Realita pod mikroskopom Spoločnosť

Čo a kde sa dá recyklovať v báčskopetrovskej obci?

Vzhľadom na to, že v Báčskom Petrovci má voda – ktorá tečie z vodovodných kohútikov – farbu, vôňu, chuť a u človeka aj zdravotné následky, ľudia, ktorí sa vyhýbajú dehydratácii, majú tendenciu nakupovať tento nevyhnutný zdroj vo fľašiach. Je všeobecne známe, že denne je potrebné do organizmu vniesť jeden a pol až dva litre vody, čo je jedna plastová fľaša na osobu.

Voľba smädného protagonistu tohto príbehu závisí od toho, či sa jednorazové obaly budú na petrovskej skládke celé tisícročie rozkladať na mikroplasty, a znečisťovať tak zem, vodu, vzduch, alebo poslúžia ako skvelé palivo v letných mesiacoch, keď skládka začne horieť, alebo bude tento ropný derivát pokračovať vo svojom komerčnom cykle. Odpad z obalov tvorí celosvetovo asi 17% celkového komunálneho odpadu.

👇 Takto vyzeralo 12. augusta 2021, keď horela hlavná skládka v Báčskom Petrovci. / Zdroj: Storyteller

Koľko odpadu produkujeme?

Keď sa k tej plastovej fľaši z úvodu príbehu pridá aj ostatný odpad, ktorý cez deň vyprodukujeme, dá sa povedať, že v priemere v obci vyrobíme 0,98 kilogramu na osobu počas jedného dňa. Tak sa uvádza v Lokálnom pláne nakladania s odpadom v Obci Báčsky Petrovec na obdobie rokov 2023 – 2032.

V priemere na obecnej skládke končí ročne približne 1.300 ton komunálneho odpadu, čo sa dá porovnať k hmotnosti 130 áut alebo 650 ľudí. Z toho 800 ton pochádza z domácností, 500 ton vyprodukuje komerčný a verejný sektor. V Hložanoch sa ročne vyzbiera 636 ton odpadu, pričom väčšina pochádza z domácností, štvrtina pochádza z verejného sektora.

Tieto údaje sú odhadmi zamestnancov vo verejnoprávnych komunálnych podnikoch – na základe empirických údajov o počte jázd a vyťaženosti kamiónov – uvádza sa v Lokálnom pláne. Aj keď zákon stanovuje, že sa privezený odpad meria pri vstupe na skládku, a vzhľadom na to, že petrovská skládka je neorganizovaná – váha a ani vstup na skládku neexistujú. Nie je ani oplotená, takže sa k nej ktokoľvek môže dostať, a čokoľvek si odtiaľ vziať alebo tam nechať. Nič nebráni vetru a ani zvieratám, aby odpadky  rozhadzovali na okolité polia.

Skládka zaberá plochu 1,59 ha, čo sú asi dve futbalové ihriská, a má výšku 2 metre. Je to len na 15 minút chôdze od Báčskeho Petrovca a len 360 metrov od kanála, ktorý spája Dunaj a Tisu. A absolútne nič nebráni znečisťovaniu pôdy, vody a ovzdušia.

Satelitná snímka skládky v Báčskom Petrovci

Okrem hlavnej sa využívajú ešte tri neorganizované skládky. Jediný rozdiel medzi týmito a úplne nelegálnymi skládkami je len v tom, že na týchto štyroch odpady odkladajú firmy na to určené a nie priamo občania. Likvidácia nelegálnych skládok sa nevykonáva, pretože – ako je uvedené v Lokálnom pláne – na takýto proces nie je dostatok finančných prostriedkov, a predpokladá sa, že odpadky sa budú hromadiť na tých rovnakých miestach.

V Báčskom Petrovci, Kulpíne a Maglići je pre zber odpadu zodpovedný Verejnoprávny-komunálny podnik Komunalac, kým v Hložanoch zasa Spoločnosť s ručením obmedzeným Gloakvalis zbiera odpadky. Odvoz smetí v Petrovci mal ešte pred pár rokmi na starosti Verejnoprávny-komunálny podnik Progres, ktorý vyhlásil bankrot.

Okrem týchto je na území obce registrovaných ešte päť firiem, ktoré majú povolenie na nakladanie s odpadmi. Ide prevažne o firmy zaoberajúce sa skladovaním a zaobchádzaním so stavebným odpadom, pre ktorý v tejto obci neexistuje recyklácia, hoci 80% tohto materiálu je možné opätovne využiť. Jediná hospodárska firma, ktorá recykluje plast je Stejpak.

Čo a kde sa môže recyklovať?

V Lokálnom pláne nakladania s odpadom v Obci Báčsky Petrovec na obdobie rokov 2023 – 2032 je uvedené, že drôtené kontajnery na separovanie odpadu sú umiestnené na ôsmych miestach v Báčskom Petrovci a na štyroch miestach v Kulpíne. V nich sa, vraj, dá separovať papier, sklo, plechovky, fólie a PET obaly. V tomto dokumente sa tiež uvádza, že domácnosti dostávajú aj vrecia na triedenie.

@storytellerrs Da li biste vi ♻️ da možete? #fyp #foryou #srbijatiktok #balkantiktok #recycle #environment #plastic #otpad #media #novinarka @Ema Oi ♬ original sound – storyteller.rs

V Maglići sa dajú separovať len PET obaly, ktoré sa ukladajú na priestore blízko dedinskej skládky, kde figuruje – ako je uvedené v Lokálnom pláne – osoba, ktorá zo zmiešaného odpadu separuje plasty, ktoré sa potom predáva. Mesačne sa v tomto mestečku nahromadí okolo 600 kilogramov plastových fliaš.

V Hložanoch občanom rozdávajú žlté plastové vrecia na separovanie plastových obalov, ktoré sa odvážajú každý tretí štvrtok v mesiaci. Takto sa vyzbiera asi 500 kilogramov plastu. Komunálny odpad sa zbiera v utorok. Odpad zo zelene sa zbiera počas letných mesiacov v stredu, kým v zime sa zbiera popol. Ten sa ukladá do špeciálnej časti skládky, aby sa nezapálila. Pomocou vriec občania tiež môžu separovať sklo.

Riaditeľ Gloakvalisa Jaroslav Macko hovorí, že občania sú naozaj svedomití, ale na recyklácii sa zbohatnúť nedá.

„Zárobky sú také, že vykryjeme mzdy dvom pracovníkom, ktorí zbierajú odpad vo štvrtok, náklady na pohonné hmoty a tašky. Je to čisto preto, aby sme obaly nenechávali na skládke. Ochraňujeme tak skládku,“ uvádza Macko.

Existuje jedna osoba, ktorá má povolenie od Gloakvalisa, aby mohla separovať kovové a plastové obaly z hložianskej skládky. Ťažké životné podmienky prinútili niektorých občanov venovať sa neformálnemu triedeniu a zberu druhotných surovín. Nie je známe, koľko ich je, ale odhaduje sa, že v Srbsku sa tejto činnosti venuje 30 až 50 tisíc ľudí. Asi v 80% prípadov ide o mužov stredného veku. Asi pätina z týchto ľudí zbiera potraviny. Z materiálov, ktoré sa dajú recyklovať, najviac zbierajú PET obaly, papier a lepenku. Odhaduje sa, že asi 5% zbiera kov a 2% sklo.

Prečo odpad horí? 

„V minulom roku bolo v Srbsku zaregistrovaných 1.760 požiarov. Z toho najväčšia časť sa nachádzala v Juhobáčskom obvode,“ hovorí Igor Jezdimirovć z organizácie Inžinieri ochrany životného prostredia. Mikroorganizmy rozkladajú organickú hmotu, a vytvárajú tak horľavé plyny, ako je metán. Vzhľadom na to, že v domácnostiach sa vo všeobecnosti neseparujú batérie a akumulátory, ktoré sú zaradené medzi nebezpečný odpad – skvele iskria, takže je vznik požiaru veľmi jednoduchý. Plastové obaly a papier sú dokonalé palivá, takže požiare skládok sa ťažko hasia. Netreba dodávať, ako to ovplyvňuje kvalitu ovzdušia.

Je to aj finančne neudržateľné

Igor Jezdimirović / Foto: zo súkromného archívu I.J.

Petrovčania platia za odvoz smetí mesačne 79,20 dinárov na člena domácnosti. V Hložanoch sa tento príspevok počíta na jednu domácnosť – vo výške 232,35 dinárov mesačne. Keď sa vrátime k tomu, že denne vyprodukujeme kilogram odpadu na hlavu, je jasné, že táto makačka naozaj nestojí za to, vysvetľuje inžinier ochrany životného prostredia Igor Jezdimirović.

„Súčasná cena odvozu odpadu nestačí na otočenie systému,“ konštatuje.

Jezdimirović vysvetľuje, že zvýšenie cien komunálnych služieb by zaviedlo princíp: znečisťovateľ platí. Súčasný systém je taký, že účet za smeti je nízky, pretože náklady na odpadové hospodárstvo sú nízke. Len sa to zoberie, a sa vyhodí. Takto sa ohrozuje životné prostredie a tým aj zdravie ľudí, takže vlastne platia tí, ktorí sú „poškodení“.

„Celá ochrana životného prostredia má za úlohu chrániť človeka pred človekom. Planéta bola, a bude po nás,“ vysvetľuje tento inžinier. Pripomína, že chorý človek má len jedno želanie, takže nič – čo by zdravie zachovalo – nie je drahé.

Myšlienka regionálnych skládok

Celkovo sa iba na štvrtine skládok v Srbsku s odpadom nakladá správne. Okrem plotov, brán a buldozérov by tieto skládky mali mať pod sebou vodotesnú vrstvu, ktorá by zabránila tomu, aby znečisťujúce látky skončili v zemi a vo vode. Voda, ktorá odteká z odpadu, by sa mala zbierať cez drenážny systém, ktorá by sa potom filtrovala. Pred uložením je potrebné odpad spracovať tak, aby mal minimálny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.

„Súčasný systém nakladania s odpadom je založený na stredovekom systéme: naber a vyhoď. Je to ako keby ste jazdili na pokazenom, neevidovanom vozidle. Ono v podstate je vozidlo, plní svoju funkciu, ale ohrozuje bezpečnosť premávky, a takto sa to robiť nesmie,“ vysvetľuje Jezdimirović.

Takáto práca by bola pre malé obce drahá, preto sa prišlo s myšlienkou vybudovať regionálne skládky. V Srbsku by ich bolo 29. Podľa Regionálneho plánu nakladania s odpadom by Báčsky Petrovec v budúcnosti separoval odpad, a následne ho posielal na novosadskú skládku, ktorá má najväčší potenciál stať sa sanitárnou. Na ňu odpad budú privážať aj z Beočina, Žablja, Srbobrana, Temerína, Báčskej Palanky a Vrbasa. Oficiálne by mala byť otvorená v roku 2025 – podľa regionálneho a Lokálneho plánu nakladania s odpadom. Vzhľadom na tempo vývoja je však malá šanca, že sa vtedy červená páska prestrihne.

„Ešte vždy riešime papierovačky. Posúva sa to rýchlosťou zraneného slimáka,“ vysvetľuje Jezdimirović, v akom je štádiu regionálny plán.

Podmienkou otvorenia regionálnej skládky je, aby sa na ňu uskladňoval odpad vyprodukovaný 250.000 ľuďmi – aby sa jej existencia opodstatnila. V plánovanom regióne bude asi 540.000 ľudí. Odhaduje sa, že región v súčasnosti vyprodukuje asi 568 ton odpadu denne, čo je zhruba hmotnosť asi stovky afrických slonov.

Vzhľadom na to, že Báčska Palanka a Vrbas sú od skládky vzdialené viac ako 40 kilometrov, aby bol tento proces ekonomicky opodstatnený, budú vybudované prekládkové stanice, kde sa odpad z týchto dvoch obcí bude dočasne ukladať. Odpad zo Srbobrana bude dočasne deponovaný aj vo Vrbase, aby výpočet nebol mínusový.

Verejnoprávny-komunálny podnik Komunalac disponuje tromi traktormi s prívesom a jedným smetiarskym autom s nosnosťou 17 ton. Gloakvalis má len jedno smetiarske auto s nosnosťou 6 ton. Obe tieto autá boli vyrobené v roku 2002. V Lokálnom pláne nakladania s odpadom v Obci Báčsky Petrovec je uvedené, že jedno smetiarske auto spotrebuje 135 litrov paliva na 100 kilometrov. Bežné nákladné autá spotrebujú v priemere 25 až 45 litrov v závislosti od toho, či sú plné alebo prázdne. Tanky, na druhej strane, spotrebujú od 260 do 430 litrov na 100 kilometrov.

Mimochodom, Báčsky Petrovec bol pred pár rokmi jednou z vojvodinských obcí, ktoré za spaľovanie živočíšneho odpadu platili podstatne viac než hlavné mesto. Firma Eko-vet plus s. r. o. (d. o. o.) z Vrbasa bola jediným uchádzačom verejného obstarávania v roku 2017, kedy bola zároveň aj založená.

Ako sa bude recyklovať?

Keď sa zavedie systém regionálnej skládky, odpad sa bude merať, a obce budú platiť za jeho likvidáciu. Preto sa obce múdro budú snažiť čo najviac znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu, vysvetľuje Igor Jezdimirović.

„Obce s múdrym postojom na svojom území budú separovať všetok odpad, ktorý môžu, a ktorý má hodnotu. Tí, ktorí všetko budú posielať na skládku – bez primárnej selekcie – budú mať obrovské účty,“ hovorí tento inžinier.

V pláne je zaviesť v báčskopetrovskej obci systém dvoch smetných košov. Materiály vhodné na recykláciu budú separované v „suchom“ koši, zvyšok – nesanitárny odpad – bude v „mokrom“ koši. Sklo bude separované oddelene, aby nedošlo k zraneniu osôb a poškodeniu strojov, ktoré nakladajú s odpadom.

Ministerstvo ochrany životného prostredia Republiky Srbsko v súčasnosti realizuje Oddeľujeme (Odvajamo), v rámci ktorého boli rozdelené modré smetné koše v 17 mestách a obciach – vrátane Užic, Požegy, Pančeva, Sriemskej Mitrovice, Šabca, Šída a Pirota. Do týchto košov sa separuje papier, plast a kov.

Zdroj: Lokálny plán nakladania s odpadom v Obci Báčsky Petrovec na obdobie rokov 2023 – 2032

V Báčskom Petrovci sa plánuje vytvorenie recyklačného dvora, kam by občania mohli priamo prinášať materiály na recykláciu, ako aj nebezpečný odpad. Lokálny plán počíta s jeho vybudovaním do roku 2027, a na starosti ho má Obec a verejnoprávny-komunálny podnik. Takýto dvor už existuje v Sriemskej Mitrovici, kde je už zavedený systém regionálnej skládky, takže mesto platí za každý uložený gram na skládke. Preto je separácia nielen ochranou životného prostredia, ale aj racionalizáciou nákladov.

Jedným z nápadov je zaviesť zálohový systém, teda zálohu na obaly. Napríklad v Nemecku je možné plastové a sklenené fľaše vziať do supermarketov, a vhodiť ich do špeciálnych strojov. V závislosti od počtu fliaš – automat vystaví kupón, ktorý možno použiť pri platbe za nákupy v predajni, alebo sa zaň môže zobrať hotovosť. Plastová fľaša stojí 15 centov, kým sklenená 8 centov. Preto v Berlíne, kde vládne kultúra pitia piva na ulici, platí nepísané pravidlo, že fľaše sa nechávajú vedľa smetného koša, aby si tí menej šťastní zarobili.

„Najlepší spôsob, ako nakladať s odpadom, je zabrániť vôbec jeho vzniku,“ uzatvára Jezdimirović.

+ posts

Neskromne môžem povedať, že mojou špecializáciou je počúvanie. Som hrdá na titul diplomovanej novinárky, hoci toto povolanie je oveľa viac ako povolanie, je to spojenie osobnosti, teda mánia. Milujem debaty, drsnú hudbu a makové štrúdle.

+ posts

„Chorobný“ optimista s výraznými príznakmi hedonistu – keď ide popíjanie vynikajúcej kávy s mliekom, tiež kvalitného vína, labužníckeho vychutnávania tradičných sladko-slaných špecialít z cesta, ako aj trávenia chvíľ pri mori. Milujem bohatstvo svojej materčiny v hovorenej a písomnej náture, folklór v širokom zmysle, pozitívno-kreatívno-odvážnych ľudí, Bratislavu, nekonečné prechádzky, úprimnosť. Užívam si punktičkárske narábanie s textom, verejné vystúpenia, ale aj pohodlné šoférovanie. Nositeľom som neľahkej vášne k štýlovo-vkusnému obliekaniu. Mojou srdcovkou je žurnalistika, zjavom zbožňovania jazvečík(y). Charakterové črty typické pre mňa, vraj, sú: pozorné počúvanie, veselý duch, zvedavosť a zhovorčivosť. Nepoznám ničnerobenie. Zo života sa vďačne a pokorne teším vo svojom rodisku, v Aradáči.

About the author

Sanja Đorđević and zo srbčiny preložil Ivica Grujić Litavský

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

PODKAST

NAVRHNI TÉMU

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODPORA V ROKOCH 2022-2025 – PODRŠKA U 2022-2025.

E-KNIHA ZADARMO!

PODKAST „Na ivici“

PARTNERI