Prvé kroky v podnikaní si pravdepodobne všetci podnikatelia dobre pamätajú, a po rokoch práce, úspechoch a neúspechoch znie každý z tých príbehov odlišne. Začiatky spravidla bývajú ťažké, najmä ak sa začína dva razy. Presne to zažila Jelena Milašinovićová, majiteľka podniku Domi Tape zo Šída . Pred 22 rokmi, keď sa rozhodla začať podnikať, mala Jelena nápad a podporu rodiny. To jej stačilo na to, aby začala vyrábať lepiace pásky, a aby si založila vlastnú firmu.
🎧 Vypočujte si REFLEKTOR, Storytellerov podkast v srbčine, v ktorom v každú druhú stredu hovoríme o podnikateľstve a dobrých podnikateľských ideách na lokáli. 👇
„Nebol žiadny internet, neboli mobily, len hrubý telefónny zoznam, jedna kancelária a pevná linka. Vezmeš si telefónny zoznam a zavoláš: Dobrý deň, balíte svoje výrobky? Používate na to lepiacu pásku?, aby som až na tretí deň predala jednu škatuľu lepiacich pások. A bola som celá šťastná a hrdá. Tak sa to začalo. To bolo v roku 2001, a keď sa začalo predávať trochu viac, vyrazila som na svojom malom aute a to, čo sme za ten týždeň vyrobili, som rozvážala po Vojvodine“ – začína svoj príbeh Jelena Milašinovićová.
Spomínajúc si na začiatky podnikania hovorí, že to bolo viac neisté, ako ťažké. Vstupovala do niečoho, čo jej nebolo známe, pretože študovala cestnú premávku, takže nevedela nič o obchode a obchodovaní, ale verila, že úspech je možný.
Po viac ako desaťročiach podnikania je Domi Tape spoločnosťou s deviatimi zamestnancami, kým zodpovedný prístup ku klientom je ich hlavné motto, a tak spolupracujú s 2.500 firmami v Srbsku.
„Som hrdá na to, že nikdy nikto svoju činnosť nezastavil kvôli Domi Tape. Predstavte si, že klient má vybaviť balenie, urgentný vývoz, niečo, čo musí vyexpedovať, a dochádza im lepiaca páska. Nikto sa nezastavil kvôli nám. Sme malá, flexibilná rodinná firma. V noci, počas dňa, deti, rodičia – všetci sme zapojení, ak treba urobiť niečo mimoriadne, aby sme rešpektovali požiadavky zákazníka“ – zdôrazňuje Jelena Milašinovićová.
Rovnako dôležitá je aj spokojnosť pracovníkov, bez ktorých by, ako hovorí Jelena, nemohla úspešne podnikať. Mnohí zo zamestnancov tu pracujú od založenia firmy. Budujú si priateľský vzťah častými stretnutiami aj po pracovnej dobe. Verí, že takýto prístup ku klientom a zamestnancom je jedinou správnou cestou, ako môže každý podnikateľ dosiahnuť svoj podiel na trhu.
To, že podniká v menšom prostredí, nikdy nevnímala ako nedostatok alebo prekážku.
„Nevidím rozdiel. Možno je viac príležitostí vo väčších mestách, možno, ale nie som si istá. Zdá sa mi však, že v malých prostrediach sme viac orientovaní jeden na druhého. Vieme, že sme malí a z malého prostredia, a tak sa aj staviame, takže vždy začíname skromne. Srbsko nie je veľké, ale je tu dosť priestoru pre každého, nebuďme megalomanmi. Ja si nárokujem len na svoj kúsok koláča, nie na celý koláč, iba kúsok, a myslím si, že pre všetkých je priestoru nadostač“ – hovorí naša spolubesedníčka.
Konkurencia v podnikaní nemusí vždy znamenať len boj o trh, ale aj solidaritu
Podnikanie môže byť aj domčekom z kariet, ktorý sa nečakane zrúti pred problémom, ktorému sa nedá zabrániť. A potom začína nový začiatok. Jelena si tým prešla pred dvoma rokmi, keď pri veľkom požiari zmizla celá výrobná prevádzka firmy Domi Tape.
„Keď sme si mysleli, že sa chystáme na dôchodok, po 20 rokoch práce sa firma dostala do stabilného chodu s mnohými zákazníkmi, počas pracovnej doby, keď sme boli všetci prítomní, za mnou vybuchlo riedilo, samo od seba. Vypukol požiar, ktorý sa nám nepodarilo zastaviť. Snažili sme sa niečo zachrániť, ale za ten jeden deň nám zhorelo všetko, čo sme mali – stroje, hala, všetko. Nikto nebol zranený, ale to bol šok, ani ho opísať nemôžem. Dva dni som plakala, ale iba dva, nie viac. Potom som povedala: … poďme ďalej, my máme trh a nič viac“ – hovorí Jelena Milašinovićová.
Na trhu mali aj konkurentov, u ktorých solidarita bola v tej chvíli silnejšia než akákoľvek myšlienka o profite. Vďaka firmám z celého Srbska, ktoré sa zaoberajú rovnakou činnosťou, už o dva týždne firma Domi Tape obnovila svoju výrobu.
„Keď sa o tom dozvedeli naši kamaráti, priatelia, kolegovia, konkurenti zo Srbska, všetci, ktorí mali vyradený stroj – poslali nám ho. Naša výroba stála iba dva týždne, naši zákazníci ani len nevedeli, že sme mali poruchu. Pracovali pre nás bezplatne, rozvážali náš tovar našim zákazníkom. Nikto nevyužil príležitosť a nepovedal: Ľaľa, Domi Tape utrpelo škodu, teraz my dobyjeme trh. Ich postoj bol: … nezbohatneme a ani neschudobnieme tým, že vám pomôžeme. Za dva týždne sme mali stroje a pokračovali sme v práci“ – spomína si Jelena Milašinovićová.
Už po šiestich mesiacoch postavili si novú halu, a zadovážili si úplne nové stroje. Na pomoc, ktorá sa im dostala, keď im bolo najťažšie, sa podľa Jeleny nedá zabudnúť, avšak posnažili sa, aby sa tento reťazec solidarity nezastavil.
„Čoskoro po tom, ako sme sa presťahovali do našej novej haly, mali naši kolegovia z Čačku nehodu ako my. Neboli z tých, ktorí nám pomáhali, nepočuli alebo nevedeli o tom. Ja som mala potrebu to vrátiť. Zavolala som im, že sme tu pre všetko, čo potrebujú. Ľudia prišli, pracovali sme pre nich, a aj oni sa, po určitom čase, postavili na nohy“ – vysvetľuje.
Začať odznova od začiatku nebolo jednoduché, no Jelena hovorí, že ani neuvažovala vzdať sa. Je to práca, ktorú vie robiť, a zároveň je zodpovedná nielen za seba a svoju rodinu, ale aj za zamestnancov, za pomoci ktorých sa každá zákazka dostane ku klientom načas.
Foto: z archívu J.M.
Add Comment