Chorvátske kultúrne stredisko Bunevacké kolo v Subotici, v rámci ktorého pracuje aj divadelná skupina pod dohľadom režiséra Marjana Kiša, je najpočetnejšie chorvátske združenie vo Vojvodine. Toto kultúrne združenie je založené v roku 1970. Rok pred tým skupina subotických chorvátskych intelektuálov, ktorá organizovala a viedla mestské folklórno-turistické podujatie Dužijanca (1968 i 1969), si všimla potrebu po zakladaní inštitúcie, ktorej cieľom by bolo stále zhromažďovanie, skúmanie, pestovanie a zachovávanie kultúrnej tradiície Chorvátov Bunevcov. Okrem toho, aj prispievanie rozvoju nových foriem a obsahov kultúrnej tvorby tejto menšinovej komunity.
Divadelná odbočka CHKS Bunevacké kolo v Subotici v čele s Marjanom Kišom
V CHKS Bunevacké kolo aktívna bola predovšetkým skupina ľudových tancov a piesní pri folklórnej odbočky, potom hudobná, výtvarná a divadelná, ktorá medzičasom prestala s prácou. Avšak, aktivity divadelnej skupiny pred tromi rokmi obnovili vďaka režisérovi a dramatikovi Marjanovi Kišovi.
“Naša divadelná skupina je založená pred tromi rokmi, pretože bola viditeľná potreba, aby vedľa folklóru a tamburášov, existovalo aj divadlo,” hovorí Marjan Kiš. “Ona existovala aj pred desiatimi rokmi, ale sa zhasla a zmizla. Takže som zoskupil ekipu a začali sme s prácou.”
Kiš hovorí, že práve v období, keď sa divadelníci znovu zoskupili, toto kultúrne združenie Chorvátov vo Vojvodine bolo vo veľkej kríze. “A to v kádrovej a finančnej kríze, sčasti politickej a vznikol úplný chaos,” spomína si náš spolubesedník. “Bola pozastavená práca folklórnej skupiny, a ani spevácka a tamburáška skupina nepracovali. S príchodom nového predsedu v polovici roku 2017 prišlo aj k postupnej stabilizácii spolku.”
Ako hovorí náš spolubesedník, našťastie, on v tom čase neodišiel zo spolku, takže sa im podarilo zachovať divadelnú odbočku. Práve pre tieto nemilé udalosti pripravili iba jedno predstavenie pod názvom Ča Grgina huncutarija:
“Ona je urobená v bunevackej ikavici podľa môjho textu a v mojej réžii,” približuje predstavenie samotný autor. “Bunevacká ikavica je veľmi špecifická a je málo autorov, ktorí môžu napísať predlohu v ikavici. Neradi účinkujeme na festivaloch, ktoré sú súťažiaceho rázu, ale vlani sme účinkovali v Sombore a získali sme cenu za najlepšie predstavenie a hlavnú mužskú úlohu,” hovorí Kiš.
Profesionalizmus v radoch menšinových divadiel
Niektorí divadelní tvorcovia, ktorí sú aktívni v menšinových divadlách sú toho názoru, že založenie profesionálnych menšinových divadiel vo Vojvodine je meč s dvojitým ostrím. Komunita Chorvátov vo Vojvodine zatiaľ svoje profesionálne divadlo nemá. Malo by ho mať a ako by ono vplývalo na ochotnícku divadelnú tvorbu?
“Ťažká otázka, a odpoveď ešte ťažšia,” nahlas rozmýšľa Marjan Kiš. “Nie som si celkom istý, čo by v tomto prípade bolo najlepšie urobiť. Z jednej strany v Subotici máme srbské a maďarské divadlo v rámci Národného divadla. Existujú aj politické iniciatívy, aby sa založilo aj chorvátske. Aby ste ma rozumeli, musím trošku priblížiť situáciu,” hovorí náš spolubesedník.
“Bunevacký jazyk je autochtónny a pôvodný jazyk Bunevcov – Chorvátov v tomto regióne, ale sa pokladá za jeden z tvarov chorvátskeho jazyka. Podobne ako, napríklad, dalmatínska ikavica. Moje predstavenie je, ako som už spomínal, v tej ikavici, ktorú uznávajú aj Chorváti, ale aj všetky národy a národnosti v Subotici. Jazyk je zaujímavý, pytký a melodický, a všeobecne uznávaný. Ak by sa založilo chorvátske profesionálne divadlo, to by znamenalo predstavenia v chorvátčine, za ktoré my v Subotici v súčasnoti ani celkom kádre nemáme,” vysvetľuje situáciu režisér Kiš.
Ak by sa založilo chorvátske profesionálne divadlo, to by znamenalo predstavenia v chorvátčine, za ktoré my v Subotici v súčasnoti ani celkom kádre nemáme.
Marjan Kiš
“Žiaľ, v Ústave pre kultúru vojvodinských Chorvátov v Subotici náš spôsob práce vnímajú ako menejhodnotný, pretože je to akože “občiansko-ľudové divadlo”, ktoré podľa nich nemá veľkú umeleckú hodnotu. Oni preferujú ”umelecké hodnoty”, čo podľa nich predpokladá chorvátsky úradný jazyk,” kaže on.
Marjan Kiš v kultúre pracuje už takmer 40 rokov a dobre pozná tunajších ľudí, z čoho vychádzajú aj jeho názory.
“Robil som veľa predstavení, detských a pre dospelých, pripravil som aj niekoľko TV seriálov v ikavici, z ktorých jeden vysielala aj RTv Vojvodiny. Myslím si, že chorvátske divadlo na týchto priestoroch môě úspešne pracovať iba, ak v rámci neho je aj ikavica,” tvrdí náš spolubesedník. “Na chorvátske predstavenie by sa sieň zaplnila iba na premiéru, potom už ťažko. Predpokladám, že by založenie profesionálneho divadla vplývalo na ochotníkov, ale my sme natoľko silní, že by ony mali straty,“ tvrdí Kiš.
O predstavenia, ktoré pripravuje divadelná odbočka s Marjanom Kiúom záujem je veľký. “Môžem povedať, že som hrdý na výsledky, ku ktorým sme ako tím prišli. Ďakujúc môjmu menu a predchádzajúcej práci, zaradení sme do repertoáru subotického profesionálneho náordného divadla, ale sme svojou kvalitou v úplnosti ospravedlnili dôveru vedenia a odborníkov, ktorí ho vedú,” hovorí Kiš.
“Do teraz sme mali sedem vystúpení v repertoári a zakaždým sieň bola plná. Zvlášť sme hrdí na údaj, že sme v poslednom predvedení v roku 2018 a to 28. decembra dosiahli rekord v predaných vstupenkách pre všetky predstavenia v divadle v tom roku. Včítane nášho profesionálneho ansámblu a hosťovaní veľkých srbských divadiel. Žiaľ, po nás neprichádza uznanie Ústavu pre kultúru vojvodinských Chorvátov…“
CHKS Bunevacké kolo má aj detskú divadelnú odbočku, čo osobitne zdôrazňuje Marjan Kiš. “V združení sme založili aj detskú divadelnú odbočku, takže máme naozaj kvalitné deti, ktoré vovádzame do hereckého sveta.”
Detská divadelná odbočka s Nevenou Minko robí tento svet krajším
Detská divadelná odbočka v CHKS Bunevacké kolo je zaloňená v septembri 2014.
“Už vtedy existovalo zohrané jadro, ktoré činila generácia starších základoškolákov a stredoškolákov, ktorí milovali a vedeli hrať, a za sebou mali aj viacej povšminutých predstavení a vystúpení. Túto vôľu za hrou a tvorbou prepoznali aj ľudia v správe CHKS Bunevacké kolo a Marjan Kiš, takže ma pozvali, aby sme ožili divadelnú odbočku, ktorá predtým fungovala v Kole a obohatili s detskou scénou, ,” spomína Nevena Mlinko, ktorá vedie veľkých malých divadelných tvorcov.
“Základná idea bola, aby divadelná odbočka fungovala ako malá škola herectva s niekoľko menších hereckých a recitátorských vystúpení, ako aj jedným predstavením v druhej polovici sezóny,” vysvetľuje naúa spolubesedníčka. “Cieľom bolo umožniť deťom priestor, aby pestovali a vo verejnosti predstavili svoju tvorivú hru v ušľachtilých rámcoch divadelných tém.”
I keď rok 2017 zakončila v objatí Amerického kútika Subotica, čiže prišlo ku zastevniu činnosti tejto odbočky v Bunevackom kole v dôsledku zlých podmienok pre prácu, už nasledujúci rok sa všetko dalo do poriadku, a dnes detská divadlená skupina pracuje ostošesť.
“Pracuje dvakrát do týždňa v teplom, úistom a zriadneom priestore, obklopení s ľuďmi, ktorí majú sluch pre naše idey a potreby. Stále parametre v našej práci sú: základoškoslký a stredoškolský vek detí, ktoré hrajú, vlastné sily, medzi ktorými zvlášť pripomínam scénografa Kristijana Milankovića a Darka Temunovića povereného za hudbu, a odbočku zatiaľ vediem samostatne, kým s deťmi na skúškach spoločne kreujeme predstavenia, ,” hovorí Nevena Mlinko.
Prvým väčším predstavením detskej divadelnej skupiny bola Nevyspatá kráska, s ktorou boli aj na súťaži, druhým je muzikál Veľká továreň slov, s ktorým mali aj najviacej hosťovaní a vystúpili aj v sprievodnom programe na Medzinárodnom festivale divadla pre deti v Subotici a tretí väčší projekt bol biblioterapeutické rozprávanie príbehov okolo ohňa Príbeh – to, čo nikdy neumiera. Deti, ktoré sú členmi tejto skupiny majú aj povšimnutiahodné vyýsledky na recitátorských súťažiach.
O detské predstavenia CHKS Bunevacké kolo záujem je veľký, a to nielen v rámcoch menšinovej komunity, i keď sú najsilnejšie viazaní o spoločenstvo vojvodinských Chorvátov. Avšak, záujem o predstavenia vychádzal z typických rámcov menšinových a malých scén, keďže návštevníci ich predstavení neboli iba deti a rodiny detí, ktoré hrajú, ale počet a zloženie publika bolo rôznorodé.
“Kľúč úspechu z jednej strany leží v koncepte predstavení, ktoré sú rámcované ako rodinný teáter. Volíme univerzálne témy, ktoré sa týkajú aj malých, aj veľkých, a tvarujeme ich v úprimných detských tóninách, takže ich charakterizuje teplo a jednoduchosť výrazu,” vysvetľuje Nevena Mlinko. “Najčastejšie sa predstavujeme na scéne CHKS, ako aj v okolitých subotickcýh mestách, v rámci iných väčších podujatí, akými sú Dni chorvátskej knihy a slova, v katolíckych programoch, akým je Hollywin alebo na priadkych. Prítomní sme aj v škôlkach.”
Tvár spoločnsoti maľovaná menšinovým ochotníckym divadlom je veľmi reálna
Režisér, dramatik a vedúci divadelnej odbočky v CHKS Bunevacké kolo v Subotici Marjan Kiš, ktorý vo svojom umeleckom výraze predovšetkým pestuje komédiu, na otázku, aká je tvár spoločnosti maľovaná menšinovým ochotníckym divadlom bez rozmýšľania odpovedá:
“Veľmi reálne, pretože nám komédia umožňuje ukáza reálny obraz okolia a krajiny, aj kritika našich predstavení ide v tom smere. Naše divadlo prezentuje našu povahu a spoločenskú situáciu v reálnom svetle,” hovorí náš spolubesedník.
“Prostredníctvom činnosti detskej divadelnej skupiny v Bunevackom kole sa snažíme, aby sme poslali a formovali tvár spoločnosti, ktorá, obávam sa, vždy bude a zostane menšinová, nie kvôli jazyku, ktorým sa v predstaveniach hovorí, ale pre jej vlastnosti a ideály,” hovorí Nevena Mlinko.
Ona dodáva: “Zameriavame sa na detskú slobodu hry a voľby, ktorá si pôvodne volí tvoriť, a nie búrať, a volí dobro pred zlom. Hľadáme úprimnosť a ušľachtilosť.”
“V tom zmysle, snažíme sa byť profesionálmi v ochotníckom svete s pevným presvedčením, že ho môžeme urobiť lepším a bohatším. Pre cvičenie a dozrievanie v tom niet lepšieho miesta od divadla a to od najútlejšieho veku.”
Projekt pod názvom Tvár spoločnosti maľovaná menšinovým ochotníckym divadlom, ktorý realizuje Asociácia slovenských novinárov, finančne podporilo Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy R. Srbsko. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nutne nevyjadrujú názory Ministerstva, ktoré udelilo prostriedky.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.
Add Comment