Családi Kör: Je dôležité, aby sa čo najviac mladých ľudí zaočkovalo

Je to už vyše roka, čo vyhlásili epidémia koróna vírusu. Svet čakal mesiace na vývoj vakcín, čo bol prvý krok k úniku z uzavretého labyrintu. Po príchode vakcín občania si kladú mnohé otázky. Sú bezpečné? Môžem sa aj ja zaočkovať? Ak som mladý a silný, prečo je pre mňa dôležité dať sa zaočkovať? Családi Kör od odborníkov dostal odpovede na tieto otázky. Spýtali sme sa tiež mladých ľudí, ktorí sa rozhodli zaočkovať, a ľudí, ktorí sa nakazili korona vírusom, čo si myslia o vakcíne a aké aspekty a skúsenosti ovplyvnili formovanie ich názoru.

„Vďaka vakcíne je oveľa menšia pravdepodobnosť, že v prípade nákazy vírusom budeme mať vážne príznaky. Môžeme ochorieť, ale priebeh choroby bude určite miernejší: každý, kto by bez očkovania zomrel na následky infekcie, vďaka vakcíne to prejde s miernymi príznakmi; niekto, kto by mal v zásade stredne závažné príznaky, by mal iba mierne príznaky, a niekto, kto by mal stredne závažné príznaky, mal by iba mierne príznaky, zatiaľ čo tí, ktorí sú bez príznakov, by neboli infikovaní,“ hovorí riaditeľ Domu zdravia v Sente Dr. Gustav Šurjan.

Šurjan uvádza, že je veľmi dôležité dosiahnuť zaočkovanie 60 – 70 percent z celkovej populácie, teda imunitu stáda, pretože iba tak sa dá vytvoriť rezistentné prostredie, v ktorom sa vírus ďalej nešíri. Ak je niekto očkovaný, je oveľa menšia pravdepodobnosť prenosu vírusu, pretože protilátky v tele rýchlejšie ničia patogény.

„Je veľmi dôležité, aby sa mladí ľudia dali zaočkovať, pretože bez toho nemôžeme dosiahnuť kolektívnu imunitu. Vírus pre nich nie je v žiadnom prípade neškodný a infekčnosť rôznych mutácií vírusu je vyššia, takže vo väčšom počte ovplyvňujú i mladšiu populáciu. V poslednom období je medzi mladou generáciou oveľa viac infikovaných v porovnaní s obdobím pred rokom,“ hovorí doktor Šurjan.

Dodáva, že silný imunitný systém nie je zárukou, že infekciu nepocítime. Je možný aj opak, najmä u mladých ľudí so silným imunitným systémom, ktorý môže viesť k cytokínovej búrke, čo znamená príliš intenzívnu imunitnú odpoveď na vírus. V tomto prípade sa organizmus obracia proti vlastnému pľúcnemu tkanivu, v skutočnosti proti sebe, a v najhoršom prípade môže byť smrteľný. Ďalším argumentom v prospech očkovania mladých ľudí je, že infekcia, aj v ich prípade, môže spôsobiť trvalé poškodenie, napríklad po obojstrannom zápale pľúc sa pľúca nikdy úplne nezotavia a zápal môže prejsť do chronického stavu.

Prečo niektorí mladí ľudia považujú za dôležité dať sa zaočkovať?

Laura Ivanovićová (31, Kanjiža) je koordinátorkou pre mládež v Kancelárii pre mladých v Kanjiži a počas svojej práce sa stretáva s mnohými ľuďmi, z ktorých väčšina sú mladí.

„Považovala som za dôležité byť im príkladom a dať sa zaočkovať. Mám problémy so štítnou žľazou, preto užívam lieky každý deň. Na internete som narazila na rôzne falošné správy, že vakcína pre mňa môže byť nebezpečná. Konzultovala som sa aj s niekoľkými lekármi, ktorí tvrdili, že je to v mojom prípade úplne bezpečné. V zásade som si nevyberala medzi vakcínami, chcela som dostať vakcínu Pfizer, ale nakoniec som dostala čínsku vakcínu. Podstatou bolo dať sa čo najskôr zaočkovať “, konštatuje Ivanovićová.

Dora Vargová (31, Ada) je zdravotnícka pracovníčka a denne sa stretáva s vážnymi prípadmi.

„Stretala som sa s tým, že vírus si nevyberá: útočí rovnako na starších aj na mladých. My, ktorí pracujeme na fronte, sme obzvlášť ohrození – keď sme boli všetci zatvorení, boli sme aj ďalej stále s pacientmi. Keď mi oznámili, že môžem dostať vakcínu, neváhala som ani minútu. Pred očami mi boli dve veci: na jednej strane to, že som sa vôbec nechcela nakaziť, a na druhej strane som chcela chrániť seba a svoje okolie. Po očkovaní som nepociťovala žiadne vedľajšie účinky. Tým, ktorí sa ešte nerozhodli, či sa dajú zaočkovať, môžem povedať len toľko, že sa by sme sa toho nemali báť, pretože veľa vďačíme mnohým vakcínam, ktoré nás chránia pred rôznymi chorobami desaťročia,“ hovorí Vargová.

Reka Terteliová (20, Senta-Nový Sad) hovorí, že pri jej rozhodovaní o očkovaní proti koronavírusu zohralo úlohu niekoľko aspektov – veľa sa pohybuje po veľkomeste a väčšinu času trávi s ľuďmi.

„Aj keď vírus pre mňa nie je príliš nebezpečný, môže zasiahnuť ďalších členov mojej rodiny. Okrem toho vírus aj mutuje, sú čoraz agresívnejšie varianty, s ktorými sa nechcem stretnúť. Samozrejme, tiež chcem čo najskôr vycestovať bez problémov a aby sa naše životy čo najskôr vrátili do normálu “, konštatuje Terteliová.

„Považoval som seba za silného, ​​ale vírus ma zložil do postele“

Endre Balaša, 57-ročný ekonóm z Topoly, sa vo februári nakazil korona vírusom. Mal pretrvávajúcu teplotu 38 – 39 stupňov, ktorú sa spolu so svojou partnerkou, ktorá je zdravotníckou pracovníčkou, vytrvalo snažil niekoľko dní znížiť.

„Po neúspešnom pokuse o zníženie teploty som sa prihlásil do Covid-ambulanty. Vzali mi krv, poslali ma na röntgen a urobili rýchly test, po ktorom sestra len za 10 minút určila, že som infikovaný. V tom čase som ešte mohol ísť domov a popoludní mi lekár zavolal s nálezmi röntgenového žiarenia. O štyri dni som musel ísť na vyšetrenie, a keďže sa moje výsledky nezlepšili, bol som prevezený do nemocnice v Subotici, kde som strávil päť dní,“ hovorí Balaša.

„V nemocnici bolo veľa pacientov a na mojej chodbe z 18 izieb zostali slobodné iba dvaja. Môžem zdravotníckych pracovníkov len pochváliť, všetci tvrdo pracovali. Taktiež som 24 hodín dostával kyslík a moje telo dobre reagovalo na terapiu, takže som sa po piatich dňoch mohol vrátiť domov,“ hovorí.

Prečítajte aj: Práca v čase koróny: Keď sú fyzický kontakt a priama komunikácia nahradené online podnikaním 

Balaša tvrdí, že toto ochorenie sa nedá porovnávať s bežným nachladnutím alebo chrípkou, pretože dlhodobo môže mať následky na organizmus.

„S veľkou fizyckou námahou sa postupne vraciam do normálnych koľají, choroba ma veľmi oslabila. Určité obdobie sa ešte musím vyhýbať fyzickým aktivitám, aj keď som sa považoval iba za stredne ťažký prípad. Mám známeho, ktorý sa aj týždne po chorobe trápi s výstupom na prvé poschodie. Po návrate z nemocnice domov som musel niekoľko týždňov brať deväť rôznych liekov, tri druhy vitamínov a aspirín a šesť mesiacov aj riedidlo krvi. Videl som aj vážne prípady v nemocnici, čo bol šokujúci zážitok “, spomína na svoje zážitky Balaša.

Pokiaľ ide o vakcínu, dodáva, že určite sa chce dať očkovaž, a to je možné tri až šesť mesiacov po zotavení, v závislosti od počtu protilátok, ktoré si organizmus produkuje.

Šandor Domonkoš, 66-ročný dôchodca z mesta Novi Kneževci, ochorel na korona vírus koncom novembra. Spočiatku mal bolesti hlavy a horúčku a nevykazoval žiadne ďalšie príznaky. Potom bol 7. decembra prevezený do nemocnice v Sente.

„Lekári aj zdravotné sestry boli veľmi svedomití, ale aj veľmi preťažení. Všetky postele v nemocnici boli obsadené. Počas liečby som dostal niekoľko liekov a vitamínov, ale lekárska kontrola ukázala, že mám problémy s pľúcami. Potom ma vzali späť domov, ale výsledky nakoniec ukázali, že mám obojstranný zápal pľúc, takže som musel opäť zostať v nemocnici. Pri obidvoch príležitostiach som strávil päť dní vo vnútri,“ hovorí Domonkoš.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Pokiaľ ide o dlhodobé následky, uvádza, že kašeľ ešte nezmizol a vysoký krvný tlak sa mu pomaly vracia do normálu.

„Tiež som sa považoval za silnú, ale vírus ma zložil do postele. Stále beriem niekoľko liekov a vitamínov. Moja prirodzená ochrana čoskoro skončí a chcem požiadať o očkovanie čo najskôr,“ hovorí Domonkoš.

Csilla Kókai (Családi kör)

Fotografie: Csilla Kókai, z archívu spolubesedníčok i Pixabay (titulná fotografia)

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projektu „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation and Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.