Realita pod mikroskopom Spoločnosť

Cirkvi a poľovnícke združenia v rangu najdôležitejšieho verejného záujmu v Báčskom Petrovci

Pixabay

Na súbehu o pridelenie finančných prostriedkov združeniam na realizáciu programov verejného záujmu, ktorý realizovala Obec Báčsky Petrovec, získali „najväčšiu časť koláča“ cirkevné organizácie a poľovnícke združenia/spolky. Na kultúru a umenie bolo vyčlenených iba 16% prostriedkov, pričom mladí rodičia, ako aj rodičia detí so špeciálnymi potrebami zostali bez finančnej podpory.

Začiatkom októbra bol vyhlásený súbeh na pridelenie finančných prostriedkov združeniam na realizáciu programov verejného záujmu. Cieľom je podpora programov v oblasti kultúry, humanitárnej práce, invalidného a náboženského charakteru, ako aj ďalších aktivít – a to z prostriedkov občanov a občianok Báčskeho Petrovca, uvádza sa v súbehu.

Pri hodnotení bolo uvedené, že prioritu budú mať projekty, ktoré v sebe zahŕňajú prácu s deťmi, humanitárne programy, tiež programy, týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím. Združenie rodičov detí so špeciálnymi potrebami MY z Báčskeho Petrovca bolo v minulom roku financované výlučne z donácií. Na tomto súbehu získalo celkovo nula dinárov.

Do súťaže sa prihlásilo 30 združení. Pre verejný záujem bolo z obecného rozpočtu vyčlenených 1,9 milióna dinárov. Z toho najväčšiu časť, takmer polovicu vyčlenených finančných prostriedkov, dostali cirkevné organizácie. Po 400.000 dinárov dostali: Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskom Petrovci a Eparchia Báčska – Srbský pravoslávny cirkevný zbor čelarevsko-hložiansky.

Sinišovi Jankovićovi z Inštitútu pre výskum korupcie Kareja z Pančeva nie je jasné, prečo na súbehu pre občianske združenia získali prostriedky aj cirkevné organizácie. Lokálne samosprávy môžu prideľovať finančné prostriedky aj cirkvám, ale ich činnosť nie je vo verejnom záujme všetkých občanov.

„Správna cesta je verejný záujem, lebo po nej ide každý – členovia tej alebo onej cirkvi, tiež ateisti či ľudia hlásiaci sa k iným náboženstvám. Znečistenie životného prostredia, korupcia, zdravotníctvo vplývajú na všetkých – bez ohľadu na vierovyznanie,“ vysvetľuje Janković.

Poľovnícke združenie Lesík – po uvedených cirkevných organizáciách – získalo najviac finančných prostriedkov, a to 300.000 dinárov. V novembri oslávilo 100. výročie založenia, a na oslave jednou z hostiek bola aj predsedníčka obce Jasna Šprochová. V minulom roku tvorili dve tretiny príjmov tohto združenia členské príspevky, pričom vďaka donáciám disponovali aj s ďalším pol miliónom dinárov, uvádza sa v ich ročnom bilancovaní úspechov.

Okrem uvedeného dostali prostriedky aj dve rovnomenné poľovnícke spolky z Kulpína a Maglića. Oba tieto Bažanty dostali po 40.000 dinárov. Keď sa k tejto sume pripočíta 30.000 dinárov určených pre Poľovnícke združenie Lesík z Petrovca, viac ako pätina prostriedkov bola vyčlenená na poľovníctvo v tomto súbehu verejného záujmu.

Po nich najviac prostriedkov, 150.000 dinárov, získalo Obecné združenie dôchodcov Báčsky Petrovec. Na druhej strane Mládežnícke združenie Mládež pre lepší život (srb. Omladinsko udruženje Omladina za bolji život) z Maglića zostalo na tomto súbehu bez pridelených prostriedkov. Nebojša Marušić z tejto organizácie povedal, že neboli informovaní o tom, prečo nedostali žiadne finančné prostriedky.

„Chceli sme v Maglići zorganizovať tradičný novoročný turnaj v malom futbale. Kedysi sa tu zhromaždilo aj 30 tímov. Možno sme mali podať sťažnosť,“ uvažuje náš spolubesedník.

Spolkom zaoberajúcimi sa kultúrou a umením bolo dané 16% „koláča“. O sumu 305.000 dinárov sa delí spolu deväť organizácií. Medzi nimi nebol do predbežného zoznamu zaradený Kultúrno-umelecký spolok (KUS) Đuru Jakšića z Maglića, ktorý potom využil možnosť podať sťažnosť. Vo výklade uviedli svoje pozoruhodné výsledky, úspechy na súťažiach či rôznych hosťovaniach. Námietka bola akceptovaná, a z účtu Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec boli súbehom pridelené finančné prostriedky stiahnuté, a takýmto ťahom zostal bez pridelených 50.000 dinárov.

KUS Đuru Jakšića v roku 2024 oslávi 70. výročie existencie. Predsedníčka tohto spolku Nina Arizanović uviedla, že vyčlenené financie nestačia na pokrytie nákladov ich práce, festivalu, zájazdov a oslavy, ale rovnakú sumu dostali aj iné KUS-y, takže sa nemôžu sťažovať.

„Sú to prostriedky, ktoré vykryli naše fungovanie len do konca roka – stačili nám iba na decembrové honoráre. Takže v novom roku nemáme nič,“ uviedla Arizanović.

Súbehy – priestor pre politický nátlak

Boban Stojanović, profesor na Ekonomickej fakulte Univerzity v Niši, súhlasí s tým, že finančné prostriedky sú ozaj malé – otázka je, čo sa s tými peniazmi dá vôbec urobiť, a problémom je, že pre väčšinu združení sú prostriedky z obecného súbehu jediný zdroj financovania.

„Práve tie malé iniciatívy pochádzajúce zo združení občanov by výrazne prispeli k transformácii našej spoločnosti na demokratickú,“ mieni tento profesor.

Stred decembra sa niesol v znamení parlamentných, pokrajinských a v niektorých prípadoch aj lokálnych volieb, na ktoré sme čakali v neférovom boji. Ľudia vo funkciách, alebo ako ich nazýva Siniša Janković z Inštitútu pre výskum korupcie Kareja z Pančeva, neformálne centrá moci, využívali každú príležitosť – ktorú nemožno označiť ani za legitímnu, no ani ako legálnu – na získanie podpory pre svoju politickú stranu. Janković súhlasí s tým, že sumy na súbehu boli malé, a tak sú pre nich užitočnejšie iné zdroje, ako napríklad bezpečné hlasy.

„Sú tam cenníky, takže sa vie, že koľko stojí jeden hlas pre asfalt, donácie, pre jedlo – bohužiaľ,“ hovorí tento inšpektor na dôchodku.

Dodáva, že žiaden občan by nemal súhlasiť s nelegálnymi ponukami, vydieraním, vyhrážkami. Uvádza príklad dopravného priestupku, keď policajt vyzve previnilca, aby ho podplatil, pričom je na rozhodnutí občana, či zaplatí pokutu alebo úplatok, ktorý je určite lacnejší.

Boban Stojanović navrhuje spájanie s inými organizáciami ako riešenie udržateľnosti, ale nie na lokálnej úrovni. Hovorí, že je potrebné zmeniť spoločenskú klímu. Voľby sú jedným zo spôsobov, ako ju ovplyvniť.

„Samozrejme, na svete neexistuje ideálna spoločnosť, ale túži po ideáloch. Ak je ideálom nejaká skutočná demokracia, tak aj tie malé organizácie by mali upriamovať pozornosť na lokálne problémy. Ale je to ťažké vzhľadom na politickú situáciu a hierarchiu,“ uvádza tento profesor.

About the author

Sanja Đorđević and zo srbčiny preložil Ivica Grujić Litavský

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

PODKAST

NAVRHNI TÉMU

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODPORA V ROKOCH 2022-2025 – PODRŠKA U 2022-2025.

E-KNIHA ZADARMO!

PODKAST „Na ivici“

PARTNERI