Čím sa líšia mediálne súbehy v Starej Pazove, Báčskom Petrovci a Kovačici v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi?

NA SÚBEHY PRE MEDIÁLNE PROJEKTY V STAREJ PAZOVE, BÁČSKOM PETROVCI A KOVAČICI BOLA TENTO ROK Z ROZPOČTU VYČLENENÁ OPROTI MINULÉMU ROKU LEN DESATINA SUMY. ZNIŽOVANÍM PRIDELENÝCH PROSTRIEDKOV NA VEREJNÉ INFORMOVANIE SA LOKÁLNE MÉDIÁ STÁVAJÚ OHROZENÉ, KÝM OBČANIA A OBČIANKY ZOSTÁVAJÚ ZBAVENÍ INFORMÁCIÍ VEREJNÉHO VÝZNAMU.

Na spolufinancovanie mediálnych projektov Obec Báčsky Petrovec v tomto roku vyčlenila 600.000 dinárov, čo je len 9% oproti minuloročnej sume. Najviac peňazí zo súbehu (500.000 dinárov) odišlo médiu Nový rádio Petrovec.

Stará Pazova tiež vyčlenila len desatinu vlani naplánovaných prostriedkov, teda 4 milióny dinárov. Uzávierka prihlášok do súbehu skončila koncom júla, avšak výsledky súbehu sa nám nepodarilo nájsť.

Obec Kovačica patrí k tým lokálnym samosprávam, ktoré najviac preriedili rozpočet určený na informovanie. V porovnaní s minuloročnou sumou boli vyčlenené iba 4%. Milión dinárov bolo rozdelených trom médiám, medzi ktorými bolo aj Občianske združenie Oko info, ktoré získalo prostriedky aj mimo súbehu.

Totiž okrem 270.000 dinárov na projekt 101 rok dedičstva: Zuzana Chalupová – obraz doby, získalo toto združenie, podľa výskumu Asociácie lokálnych a nezávislých médií Local Press, ďalších 1,1 miliónov dinárov za služby vedenia obecnej webovej stránky a profilov na sociálnych sieťach.

Finančné prostriedky mimo súbehu získala aj Rádio-televízia Obce Kovačica (RTV OK) za rozhlasové spravodajstvo v rumunčine, slovenčine a maďarčine o činnosti predstaviteľov lokálnej samosprávy, ako aj inštitúcií a organizácií, ktorých práca súvisí s Obcou, prezrádza Snežana Milošević z Local Press-a.

RTV OK sa ako verejnoprávna spoločnosť nemôže prihlásiť na mediálne súbehy lokálnych samospráv. Takto sa dá vysvetliť, prečo dostali finančné prostriedky mimo súbeh.

Zaujímavosťou však je, že toto médium je v Agentúre pre obchodné registre (APR) stále vedené ako verejná spoločnosť, ktorej zakladateľom je Obec Kovačica. Podľa Zákona o verejnom informovaní a médiách (§ 39) nemôže byť lokálna samospráva editorom médií. Proces privatizácie médií v Srbsku bol oficiálne ukončený v roku 2015.

Na webe RTV OK posledné správy boli zverejnené v septembri tohto roku. Posledný príspevok odkazuje na nový web, kde sa ako zriaďovateľ média uvádza Občianske združenie – Medija centar Kovačica. Aj verejná spoločnosť aj občianske združenie sú riadne zaregistrované v APR-e.

Od transparentného ku matnému

Žiaľ, Stará Pazova, Kovačica a Báčsky Petrovec nie sú – podľa prieskumu Local Press-a – ojedinelé v prudkom zmenšení alokácií pre mediálne súbehy. Táto organizácia analyzovala pomer plánovaných a vyčlenených finančných prostriedkov na mediálne súbehy v tomto roku. Zo 145 lokálnych samospráv len tretina splnila svoje rozpočtové uznesenia, kým všetky ostatné vyčlenili médiám v súbehoch menej ako pätinu plánovaného rozpočtu.

Tanja Maksić z Balkánskej investigatívnej siete (pôvodne v srbčine: Balkanska istraživačka mreža; po anglicky: Balkan Investigative Reporting Network – BIRN) uvádza, že oficiálnym vysvetlením stiahnutia peňazí na mediálne súbehy je, že mnohé lokálne samosprávy prešli na dočasné financovanie z dôvodu realizácie miestnych volieb, tiež že rozpočty sú vo všeobecnosti menšie.

„Okrem realizácie miestnych volieb je mojou druhou obavou, že sa môže stať, že zvyšné prostriedky budú skutočne presmerované na nejaké iné typy financovania médií, ktoré uniknú verejnosti,“ vraví Tanja Maksić.

Snežana Milošević z Local Press-a pripomína, že nie všetky lokálne samosprávy mali voľby, takže ani to nemôže byť adekvátny argument.

Z prieskumu Local Press-a vyplýva, že len 58% plánovaných prostriedkov lokálnych samospráv pre médiá bolo vyčlenených prostredníctvom projektového financovania, pričom zvyšok bol pridelený iným, menej transparentným spôsobom.

Redaktorka portálu Autonomija.info Branka Dragović Savić vyjadruje znepokojenie, pretože menej transparentné spôsoby financovania než súbehy otvárajú priestor na financovanie propagandy. Tento jav si všíma už niekoľko rokov dozadu.

„Je to dôsledok zámeru vlády využívať médiá výlučne ako propagandistickú platformu, a to prostredníctvom podivného aplikovania mediálnych zákonov, resp. absencie nezávislých inštitúcií, ktoré by mali kontrolné mechanizmy nad míňaním verejných prostriedkov určených na verejné informovanie,“ hovorí Dragović Savić.

Lokálne médiá čelia dvojitému úderu: výraznému zníženiu financií na verejných súbehoch a oneskoreniu ich vypísania. Tanja Maksić vysvetľuje, že príčinou oneskorenia je – oneskorenosť prijatia Pravidiel o projektovom spolufinancovaní.

„Prijatie Pravidiel sa čiastočne oneskorilo aj z dôvodu pripomienok Koalície za slobodu médií, pretože sme mali kvantum otázok a návrhov na zlepšenie tohto dokumentu,“ uvádza.

Snežana Milošević hovorí, že do septembra bolo pre médiá vyčlenených len 43% z prostriedkov lokálnych samospráv. Ministerstvo informovania a telekomunikácií Srbskej republiky kvôli tomu vykonalo nátlak na lokálnych lídrov – tak do novembra úplne všetky samosprávy vypísali súbehy.

„To znamená, že trvalo 10 rokov, aby sa začalo rešpektovať to, čo plánoval Zákon o verejnom informovaní a médiách – a to je projektové spolufinancovanie ako základný model,“ vysvetľuje Milošević.

PREČÍTAJTE SI AJ VIAC:

Branka Dragović Savić pripomína, že projektové spolufinancovanie je model, od ktorého sú závislé mnohé médiá, najmä tie lokálne. Najzraniteľnejšie sú médiá, ktoré informujú v menšinových jazykoch a tie, ktoré nie sú konkurencieschopné v trhových podmienkach. Na druhej strane sa často stáva, že verejné súbehy sú zmanipulované, takže lokálne prostriedky dostávajú médiá, ktoré vykrývajú širšie územie.

„Takto máme celoštátne médiá – medzi ktorými je aj najohavnejšia bulvárna tlač – ktoré propagujú násilie, a ktoré plejú lokálne rozpočty v mnohých obciach a mestách. Nielenže to nezlepšuje lokálne informovanie, ale sa tak aj flagrantne porušuje verejný záujem,“ vysvetľuje Dragović Savić.

Kto nesie najväčšie následky?

Najväčšími užívateľmi prostriedkov lokálnych samospráv na informovanie sú práve lokálne médiá, ktoré sa iba ťažko financujú komerčným spôsobom, pretože reklamný trh reklám je obmedzený, prízvukuje Tanja Maksić.

Snežana Milošević zaznamenáva trend znižovania objemu prostriedkov smerujúcich do nezávislých médií. V takých podmienkach, aby si lokálne nezávislé médiá udržali „hlavu nad vodou“, znižujú svoje náklady, čo ovplyvňuje kvalitu informovania. Kvôli tomu najväčšie dôsledky pociťujú samotní občania a samotné občianky, ktorí zostávajú zbavený verejného záujmu.

Branka Dragović Savić súhlasí a dodáva, že dôsledky mediálneho temna v konečnom dôsledku znášajú všetci občania a všetky občianky.

„Lokálne médiá, ktoré robia svoju prácu profesionálne a nie sú závislé od politických faktorov, sú vlastne jedinými ochrancami práv a slobôd občanov, najmä v podmienkach skolabovaných inštitúcií, ktoré sú podriadené vládnucim politickým stranám,“ pripomína.

Dragović Savić dodáva, že postoj štátu k informáciám je vlastne najlepším ukazovateľom jeho postoja k občanom a občiankam, teda k ich právam.

„Zodpovedné a profesionálne verejné informovanie je kľúčové pre vytvorenie kritickej verejnosti, bez ktorej neexistuje demokratická spoločnosť ani demokratické inštitúcie. V mediálnej tme je dovolené všetko, vrátane rôznych foriem marginalizácie, nátlakov, dokonca aj násilia. A to môže byť obzvlášť nebezpečné v multietnických komunitách,“ varuje Dragović Savić.