Search and Hit Enter

Dvere k zahraničnému diplomu podopreté horami papiera

Stretli sme sa nečakane v Bratislave. Na koncerte jazzovej kapely The Little Yellowjackets v príjemnej novootvorenej kaviarni Siedma struna. Letný večerný vánok prúdil dovnútra cez otvorené dvojkrídlové dvere. Kaviareň bola plná, viacerí postávali vonku popíjajúc chladené nápoje. Vychádzajúc von, prihovorila sa mi Emília. Takmer som si ju nevšimla. Ako mi len mohlo napadnúť, že práve ju stretnem v polovici júna v Bratislave! Všetko však dávalo zmysel, Emília pricestovala zo Srbska, aby si vybavila nevyhnutné dokumenty potrebné pred nástupom na vysokú školu. Od septembra ju totiž čaká štart na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Emília na workshope pohybového divadla v poľskom meste Kalisz, foto: Archív Gateway to La Strada

Čerstvá absolventka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, Emília-Jana Pálešová, sa na základnej škole v Erdevíku učila prvé štyri roky po slovensky, potom po srbsky. Už počas základnej školy sa rozhodla,  že študovať pôjde na Slovensko. Dôvod bol prozaický.

„Lákalo ma ísť spoznať krajinu a ľudí. I niektorí príbuzní práve v tom čase odchádzali na štúdiá na Slovensko a ja som sa vtedy rozhodla, že raz to chcem tiež,“ spomína Emília na dávny sen, ktorý sa práve mení na skutočnosť. So zámerom, aby ju vzali na slovenskú univerzitu, vyberala si aj štúdium v slovenskej sekcii petrovského gymnázia:

„Chcela som sa zlepšiť v slovenskej terminológii, ktorá je pre štúdium nevyhnutná.“ Na základnej i strednej škole chodila na súťaže zo slovenčiny, ale v bežnej slovnej zásobe používala dosť srbizmov. „Aj profesori na gymnáziu mali pre mňa dosť porozumenia. Ak som sa zo začiatku nevedela rýchlo vyjadriť v slovenčine, tak som sa mohla vyjadriť aj  v srbčine,“ podotýka Emília.

Dnes je jej slovenčina na oveľa vyššej úrovni. A to vďaka tomu, že sa rozprávala s kamarátmi v Báčskom Petrovci len po slovensky. Na základnej škole, to bolo totiž presne naopak – väčšinu kamarátov mala Emília srbsky hovoriacich. Svoj cit pre jazyk si šikovná študentka, jedna z najlepších vo svojom ročníku, overovala pravidelne i na Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov v Novom Sade a na jeseň ju čaká účasť na Vansovej Lomničke v Starej Ľubovni.

Emília-Jana Pálešová s absolventským diplomom pred Gymnáziom Jána Kollára
v Báčskom Petrovci, foto: Osobný archív E.-J. Pálešovej

Náš rozhovor prebiehal v duchu, keď sa dámy rozprávajú o plnení snov. Melónová limonáda a mangové smoothie si spoločne štrngli, aby si pripili na Emíliin úspech, že ju na školu do Bratislavy vzali na základe skvelých známok zo všetkých štyroch ročníkov strednej školy. Vyučovanie skončilo 24. mája 2019. Emília absolvovala záverečné skúšky zo slovenského i anglického jazyka a pred trojčlennou komisiou obhájila svoju záverečnú prácu z chémie o nukleových kyselinách. Začiatkom júna držala v rukách diplom o ukončení štúdia na gymnáziu a koncoročné štvrtácke vysvedčenie.

„Verím, že to bola dosť dobrá voľba študovať na slovenskom gymnáziu. Akosi som však očakávala, že sa budem musieť na strednej škole učiť ešte viac. Priala som si to. Za seba poviem, že v niektorých sférach by mohli byť pedagógovia ešte prísnejší. Na základnej škole som bola dosť zapojená do rôznych krúžkov, na gymnáziu mi to chýbalo. Stretával sa azda len dejepisný krúžok a študenti okolo časopisu Sládkovič. Nevedela som ani o mnohých predmetových súťažiach. Na internáte sa však študenti sami chytili a robili divadlo. Zapojiť sa dalo do časopisu Internatórium, bola možnosť naučiť sa prvú pomoc či tancovať,“ uvažuje Emília o možnostiach, ktoré jej štúdium na gymnáziu otvorilo, obhliadajúc sa späť:

„Nie som priveľká tímová hráčka. Tým, že som jedináčik, zvykla som si robiť veľa vecí sama. Na gymnáziu som sa naučila ako fungovať aj v tíme, čo hodnotím veľmi pozitívne. Niektorí profesori nás podnecovali, aby sme rozmýšľali sami za seba, viedli nás ku kritickému mysleniu, odporúčali nám zaujímavé knihy i filmy.“

Spoločný jazyk nájdeš v odbore, ktorý ťa baví…

Chémia ju baví. Chemické inžinierstvo u nej vyhralo, práve vďaka väčšej šanci na uplatnenie. Ale do úvahy prichádzali aj genetika a teológia. „Zaujíma ma pozorovať, ako také malé častice – molekuly a atómy – hýbu naším svetom,“ zveruje sa Emília a spoločne začíname preberať, ako vlastne vyzerá proces pred začiatkom štúdia na Slovensku.

Najprv kopa papierov, až potom štúdium

Emília podávala na Slovenskú technickú univerzitu elektronickú prihlášku, za ktorú platila poplatok 20 eur. K prihláške pridala potvrdenie od lekára v slovenskom jazyku, ktoré sa dalo vybaviť bez problémov v Petrovci, a (dvojjazyčné) vysvedčenie. Vráťme sa k náhode, ktorá nás s Emíliou spojila v Bratislave: Emília je na Slovensku už druhý týždeň a vybavuje rôzne doklady. Do zápisu, 27. júna, musí odovzdať na univerzite dokument o nostrifikácii a dokument o ekvivalencii štúdia. Nostrifikáciou sa uznáva doklad o ukončení vzdelania získaného na zahraničnej škole. Zároveň sa tým potvrdí zhoda medzi srbským a slovenským vyučovacím systémom, čo v tejto veci znamená, že študent môže pokračovať v štúdiu v inom štáte, v tomto prípade na Slovensku. Žiadosť o nostrifikáciu sa podáva na Okresnom úrade v Bratislave. K tomu je potrebné priložiť overenú kópiu diplomu o ukončení stredného vzdelania s apostilom, získaným na súde. Netreba zabudnúť na kópiu dokladu totožnosti.

Ekvivalencia sa robí preto, že v Srbsku je iný systém známkovania a známky je, tak povediac, potrebné preklopiť. Týmto sa tiež uznáva štúdium v zahraničí. K žiadosti o ekvivalenciu štúdia na stredných a základných školách v zahraničí sa dokladajú notársky osvedčené kópie vysvedčení zo všetkých ročníkov strednej školy a kópia pasu.  Administratívny proces trvá približne mesiac a doklady môžu byť zaslané na adresu žiadateľa poštou.

Súbežne budúca študentka Slovenskej technickej univerzity vybavuje aj Osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na posúdenie žiadosti má Úrad šesťdesiatdňovú lehotu.  Osvedčenie súvisí s prechodným pobytom, a ten zas s možnosťou, aby študentka nemusela povinne vycestovať do Srbska počas štúdia po uplynutí krátkodobých lehôt povolených pre pobyt cudzincov v zahraničí.

Akýkoľvek administratívny proces je prvou zaťažkávacou skúškou pre každého, zvlášť mladého človeka. Veríme, že sa to však oplatí. Veď i to štúdium v zahraničí prináša – samostatnosť  a zodpovednosť. „Zo života na Slovensku nemám obavy. Mám tu veľa kamarátov, ktorí tu študujú a žijú. Keď to oni zvládli, zvládnem to aj ja,“ presvedčivo hovorí Emília a dodáva: „Počula som, že dosť ľudí počas štúdia na STU dostane prácu. Verím, že sa to pritrafí  aj mne.“


Ukážka z predstavenia, ktoré vzniklo počas workshopov Gateway to La Strada v Poľsku. Účinkuje v ňom aj Emília ako členka slovenskej výpravy Thalia Teatro na medzinárodnom divadelnom podujatí. Video: Archív Gateway to La Strada

Z úst mladého dievčaťa zaznieva apel: „Ak si vyberieš odbor, ktorý  ťa baví, budeš s ľuďmi, ktorých to baví tiež. S týmito ľuďmi nájdeš ľahko spoločný jazyk.“  Štúdium v zahraniční, krátkodobé či dlhodobé, môže mladému človeku otvoriť ďalšie dvere do sveta. Každý sa môže rozhodnúť, či do nich napokon vojde, či sa nimi vráti alebo otvorí niekde v diaľavách ďalšie dvere.


Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.