Dankov mniač, jedinečná chránená kultúrna technická pamiatka v Báčskom Petrovci, po rokoch úsilia, ktoré vynakladalo vedenie Múzea vojvodinských Slovákov sa konečne dostal do rúk tejto našej inštitúcie. Múzeum totiž bude spravovať touto chránenou pamiatkou, kým samotné vlastníctvo je v rukách Obce Báčsky Petrovec.
Pred nekoľkými dňami Múzeum vojvodinských Slovákov (MVS) za finančnej podpory Obce Báčsky Petrovec kúpilo mniač a v nadchádzajúcich jarných mesiacoch sa očakáva jeho presťahovanie na nádvorie Najstaršieho domu v Báčskom Petrovci, informuje riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová.
„Po tom, ako sme si na sklonku minulého roka všimli, že sa na mniači zváľala jedna časť strechy, urgentnou reakciou a dobrým dohovorom medzi Obcou Báčsky Petrovec a Pokrajinským ústavom pre ochranu kultúrnych pamiatok sa podarilo tento objekt odkúpiť a dať na použitie Múzeu vojvodinských Slovákov,“ povedala pre portál Storyteller Séčová-Pintírová a dodala:
„Báčskopetrovská obec vyčlenila finančné prostriedky na kúpu mniaču a práce, čiže jeho presťahovanie a ďalšie potrebné úkony by sa mali zrealizovať na jar pod dozorom a za finančnej podpory Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok. Očakávame, že sa do Slovenských národných slávností všetky práce ukončia a že aj širšej verejnosti konečne predstavíme túto vzácnu kultúrnu technickú pamiatku,“ vyhlásila riaditeľka MVS, podčiarkujúc, že významnú úlohu pri kúpe mniaču mala práve lokálna samospráva, ktorá si uvedomila, že kultúrne pamiatky treba chrániť aj na tento spôsob.
Zariadenie na zmäkčovanie vytrepaných konopných snopov, nazývané medilo, melilo alebo mniač, datujúce z polovice 19. storočia, sa používalo do polovice 20. storočia a predstavuje jediný objekt takého druhu na území Vojvodiny, dokonca aj Srbska, ktorý je registrovaný v Pokrajinskom ústave pre ochranu kultúrnych pamiatok.
„To nie je mlyn, akým je napríklad tzv. suvača v Kikinde, ktorá melie a dostáva sa múka. Mniač sa používal na drvenie konopných býľ, z ktorých sa po ďalšom spracovaní ako finálny produkt dostávalo jemné vlákno, z ktorého sa vyrábalo konopné plátno.“
V prvých desaťročia mechanizmus mniača pracoval na konský pohon, neskoršie doň zaviedli elektrický prúd.
Dankov mniač, ktorý bol v súkromnom vlastníctve, kedysi používali viacerí pestovatelia konopí. Prenajímaním tohto techického objektu sa rodina, ktorá ho vlastnila, aj živila.
„Na odborníkoch teraz zostáva, aby preskúmali túto oblasť, respektíve zistili, či podobné objekty alebo zariadenia existovali alebo existujú v širšom územnom zábere, nielen v našej krajine,“ uzaviera riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.
Add Comment