Hoci sa tak zdá, korupcia nie je súčasť folklóru, je dôsledkom usporiadania spoločnosti. Dôvod jej úspechu sú inštitúcie, ktoré nefungujú, ľahostajnosť občanov, teda nejestvovanie politickej vôle a mediálna tma. Jeden z pokusov ako jej predísť na lokálnej úrovni sú lokálne protikorupčné plány (LPP), ktoré by v prípade rešpektovania mali slúžiť ako vynikajúci nástroj.

Čo je LPP?

 Lokálne protikorupčné plány predstavujú dokumenty (LPP) , ktorými sa identifikuje právomoc, okruhy činnosti a procedúry, ktoré sú ohrozené korupciou a predstavujú riešenia na ich odstránenie. Vláda Srbska v roku 2016 schválila Akčný plán pre rokovanie Srbska o členstvo v Európskej únii pre kapitolu 23, ktorý zahŕňa štyri oblasti: reformu súdnictva, protikorupčnú politiku, základné práva a práva občanov EÚ. Lokálna samospráva je v Správe o skríningu uvedená ako mimoriadne podliehajúca korupcii.

Lokálny protikorupčný plán pre Báčsky Petrovec je schválený v roku 2017 a odvtedy existuje aj povinnosť, aby všetky lokálne samosprávy mali svoje telesá a protikorupčné plány. Protikorupčná agentúra vytvorila model, na základe ktorého by si lokálne samosprávy, v súlade so svojimi špecifikami, mali vypracovať vlastné plány. Keďže celý proces neprebiehal celkom podľa predstáv, revízia Akčného plánu pre kapitolu 23 posunula lehotu na predchádzajúci rok.

Zoran Gavrilović: ,,Zo 146 lokálnych samospráv 106 ešte stále nemá plán, teleso, alebo ani jedno ani druhé.“ / Foto: Medija centar Beograd

 Každá lokálna samospráva musela vypracovať plán a založiť lokálne protikorupčné fórum (LPF).   Plán mal byť vypracovaný v participatívnom a transparentom procese. Jeho uplatnenie by malo kontrolovať fórum. Členovia fóra nemôžu byť členovia politických strán, nemôžu byť zamestnaní v lokálnej samospráve alebo s ňou mať akékoľvek finančné väzby. Členovia sa volia prostredníctvom verejného súbehu podľa presných kritérií. Volí ich komisia, ktorej väčšina nie je z lokálnej samosprávy.

„V podstate sa zriaďuje protikorupčná rada na lokálnej úrovni,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Úradu pre spoločenský výskum BIRODI Zoran Gavrilović.

,,Zo 146 lokálnych samospráv 106 ešte stále nemá plán, teleso, alebo ani jedno ani druhé. Ostatní, ktorí to majú vybavené, urobili to na netransparentný spôsob, kopírovaním modelu, ktorý vypracovala Agentúra,“ vysvetľuje Gavrilović a dodáva, že telesá, teda fóra, sú vytvorené netransparentne.

Prečo?

Zlata Đorđevićová z organizácie Transparentnosť Srbska sa zhoduje s Gavrilovićom, pričom uvádza, že LPP zostal iba mŕtvym slovom na papieri.

,,Príčina tomu je, že Protikorupčná agentúra nie je oprávnená trestať. Neexistuje žiadna pokuta pre obec, ktorá neschválila a nevypracovala LPP a LPF adekvátne,“ vysvetľuje Đorđevićová.

,,Skorumpovaný štát nemôže bojovať proti korupcii,“ hovorí Gavrilović.

Proti nej efektívne môžu bojovať iba občania s osobnou integritou, Protikorupčná rada, mimovládne organizácie, odborné združenia, sudcovia a prokurátori. Písanie novej stratégie je práca pre expertov, ktorí sa tým, že Srbsko nevedie zápas proti korupcii, živia, domnieva sa Gavrilović. „Oni navrhujú neefektívne riešenia, potvrdzujú, že tie riešenia nie sú efektívne a potom znovu píšu stratégie. Volá sa to protikorupčný priemysel. Vedia, že sa nič nezmení, lebo neexistuje žiadna atmosféra na to,“ dodáva náš spolubesedník.

,,Máme dobré zákony,“ vysvetľuje Đorđevićová. „Ale ich neuplatňujeme.“ / Foto: N1

 ,,Máme dobré zákony,“ vysvetľuje Đorđevićová. „Ale ich neuplatňujeme.“   Možno by bolo lepšie keby sme namiesto kopy zákonov, ktoré máme a ktoré sa schvaľujú s cieľom priblížiť sa k EÚ, mali jeden zákon, ale aj množstvo inštitúcií, ktoré by vykonávali svoju prácu a zákon uplatňovali.

Gavrilović uvádza, že to, čo nám chýba sa v sociológii sa označuje ako habituálna zložka, čiže, v spoločnosti neexistuje vôľa bojovať proti korupcii, pretože sa stala súčasťou riešenia, nie problémom. „Korupcia sa nepovažuje za neprijateľné, ale za spoločensky užitočné správanie,“ dodáva náš spolubesedník.

,,S LPP sa stalo to isté, čo aj s inými protikorupčnými zákonmi. Sú prevzaté v skorumpovanom štáte a preto sú skorumpované,“ uvádza Gavrilović.

Đorđevićová z Transparentnosti uvádza, že sa prokuratúra často obviňuje, že si nerobí svoju prácu, a že tú prácu robia investigatívni novinári a niektoré mimovládne organizácie, čo nestačí.

,,Na lokálnej úrovni je to tak, že predseda obce rozhoduje o všetkom. Týmto spôsobom sa všetky rozhodnutia, ktoré schválila lokálna samospráva, hádžu do koša,“ vysvetľuje ona.

Vojvodina bez plánu, Srbsko v úzadí

 Vojvodina nemá protikorupčný plán pre pokrajinu.   Vo Vojvodine sú zvolení ľudia, ktorí by mali byť súčasťou protikorupčného fóra, ale tí ľudia už dva roky čakajú, vysvetľuje Gavrilović.

Podľa indexu vnímania korupcie (CPI) Srbsko má za minulý rok 38 z ideálnych 100 bodov. Vďaka tomu je zo 180 krajín už tretí rok v dolnej časti rebríčka, teda na 96. mieste. Keď porovnáme Srbsko s regiónom, trochu lepšie na tom je Chorvátsko (47), Čierna Hora (46), Rumunsko (45), Maďarsko (43), Bulharsko (42) a Severné Macedónsko (39). Keď ide o korupciu, Albánsko (35) a Bosna a Hercegovina (35) sú na tom trochu horšie než naša krajina. Slovensko je na 56. mieste a má 52 bodov.

Korupcia ako prechladnutie

 V LPP-e Báčskeho Petrovca sa uvádza, že cieľom tohto dokumentu je, aby sa riziko korupcie zredukovalo na minimum.  Tento cieľ nemožno považovať za málo ambiciózny, hovorí Gavrilović a dodáva, že riziká korupcie sa nikdy nemôžu celkom vykoreniť. Je možné všimnúť si ich rýchlejšie a sankcionovať.

,,Vy sa vždy môžete nakaziť chrípkou. Znamená nejestvuje možnosť, aby ste počas svojho života chrípku nedostali a aby ste neochoreli. Dôležité je, aby ste mali mechanizmus, aby ste odišli k lekárovi na vyšetrenie, dostali náležitú liečbu a vyzdraveli,“ vysvetľuje Gavrilović.

Náš problém je ten, že korupcia u nás nie je incident, ale systém, domnieva sa Gavrilović, pričom uvádza ako príklad zatknutie 27 osôb kvôli korupcii v Chorvátsku, medzi ktorými boli aj bývalí štátni funkcionári, ale aj súčasný minister stavebníctva Darko Horvat.

Ako donútiť politikov mať politickú vôľu?

 Aj vrabce na streche čvirikajú o tom, že sa politici trestajú na voľbách.   Mali by mať strach z občanov, z voličov. U nás sa za normálne okolnosti nepovažujú tie, ktoré bránia politikom v ich činnosti. Nie sú sankcionovaní a horko-ťažko sa vzdávajú svojich funkcií, uvádza Đorđevićová.

,,Počas práce v teréne som si všimla, že v lokálnych samosprávach sú aj úžasní ľudia, ktorí chcú pracovať, ale oni nie sú oprávnení rozhodovať,“ hovorí.

Đorđevićová dodáva, že druhým problémom je to, že už neexistuje žiadna interakcia medzi lokálnou správou a občanmi. Transparentnosť Srbsko urobilo analýzu, koľko lokálnych samospráv organizuje verejné diskusie a koľko občanov na ne reaguje. Je to zvyčajne nula alebo dvaja občania, ktorých sa rozhodnutie priamo dotýka.

,,Aj keď vypracujeme LPP, málo občanov má vôľu zapojiť sa do LPF. Občania úplne stratili dôveru. Neveria, že sa niečo dá zmeniť. Neveria, že ich hlas má nejakú hodnotu. Nielen, že nemajú dôveru, ale sa boja, že budú trpieť následky ak sa fóra zúčastnia,“ vysvetľuje ona.

Prečo je ťažké znemožniť korupciu?

 ,,Lebo tí, ktorí sa korupciou zaoberajú sú silnejší než štát,“   odpovedá Gavrilović. Oni môžu zabrániť uplatneniu zákona a zabrániť tomu, aby sa korupcia považovala za trestný čin. Keď si občania ten vzťah uvedomia, už nechcú bojovať proti korupcii, hovorí.

Nastoľuje sa otázka, či existuje Srbsko ako štát s takýmto stupňom korupcie. Štát existuje, keď existuje uplatňovanie zákonov a keď existujú inštitúcie. Ak je korupcia rozšírená v tejto miere, znamená to, že tu vládne zákon silnejšieho, a nie inštitúcia. Štát existuje vtedy, keď vládne právo, vysvetľuje Gavrilović.


Prečítajte aj: Kultúra a ekológia ako priorita v obci Báčsky Petrovec


,,Tam, kde je spoločnosť v pasci korupcie, vaše práva závisia od toho, či ste členom strany a či máte dostatočne peňazí na svoju liečbu, svoje vzdelávanie a na to, aby ste si mohli kúpiť diplom. To sa v sociológii volá negatívna, vlastne kriminálna solidarita,“ vysvetľuje spolubesedník Storyteller-a.

Riešenie v troch krokoch

 Prvé riešenie pre túto situáciu, ktorá sa zdá byť bezvýchodisková, sú slobodné médiá.  Boj proti korupcii neexistuje bez verejnosti. Médiá by mali prispieť budovaniu priestoru, v ktorom sa korupcia stane negatívnym javom.

 Nasledovný krok je, že ľudia, ktorí bojujú proti korupcii, musia mať osobnú integritu, ale musia byť aj chránení.   V Srbsku sa stáva, že tí ľudia, ktorí proti korupcii bojujú sú potrestaní, ak na ňu upozornia. Prípad Aleksandra Obradovića, ktorého zatkli za to, lebo poukázal na korupciu v Krušiku, sa nesmie stať, vysvetľuje Gavrilović.

 Tretia vec je, že musí existovať trestný systém pre tých, ktorí páchajú korupciu. 

Zlata Đorđevićová uvádza ešte jeden spôsob, akým sa môže bojovať proti korupcii, a to je   väčšia transparentnosť práce lokálnej samosprávy . Cieľom LPP je, aby občania vedeli prečo sa nejaké rozhodnutie prijíma, aké sú jeho zámery, kto pracoval na tom rozhodnutí, a či tá osoba bola v konflikte záujmov, aké sú ciele rozhodnutia, koľko to stojí, či mohlo byť lacnejšie a lepšie, a aby boli o výsledkoch rozhodnutia informovaní. Keďže lokálne samosprávy to nerobia, samozrejme, občania sa cítia vylúčení.

Dodáva, že je potrebné zmenšiť diskrečné oprávnenia. Aby sa jasne a transparentne vedelo čo je potrebné pre proces, ktorí nesmie byť závisieť od dobrej vôle úradníkov a princípu „chýba ti jeden papier“.

Folklór

Hoci sa to zdá, korupcia nie je časťou národnej kultúry, o čom svedčí aj to, že keď naši občania odtiaľto odídu, správajú sa normálne. „Korupcia je dôsledkom usporiadania spoločnosti. U nás máme korupčnú ekonomiku a autokratický politický systém. Autokracia nemôže žiť bez korupcie. V Srbsku vládne korupčná oligarchia,“ hovorí Gavrilović.

„V sociologickej teórii sa to nazýva politický kapitalizmus, kde váš zisk závisí od toho, ako podnikáte so štátom, ako vám štát poskytuje prácu, teda ako vás štát nekontroluje. Ak ste si so štátom blízky, platíte mu, presnejšie, jeho skorumpovaným činiteľom určité nájomné, zdôrazňuje náš spolubesedník,“ upozorňuje náš spolubesedník.

Korupcia škodí lokálnej komunite

Rozdiel medzi štátnou a lokálnou úrovňou korupcie je iba v jej hodnote. Na lokálnej úrovni ide o menšie sumy.

 Keď korupcia prekvitá na lokálnej úrovni, nedochádza k rozvoju.   Korupcia je škodlivá, lebo sa zdroje využívajú nesprávnym spôsobom. Najdôležitejším zdrojom sú ľudia. Namiesto toho, aby prácu, ktorá je dôležitá pre lokálnu komunitu vykonávali tí najlepší, túto prácu, podľa výkonného riaditeľa BIRODI, vykonávajú tí, ktorí sem prišli cez stranícke, rodinné, nepotistické väzby.

,,Korupcia je spôsob organizácie štátu, ktorý je nefunkčný, neproduktívny a proti verejnému záujmu. A preto je korupcia na akejkoľvek úrovni škodlivá,“ uzaviera Gavrilović.

About the author

Sanja Đorđević and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller