Spoločnosť

Darina Poliaková: Verím v budúcnosť

eTwinning

Sme povďační digitálnym technológiam, ktoré značne obľahčujú náš každodenný život a ponechávajú nám bezhraničný priestor na idey. No na druhej strane, i keď ,,narodení“ so smartfónmi, mladí ľudia nie sú priveľmi zruční v digitálnej a mediálnej gramotnosti. Úlohou Dariny Poliakovej je to zmeniť.

Je profesorkou informatiky v Základnej škole Stevana Dukića v Belehrade a v Základnej škole Lukrecija Ankucića v Samoši, kde pre zastaranú techniku a nudnú výuku miesta niet. Okrem toho je jednou z ambasádoriek siete eTwinning pre Srbsko.

Táto sieť spája zamestnancov škôl a predškolských ustanovizni v celej Európe, aby sa spoločne zdokonaľovali cez projekty, výmenu idei a spoluprácu prostredníctvom digitálnych nástrojov. Je časťou Erasmus+ programu Európskej únie.

Rozprávali sme sa s ňou o inováciach vo vzdelávaní, o výhodách a nedostatkoch digitálnych technológii, a o dôležitosti digitálnej a mediálnej gramotnosti mladých ale aj starých.

Darina Poliaková / Foto: z archívu spolubesedníčky
Rozpoznali naše školy dôležitosť digitálnych technológií vo vyučovaní?

Myslím si, že áno. Konečne. Vidno to cez rôzne aktivity, ktoré učitelia a učiteľky, profesori a profesorky uplatňujú pri práci s deťmi. Aj tí, ktorí sa chceli vyhnúť používaniu informačných technológii boli prinútení používať ich počas pandémie kovidu.

Čo navrhujete zaviesť do nášho školského systému ako inovatívne digitálne riešenie?

Ťažko povedať, lebo niektoré školy majú problém s internetovým pripojením, so starými počítačmi a nekompabilitou. Každopádne by som ako príklad uviedla Etwinning sieť učiteľov, kde učitelia a profesori z rôznych krajín Európy (aj širšie) pracujú spolu na projektoch, skúmajú nové digitálne nástroje a učia sa.

Ktorý problém by ste označili ako závažný v našom školstve?

Z môjho hľadiska, v akej miere digitálne technológie prispeli k pokroku spoločnosti, v takej miere sa stretávame so žiakmi, ktorých motorika je slabšia, majú problémy s rukopisom, ale aj s držaním nožníc, s presnosťou v práci, nevedia sa vynájsť v niektorých reálnych situáciách, pri experimentovaní atď. Najväčším problémom, s ktorým sa však stretávam na školách, kde pôsobím, je roztržitosť študentov a neschopnosť sústrediť sa na jeden problém alebo učivo.

Ktoré sú výhody učenia sa digitálnymi pomôckami?

Digitálne pomôcky sú niečo, čo vo väčšine prípadov obľahčuje prácu so žiakom, ktorý má nejaký špecifický problém. Napríklad, ak dieťa dobre nevidí, môžeme zväčšiť písmená na interaktívnej tabuli alebo na počítači; ak k nám príde žiak-migrant, ktorý nepozná jazyk, ani písmo, môžeme pomocou google translate čiastočne preložiť to, čo mu chceme povedať; ak je dieťa na vozíku existujú pomôcky, pri ktorých pri pohybe hlavy sa pohybuje aj myš a takto dáva odpovede…

Ktoré sú nevýhody učenia sa digitálnymi pomôckami?

Digitálne pomôcky obľahčujú prácu – aspoň by mali. No však, žiaci sa stavajú závislými na sociálnych sieťach, často si hľadajú idolov spomedzi youtuberov, ktorí nepoužívajú zodpovedajúci slovník a často propagujú niekoho alebo niečo, čo nevplýva dobre na mladých ľudí. Taktiež je potrebné spomenúť aj bezpečnosť na internete, stálu opatrnosť kvôli zneužívaniu médií, kvôli predátorom, ktorí sa cez siete dostávajú k účtom našich detí atď. Manipulácia s informáciami nikdy nebola na takej vysokej úrovni, práve kvôli mediálnej (ne)gramotnosti, či už si to priznáme alebo nie.

Aký je záujem vašich žiakov o skumanie digitálneho sveta? Čo oni považujú za mimoriadne zaujímavé?

Vo väčšine prípadov sú predmety ako informatika a výpočtová technika žiakom atraktívne a zaujímavé. Samozrejme, na mojich hodinách sa nehrajú hry, aj keď sa vždy nájde nejaký „haker“, ktorý sa potajomky snaží niečo nainštalovať. Ako ambasádorka programu eTwinning sa im snažím prostredníctvom obsahu, ktorý tvoríme, predstaviť nové webové nástroje, a tak každý rok spoločne skúmame a pracujeme podľa plánu a programu, no iným spôsobom. Napríklad jeden rok sme pracovali na projekte cez Pivot Animator, zoznámili sme sa s animáciami, grafikou a nahrávaním videa a obrazovky. Druhý rok sme pracovali s Alice a Greenfoot na programovaní hier; tento rok prostredníctvom projektu CodeRace @SDGs skúmame nielen ciele udržateľného rozvoja a kódovania, ale aj rozšírenú realitu (Augmentative Reality) a fungovanie umelej inteligencie. Sú to deti základnej školy a nemáme veľa hodín (jedna hodina týždenne), ale akosi za tých pár hodín veľa toho preskúmame.

Ako kovid ovplyvnil vývoj vyučovania?

Ako vidím, kovid nás priviedol do situácie, keď musíme ukázať nakoľko sme digitálne zruční. Väčšina učiteľov šikovne ovláda digitálne nástroje, no mali sme motiváciu navyše a chceli sme skúsiť niečo nové, a to pod drobnohľadom žiakov (ktorí sú digitálne oveľa zručnejší) a ich rodičov, našich riaditeľov, odborných služieb, školských správ a Ministerstva školstva. Som si istá, že učitelia (väčšina z nich) zvládli skúšku na výbornú.

Druhá vec je, koľko sme mali času na ostatné aktivity (súkromný život). Napríklad, ja som počas kovidu pracovala na troch školách, práca na plný úväzok, tri riaditeľky a viac ako 500 žiakov. Keďže sme každodenne dostávali pokyny a posielali správy, mali hodiny, online porady so žiakmi, pracovali sme cez google učebňu a každému žiakovi posielali odpoveď na zadanú úlohu, stávalo sa, že som už od rána sedela za počítačom a s malými prestávkami končila pracovný deň po druhej v noci. Bolo to veľmi namáhavé.

Darina Poliaková: Verím v budúcnosť a budem rada, keď len trochu prispejem mladým pokoleniam. / Foto: Unsplash
Aké inovácie v oblasti digitálnych technológií a vzdelávania môžeme v budúcnosti očakávať?

Aj sami vidíme, že prichádza doba, kedy by sa školský systém mal zmeniť od základov. Informácie sú všade vôkol nás, digitálne zariadenia čoraz menšie, rýchlejšie, silnejšie a my v škole musíme zmeniť spôsob, akým pracujeme. Každodenne nám prichádzajú kopy nových aplikácií a nie je ľahké zvoliť, čo z toho pretrvá a čo nie.

Som rada, že si mnohé krajiny (medzi nimi aj naša) uvedomujú, že treba niečo meniť, no nejako nemáme silu urobiť zákrok v školstve. Predsa ma len teší, že sa projekty zoskupujú do jedného veľkého projektu, kde vidno synergiu Erasma, eTwinninga a ostatných projektov (v Srbsku na tom pracujú Nadácia Tempus, Centrum na podporu vedy, Ministerstvo školstva a iní) verím, že náš vzdelávací systém jedného dňa bude skutočne zmodernizovaný, ako zvonku tak aj zvnútra.

Nakoľko je digitálna gramotnosť dospelých dôležitá v dnešnej dobe?

Sme vedomí toho, že je veľmi dôležitá, i keď žiaľ niektorí ľudia to tak nevnímajú. Každopádne, budúcnosť je na mladých ľuďoch, oni sú digitalne zruční, no nie aj digitálne a mediálne gramotní. Som rada, že existuje (síce ako voliteľný) predmet mediálna gramotnosť. Keďže som prešla školením a stala sa školiteľkou programu Spoznaj a rozoznaj a od tohto roku prednášam piatakom tento predmet na jednej škole, snažím sa poukázať žiakom, prečo je dôležité rozpoznať manipuláciu v médiach, ako si overiť pravdivosť informácie – aby sme sa vyhýbali tomu, čo stredné a staršie generácie ťažko akceptujú, čiže, že nie je všetko tak (i keď by malo byť) ako to vidia a počujú. Verím v budúcnosť a budem rada keď len trochu prispejem mladým pokoleniam.

About the author

Sanja Đorđević and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PODPORTE NÁS!

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller