnejším kandidátom na kúpu sa javil objekt na Karađorđovej 70 v Novom Sade.
„Úrad dostal formálnu písomnú žiadosť NRSNM na kúpu tejto nehnuteľnosti, no pri jej posudzovaní zistil dve závažné skutočnosti. Prvou bolo, že inzerovaná predajná cena (960 000 EUR) sa výrazne líšila od požadovanej sumy (1 630 000 EUR), pričom Úrad k tomu nedostal zo strany NRSNM akceptovateľné vysvetlenie. Druhá skutočnosť, o ktorej Úrad nebol informovaný a zistil ju až pri osobnej návšteve uvedenej nehnuteľnosti, bola existencia 10-ročnej nájomnej zmluvy spoločnosti Cargo, ktorá sa do budovy nasťahovala od júna 2021,“ vysvetľuje ďalje predseda ÚSŽZ.
Žiadosť o kúpu tejto budovy ÚSŽZ formálne nikdy neschválil a k podpisu zmluvy medzi Úradom a NRSNM nedošlo. „Úrad túto budovu nezamietol definitívne, ale trval na tom, aby boli predložené a posúdené aj alternatívne návrhy,“ hovorí Pilip.
Na hľadaní budovy aktívne participovali všetky inštitúcie a aj Úrad prostredníctvom realitnej kancelárie Solis. Podľa slov predsedu ÚSŽZ, viaceré návrhy by spĺňali kritériá na budúce Stredisko Slovákov v Srbsku, žiaľ ich cena presahovala finančné možnosti dotácie.
„Následne NRSNM prišla so zaujímavým návrhom na kúpu dvoch susedných budov na Graničarskej ulici číslo 17 a 17a v Novom Sade. Návrh sa pozdával aj Úradu, zo strany NRSNM však bolo potrebné upraviť pôvodnú žiadosť a dodať nové podklady k týmto budovám. List vlastníctva (výpis z katastra) NRSNM nedodala, tak si ho Úrad zabezpečil vo vlastnej réžii a zistil, že budovy bola vystavané bez povolenia a sú tzv. čiernymi stavbami. Tieto stavby bolo možné dodatočne legalizovať a NRSNM tak aj urobila, no bez toho, aby o tom informovala Úrad – naopak, ubezpečovala Úrad, že všetko je v poriadku,“ hovorí Milan Ján Pilip.
Pilip vysvetľuje, že nakoľko ide o značnú sumu zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Úrad nesie spoluzodpovednosť za efektívne, účelné a hospodárne nakladanie s týmito prostriedkami, dal ešte na vlastné náklady vyhotoviť znalecký posudok hodnoty nehnuteľnosti u profesora Dragana Milića.
„Hodnota stanovená znalcom sa značne líšila (984 000 EUR) od kúpno-predajnej sumy (1 761 000 EUR). Úrad by bol ochotný akceptovať rozdiel vo výške 15-20%, ale nie 44% ako v tomto prípade. Úrad odmieta tvrdenie predsedníčky NRSNM z 13.12.2021, podľa ktorého Úrad „prispel k ohodnoteniu budovy na najnižšiu hodnotu za účelom degradácie a poníženia NRSNM“ a považuje to za krivé obvinenie, ktoré navyše nemá logiku. Je zarážajúce, že takéto a ďalšie tvrdenia rozposielané po celej Vojvodine v posledných dňoch sa objavujú na hlavičkovom papieri NRSNM, ktorá je verejnou inštitúciou,“ hovorí predseda ÚSŽZ.
Redakcia Storytellera ešte 13. decembra kontaktovala NRSNM a NVU Hlas ľudu a zaslala novinárske otázky na túto tému, dodnes však odpovede nedostala.
Pilip ďalej vysvetľuje, že proces schválenia žiadosti, podpisu dotačnej zmluvy a vyplatenia dotácie sa v danom bode zastavil. „Bolo to kvôli uvedeným nezrovnalostiam, ktoré Úrad nemohol prehliadnuť, a tiež kvôli blížiacemu sa hraničnému termínu na uvoľnenie prostriedkov na vyplatenie dotácie, alebo ich tzv. viazanie do budúceho roka. V tomto bode je potrebné poznamenať, že Úrad sumu 2 800 000 EUR vyčlenil na daný účel, no tieto prostriedky takisto podliehajú prísnym rozpočtovým pravidlám platným v Slovenskej republike. Laicky povedané, Úrad ich nemá na účte kedykoľvek k dispozícii a nemôže nimi disponovať neobmedzene dlhú dobu,“ hovorí predseda ÚSŽZ.
Cesta od NRSNM po Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku ako investora Strediska Slovákov v Srbsku
Podľa všetkého, komunikačné šumy na relácii NRSNM – ÚSŽZ a eventuálnu „hrozbu“, že k realizácii projektu zriadenia Centra Slovákov v Srbsku nedôjde, odstráňuje ÚSŽZ aj s Biskupským úradom Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku.
„Úrad prijal ponuku Biskupského úradu Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku postaviť budovu Strediska Slovákov v Srbsku na cirkevnom pozemku v centre Nového Sadu. Symbolicky sa tak dostávame opäť na začiatok príbehu, v ktorom však idea výstavby novej budovy už nadobudla reálne kontúry. Cirkev okrem pozemku investuje do projektu aj svoje vlastné prostriedky, ktoré spolu so sumou dotácie od ÚSŽZ dokážu zabezpečiť dôstojnú budovu, ktorá sa okrem NRSNM, ÚKVS, NVU Hlas ľudu stane tiež sídlom Cirkevného zboru v Novom Sade, Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika a Miestneho odboru Matice slovenskej Nový Sad,” vysvetľuje Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ a dodáva, že výhodou je i lokalita v centre mesta, v tesnej blízkosti Biskupského úradu a slovenského evanjelického kostola.
Podľa jeho slov, suma 2 800 000 eur bude vyplatená v troch etapách, z čoho prvá časť vo výške 1 625 000 eur musí byť použitá do konca roka 2022.
„Pán biskup Jaroslav Javorník predstavuje morálnu a duchovnú autoritu a vďaka tomu, že má skúsenosti s výstavbou kostola, je aj zručným manažérom a garantom úspešnej realizácie projektu. Nakoľko investorom bude Biskupský úrad Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku, bude Úrad podpisovať dotačnú zmluvu priamo s ním,“ vysvetľuje Pilip.
Ako hovorí Pilip, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zvolil za daných okolností riešenie, ktoré považuje za správne z hľadiska časového, ale najmä z hľadiska naplnenia účelu a spoločného cieľa, ktorým je zriadenie dôstojného a funkčného centra, ktoré si vojvodinskí Slováci zaslúžia.
„Tento spoločný a dlhodobý cieľ by sme mali mať všetci na zreteli, bez ohľadu na prípadné názorové rozdiely. Stredisko Slovákov v Srbsku totiž ocenia a využijú nielen súčasníci, ale aj budúce generácie. Úrad má samozrejme záujem na budovaní korektných vzťahov s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny. Oceňuje jej prínos a bude s ňou spolupracovať pri realizácii iných projektov, najmä v oblasti podpory slovenskej kultúry a školstva,“ uzaviera Milan Ján Pilip.
Netransparentnosť NRSNM ako súčasť procesu zabezbečovania prajných podmienok na realizáciu projektu?
Martina Martinková Sabolčká, členka NRSNM, tvrdí, že celý postup sa koná úplne netransparentne.
„Podozrivé bolo, keď 5. novembra NRSNM zvolala zasadnutie, aby ho o pár dní zrušili kvôli epidemiologickej situácií, ktorá sa „zrazu“ zhoršila cez víkend. Keď som pátrala prečo bolo zrazu zrušené zasadnutie, zlé jazyky začali všeličo povrávať a zistila som, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zastavil kúpu už skorej dohodnej a odsúhlasenej budovy, lebo sa rozlišovala trhová cena, ktorú uviedla NRSNM od ceny, ku ktorej prišiel Úrad,“ hovorí Martinková Sabolčká a dodáva:
„Jedná sa nie malom finančnom rozdiely – okolo 670 000 eur. Ako uvádza pán Pilip, pre zamedzenie komunikačných šumov medzi jednotlivými slovenskými organizáciami v Srbsku, ÚSŽZ zriadil komisiu, v ktorej sa členmi stali i vedúci troch inštitúcií, ktoré v budúcom stredisku mali sídliť. Toto považujem ako dobrý nápad s jedným nedostatkom. Pán predseda ÚSŽZ nerozumie tomu, že Srbsko nie je Slovensko. Síce ani na Slovensku nie je výnimočná situácia, ale Srbsko je de facto totalitným štátom, kde vládne iba jedna politická strana a iba jeden človek. Všetci riaditelia, predsedovia, a tomu podobné, sú iba marionety. Oni iba poslúchajú a vykonávajú ako sa im rozkáže,“ zmieňuje sa členka NRSNM.
Martinková Sabolčká konštatuje, že na tento spôsob došlo k „zatiahnutej“ situáci.
„Možno, dokonca i pravdepodobne by to nekulminovalo, keby sa vedenie NRSNM na čele s pani Libuškou Lakatošovou na poslednom zasadnutí nezmieňovalo v negatívnom a dokonca i v posmešnom tóne voči pánovi Pilipovi a voči jeho správaniu sa ku projektu,“ hovorí naša spolubesedníčka a uzaviera:
„Naša skupina už vtedy mala informácie z ÚSŽZ, ale aj napriek tomu, že sme oponentmi a opozíciu kv NRSNM, mienili sme, že napriek všetkému treba zachovať kľud, nedolievať olej prispieť k tomu, aby sa tzv. slovenský dom dostal.“
Podporte Storyteller – TU!
Pridaj komentár & Dodaj komentar