Eko dizajn našich životov Spoločnosť

Práca ekologických aktivistov je poukázať na problém a práca kompetetných orgánov je problém riešiť

eko hnutia

Ani jedna z tzv. zelených tém nie je jednoduchá, je totiž komplexná a také sú aj riešenia ekologických problémov, ktoré sa aj na dedinách hromadia roky, či desaťročia. Avšak, neustálym poukazovaním na určité ekologické problémy, tímovou prácou a spoluprácou medzi ekologickými hnutiami, občanmi a kompetetnými inštitúciami sa môže prísť k určitým zmenám. Problém je však, keď sa inštitúcie odmlčia, lebo nie je na ekologických hnutiach, ani na občanoch, aby doriešili ekologické problémy. Toto je záver včerajšej relácie Bez okľúk, ktorú realizuje Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny v rámci portálu Autonomija.

Ikeď sa zdá, že ľudia dlho iba pozorovali rôzne ekologické problémy, skutočnosť hovorí o tom, že pomaly prichádza k dôležitým zmenám v ľudskom správaní a badať zmeny aj v povedomí občanov, čo vidno aj na príklade Padiny, a to vďaka ekologickým hnutiam, ktoré sa stávajú kľúčovým faktorom schopným ovplyvňovať celkové spoločenské hnutia. Príkladom je Ekologické hnutie v Padine

Ekologické hnutie v Padine (EKOP) vzniklo ešte v roku 2012, kedy sa okolo spoločnej zelenej idey zoskupila hŕstka milovníkov prírody, ktorá sa podľa slov jeho predsedu Jaroslava Pokoráckeho, nemohla dívať na ničenie prírody. “Jediný spôsob, aby sa problém ničenia prírody riešil, musí sa reagovať a robiť ako združenie, a nie ako jednotlivec, ktorý sám nemôže nič väčšie urobiť,” vyhlásil predseda EKOP.

“Keď ide o relatívne nízku edukačnú úroveň a motiváciu mladých ľudí vo veci ochrany životného prostredia, vždy sa zdôrazňuje, že sú občania na vinne. Nemôžu byť občania sami v tom všetkom. Musí fungovať systém. V Padine máme problém so stínaním stromov, oraním pasienkov a širokých ciest, k tomu neexistuje systémové riešenie vo veci vetroochranných pasiem a toto nemôžu riešiť občania sami. Musí pri tom byť aj inšpekcia, ktorá vyjde na terén, musí existovať spolupráca medzi ekologických združením a kompetentnými orgánmi,” dodal Jaroslav Pokorácky.

Žiaľbohu, na ekologických aktivistov sa mylne začalo pozerať ako na policajtov, ktorí prihlasujú občanov, ktorí sa nesvedomite správajú k prírode, a na ten spôsob sa podkopáva dôvera medzi eko hnutím a občanmi, povedal Pokorácky. “Práca ekologických aktivistov je poukázať na problém a práca kompetetných orgánov, či inštitúcií je problém riešiť,”, dodal predseda EKOP.

V Báčskom Petrovci je potrebné viac edukačnej činnosti, informovanosti a povzbudenosti vo veci ochrany životného prostredia, keď ide o aktivity samotných občanov a ekologických organizácií, vyhlásila včera Dana Zimová, záhradná a krajinná architektka. Dodala aj to, že je potrebné učiť mladé generácie, aby sa stavali oproti ekologickým problémom, ktoré sú prítomné v báčskopetrovskej obci.

“V Petrovci máme problém s vetroochrannými pásmami, verejnej zelene, skládok… V našej obci sa dáva dôraz na iné záležitosti, a nezostáva miesto pre tieto malé, a veľké veci,” povedala táto záhradná a krajinná architektka.

“Mám pozitívnu mienku, keď ide o mladých v Petrovci, pretože vôľa existuje aj u mladých, aj u deťoch. V škole sa pekne učiteľky a profesori pekne robia so žiakmi, aj napriek mnohých iným záväzkom majú vôľu pracovať na ekologickom povedomí,” dodala Zimová.

Do ekologických aktivít, ktoré organizuje EKOP sa rovnoprávne zapájajú aj mladí, aj starí, povedal Jaroslav Pokorácky, a dodal, že toto hnutie má veľmi dobrú spoluprácu s tamojšou základnou školou, napríklad pri zbere starého papiera, plechovíc a skla. “Ekologické povedomie u mladých ľuďoch v Padine existuje, iba treba trošku lepšie zorganizovať systém a bude sa môcť veľa urobiť.”

About the author

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST “Na ivici”

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller