Lektorka slovenského jazyka Eleonóra Zvalená: Ovládať slovenčinu a mať možnosť hovoriť po slovensky je privilégium, ktorého sa netreba vzdať

Je už všeobecne známe, že nielen oddelenie slovakistiky, ale aj iné oddelenia novosadskej filozofickej fakulty už roky zaznamenávajú pokles študentov a menší záujem pri dňoch otvorených dverí a zápise. Študenti sa najviac zaujímajú o fakulty technických vied, kým humanitné vedy zostávajú iba koníčkom, ktorému sa človek venuje vo voľnom čase.

„O slovenský jazyk nie je v posledných rokoch taký záujem, aký by si tento študijný odbor oprávnene zasluhoval. Faktorov, prečo je to tak, je veľa, a každý o nich vie. Možno by bolo treba posilniť vedomie o dôležitosti štúdia tohto odboru a o význame slovenčinárov, a to na všetkých úrovniach – od rodiny cez školu až po rozličné inštitúcie. Ovládať slovenčinu a mať možnosť hovoriť po slovensky je privilégium, ktorého sa netreba vzdať,“ hodnotí PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD., lektorka slovenského jazyka a literatúry, ktorá toho času pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade.

Zmena pracovného prostredia pre lektorku Zvalenú nebola neznámou, keďže už predtým pracovala v zahraničí, ale predsa zamestnať sa na renomovanom pracovisku, akým je Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade bol niečím novým.

„Cítila som veľkú zodpovednosť. Dôsledne som sa pripravovala na každú hodinu. Študenti slovenského jazyka v Novom Sade sú usilovní, bystrí a inteligentní, takže sa mi s nimi pracuje veľmi dobre. Svoje štúdium berú vážne a pristupujú k nemu zodpovedne. Hodiny prebiehajú v pokojnej pracovnej atmosfére a vedomosti študentov sú na veľmi dobre úrovni, takže sa nemám na čo sťažovať,“ hovorí naša spolubesedníčka.

Slovenčina sa v Novom Sade vyučuje ako materinský jazyk, čo najväčším rozdielom oproti iným fakultám, kde sa vyučuje ako cudzí jazyk. To v praxi znamená, že kým v iných krajinách sa slovenčina učí od základov, t. j. pozdravy, skloňovanie a časovanie, základná slovná zásoba a tak ďalej, na Slovensku a v Novom Sade sa už vyučuje akoby nadstavba jazyka a ide sa do hĺbky. Študentom sa už nemusí vysvetľovať, čo sú pády a na čo slúžia.

„Študijný program slovenský jazyk a literatúra sa svojou obsahovou náplňou zhoduje so študijnými programami tohto zamerania na slovenských univerzitách. Tu by som rada zdôraznila, že okrem Nového Sadu sa nikde inde na svete  mimo územia Slovenska nevyučuje na univerzite slovenčina ako materinský jazyk. Takže naši novosadskí študenti získavajú všetky potrebné odborné vedomosti v domácom prostredí. Okrem toho sa na našom oddelení vyučuje aj slovenčina ako cudzí jazyk pre študentov iných odborov, napr. pre študentov sociálnej práce. Pre týchto študentov je výhodou, že  slovenčina a srbčina sú slovanské jazyky, a preto v mnohom podobné,“ vysvetľuje Zvalená a dodáva:

„Plusom pre nich je napríklad aj to, že srbčina podobne ako slovenčina má pády. Bulharčina pády nemá a preto je pre bulharských študentov veľkým problémom ich pochopiť a používať. Skloňovanie je ich najväčšou bolesťou. To je rozdiel z odborného hľadiska. Z ľudského hľadiska sú všetci študenti viac-menej rovnakí.  Niekedy usilovní a pracovití, inokedy pohodlní. Aktívni aj pasívni. Plní energie a entuziazmu, ale aj unavení a skleslí. Ale vždy sálajúci pozitívnu energiu mladosti.“

Uplatnenie sa po vyštudovaní určitého odboru je určite hlavným cieľom každého študenta. Hoci si mnohí myslia, že po ukončení slovenského jazyka a literatúry môžu byť iba učiteľmi a profesormi na školách, sú ešte mnohé možnosti, o ktorých študenti neuvažujú, alebo o nich nevedia.

„Z môjho pohľadu majú študenti slovenčiny v Srbsku širokospektrálne uplatnenie. Môžu byť učiteľmi slovenčiny na základných a stredných školách, ale aj prekladateľmi a tlmočníkmi, moderátormi a redaktormi v rozhlase a televízii, kultúrnymi pracovníkmi, zamestnancami ustanovizní,  ako sú knižnice, vydavateľstvá a mnohé iné,“ vysvetľuje Zvalená.

Lektorkina cesta k slovenčine – a do Nového Sade

Eleonóra Zvalená vždy chcela byť učiteľkou. Vysvetľovať a rozprávať bolo jej záľúbou. Do slovenčiny sa zaľúbila počas gymnaziálneho štúdia. Bavilo ju čítanie kníh, interpretácia diel, rozprávanie sa o autoroch. Tiež rada písala slohové práce, recitovala, takže jej voľba povolania bola jasná – bude učiteľkou slovenčiny. Láska k slovenskému jazyku ju neopustila ani potom, keď  sa stala učiteľkou. A pretrváva až doteraz. 

„Vždy som túžila cestovať a poznávať iné krajiny a kultúry a zároveň oboznamovať ten iný svet s našou kultúrou a naším jazykom. Chcela som svetu ukázať, akí krásni a šikovní ľudia sú Slováci, aký  ľubozvučný je ich jazyk a aká pestrá  a nádherná je ich kultúra. Moja kvalifikácia učiteľky slovenčiny mi poskytovala priestor na realizáciu takýchto odvážnych snov. Ale za každým snom sa skrýva tvrdá práca. Musela som si urobiť doktorát zo slovenského jazyka, učiť na univerzite, absolvovať kurz Didaktika vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka, vyučovať slovenčinu cudzincov a tak získať odbornú prax a potom sa prihlásiť na výberové konanie na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR v Bratislave a čakať na rozhodnutie výberovej komisie“, spomína na svoje lektorské začiatky Zvalená.

Náplň lektorskej práce je veľmi bohatá. Jednoducho povedané – lektor slovenského jazyka a kultúry je ten, kto na katedre sprostredkúva  kontakt so živým jazykom používaným na Slovensku, ale aj celkovo kontakt so všetkým slovenským z materskej krajiny.

„Som tu hlavne pre študentov. Prednášam štylistiku slovenského jazyka, jazykovú kultúru, úvod do štúdia jazyka, súčasný slovenský jazyk, jazyk médií v praxi, zároveň vediem z týchto predmetov aj semináre. Ak je to potrebné, venujem sa študentom aj v mimovyučovacom čase, napríklad pomáham im s hľadaním vhodného textu na prednes a s jeho naštudovaním, povzbudzujem ich k účasti na literárnych súťažiach a jazykových workshopoch a pod. Do mojej pracovnej náplne patrí aj spoluorganizovanie rozličných podujatí alebo účasť na nich. Sú to besedy so spisovateľmi, prednášky vysokoškolských pedagógov zo Slovenska, Dni otvorených dverí  a pod. Podieľam sa aj na realizácii medzinárodných projektov, zabezpečujem odbornú literatúru a beletriu zo Slovenska pre seminárnu knižnicu. Zúčastňujem sa domácich a zahraničných konferencií, a tak sa snažím prispievať k propagácii novosadskej slovakistiky v Srbsku aj v zahraničí a zároveň informovať odborné kruhy a širšiu verejnosť o vojvodinských Slovákoch. Časť mojej pracovnej náplne tvoria aj korektúry textov. Príležitostne spolupracujem s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, kde som viedla seminár tvorivého písania a tiež seminár venovaný umeleckému prednesu,“ približuje svoju lektorskú misiu.

Lektorka Zvalená štyri toky pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Univerzite sv. Cyrila a sv. Metoda vo Veľkom Trnove v Bulharsku, kde možno slovenčinu študovať ako odbor. Na roky strávené na tamojšej univerzite má pekné spomienky. Potom jeden rok bola lektorkou slovenčiny ako cudzieho jazyka v  Ústave jazykovej a odbornej prípravy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, čo bolo pre ňu veľkou školou života.

„Vo svojej študijnej skupine som mala študentov z Japonska, Egypta, Iránu, Švédska, Bieloruska, Ruska, Uzbekistanu a z Gabonskej republiky v Afrike. V roku 2018 mi ponúkli miesto na Univerzite v Novom Sade. A tak som tu.“

Do Nového Sadu prišla bez predsudkov a s otvoreným srdcom, ale predsa s rešpektom z nového a neznámeho.

„Pred mojím nástupom na tunajšiu univerzitu som bola v Srbsku iba raz, a to na konferencii v Niši v roku 2017. Vtedy sa mi tam páčilo a cítila som sa tam dobre. Takže nejakú minimálnu predstavu o Srbsku som mala. Čo sa týka vojvodinských Slovákov, veľa som o nich počula už v detstve, lebo sesternica mojej mamy sa vydala za vojvodinského Slováka a žila v Báčskom Petrovci. Vtedy mi pripadalo neskutočné, priam sci-fi, že niekde za hranicami Slovenska sa v bežnom každodennom živote v nejakom meste alebo na nejakej dedine  v Srbsku hovorí po slovensky a nevedela som si to predstaviť. Stretnutie so skutočnými „živými“ Slovákmi vo Vojvodine po nástupe na Univerzitu v Novom Sade bolo pre mňa veľmi silným pozitívnym zážitkom. A toto očarenie pretrváva dodnes. Rada chodím do slovenských dedín, prechádzam sa po ulici, čítam slovenské nápisy, rozličné pozvánky a reklamy. Je pre mňa potešením vojsť do obchodu a zhovárať sa s predavačkou po slovensky. “

Fotografie z titulnej ilustrácie sú z archívu spolubesedníčky.