Edita Slezáková: Menšinové médiá v Európe sú odkázané na dotácie

Menšinové médiá v Európe vo veľkej miere prežívajú vďaka podpore štátu, v ktorom vychádzajú, domovskej krajine alebo samotnej Európskej únii, hovorí predsedníčka asociácie MIDAS Edita Slezáková. Okrem informovania občanov sú kľúčové pre rozvoj a zachovanie kultúry.

Európska asociácia denníkov v menšinových a regionálnych jazykoch (MIDAS) je nezisková organizácia, ktorú založili redaktori menšinových médií v roku 2001 s cieľom povzbudzovať spoluprácu, propagovať a hľadať podporu Eúropskej únie a krajín, v ktorých noviny vychádzajú. V súčasnosti má 27 členov, medzi nimi aj Magyar Szó so sídlom v Novom Sade a Új Szó z Bratislavy.

Edita Slezáková v rozhovore pre Storyteller zdôrazňuje, že menšinové noviny, kvôli menšiemu počtu čitateľov, nedokážu profitovať z inzercie, a tým pádom nemôžu zápasiť na trhu. Preto je potrebná podpora štátu, ktorá nie vždy je veľkorysá.

Prečo je dôležité, aby príslušníci menšinových komunít mali prístup pravdivým a včasným informáciám?

 Edita Slezáková:   Pristúp presným a aktuálnym informáciám je veľmi dôležitý pre každého. Ide o kľúčové právo tak menšinových komunít, ako aj príslušníkov väčšinového obyvateľstva. Pravdepodobne sa nemýlim, ak poviem, že dobrá informovanosť občanov je v záujme spoločnosti a spoločným cieľom, o ktorý by sa mali všetci spoločne usilovať.

Prečo sa menšinovým médiám prikladá väčšia dôležitosť než väčšinovým médiám?

 Edita Slezáková:   Menšinové média hrajú veľmi dôležitú rolu pri zachovávaní a rozvoji menšinovej kultúry spolu s jej tradíciou a jazykom. Zistilo sa, že vlastne menšiny vyhľadávajú a čítajú informácie predovšetkým vo svojom materinskom jazyku, čiže je nevyhnutné dovoliť menšinovému novinárstvu, aby sa rozširovalo a prekvitalo aj v budúcnosti.

Môžete nám podať príklady dobrej praxe menšinových médií v Európe? Ktorý je optimálny spôsob organizácie jedného menšinového média?

 Edita Slezáková:   Vo všeobecnosti si dobre fungujúce médium vyžaduje profesionálnych novinárov, stabilný – alebo povedzme rastúci – okruh čitateľov, dostatočné príjmy z reklamy a dobrú distribučnú sieť. Pokiaľ ide o menšinové médiá, dotácie a možnosti financovania hrajú hlavnú rolu. Podmienky sa v jednotlivých krajinách líšia: finančná kapacita menšinových médií je obmedzená počtom čitateľov a cieľovými skupinami, zatiaľ čo ich finančnú stabilitu ovplyvňujú existujúce možnosti príjmov z inzercie.

Z týchto dôvodov, menšinové médiá sa vo veľkej miere spoliehajú na dotačnú politiku, ktorá sa uplatňuje v krajine, v ktorej publikujú. A preto ťažko povedať, že existuje niečo ako optimálny spôsob, podľa ktorého sa menšinové médiá riadia a organizujú. To naozaj závisi od konkrétnej situácie. Sledujeme to v našej organizácii. I keď sa všetci členovia MIDAS delia o skúsenosť a sú časťou menšiny, oni na stôl vykladajú rozličné skutočnosti: každá redakcia zápasí s rozličnými témami a sleduje iný vývin.

S akými nátlakmi sa stretávajú menšinové médiá v EU?

 Edita Slezáková:   Na inštitucionálnej úrovni EÚ uznáva zachovanie kultúrnej rozmanitosti ako jeden zo svojich hlavných cieľov, aby menšiny mali, aspoň teoreticky, silnú finančnú a inú podporu. V skutočnosti však nevieme, ako pomôcť menšinám. Príkladom tohto krutého sklamania je zatiaľ neúspešný projekt Minority Safe Pack.

Ktorý je najlepší spôsob na samoreguláciu? Máte nejaký príklad?

 Edita Slezáková:   Menšinové médiá sa snažia plniť svoju úlohu a funkciu. Samoregulácia nie je pre nich cesta.

Akým spôsobom sa financujú menšinové médiá v EU a existuje možnosť, aby sa stali nezávislými?

 Edita Slezáková:   Menšinové médiá sa financujú rôznymi spôsobmi. V MIDAS-e máme členov, ktorí značnú finančnú podporu získaváju od svojho domovského štátu, ale aj od krajiny, v ktorej publikuju správy. Z druhej strany, ostatná denná tlač má podporu iba od štátu, v ktorom pracuje. Žiaľ, existujú aj členovia, ktorí majú veľmi obmedzené možnosti. Doterajšia skúsenosť znova ukázala, že každé menšinové médium potrebuje určitú formu a určité množstvo finančnej podpory, aby sa udržalo a rozkvitlo. Je dôležité spomenúť aj to, že na stav menšinových médií vplýva nielen počet menšin a politika krajiny, ale aj ekonomická situácia krajiny.

Ako hodnotíte vzťah Európskej únie k menšinovým médiám?

 Edita Slezáková:   Európska únia sa snaží pomôcť a podporiť menšinové médiá, nie iba na symbolickej a politickej úrovni, ale aj praktickým spôsobom orientovaným k riešeniam, hlavne aktívnym zapájaním sa do rozličných projektov. Napríklad, v minulom roku, projekt NevSpectrum prebiehal úspešne v spolupráci s MIDAS-om a International Press Institute (IPI). Napriek tomu, chcem predsa zdôrazniť, že sme sklamaní súčasným neúspechom, ktorý predstavuje Minority Safe Pack. Pevne veríme, že by sa vzťah EU k menšinovým médiám predsa dal zlepšiť.