Re(E)migrácia

Emigrácia a jej hlavný faktor: zlá ekonomická situácia

V Alternatívnej správe Strešnej organizácie mladých Srbska sa uvádza, že až 64 percent mladých túži zo Srbska odísť. Emigrácia ako rozhodnutie vyplýva z rôznych dôvodov: od vysokej nezamestnanosti mladých v Srbsku, slabej participácie v politicko-spoločenskom živote, apatie voči politickému systému a voľbám až po nedôverovanie oficiálnym inštitúciám. Niektoré ukazovatele z uvedenej správy potvrdzujú aj príbehy ľudí, zaznamenané v rámci projektu Re(e)migrácia.

Keď analyzujeme odpovede spolubesedníkov portálu Storyteller, uzavierame, že sa zo Srbska odsťahovali pre nespokojnosť so situáciou v spoločnosti (platy, podmienky, zamestnávanie…).

 „V Srbsku som nemal žiadne podmienky vo veci športu. Všetci vedeli, že „búcham“, každý podal ruku a pochválil za výkon, ale nikto sa nikdy neopýtal, čo za tými úspechmi stojí. Bola to moja pevná vôľa a finančná pomoc od rodičov,“ v prípade Mareka Medovarského z Báčskeho Petrovca, či v životnom osude Zdenka Kolára z Lugu:

„Je pravda, že som vždy túžil po samostatnosti, ale si povedzme úprimne, že v tom čase v podniku, v ktorom som pracoval boli nízke platy, zhruba okolo 200 eur. Tak ako si mladý človek potom môže založiť rodinu, postaviť dom, kúpiť auto?! Preto som pomaly začal uvažovať o odchode…“ 

Spoločné v ich odpovediach je aj to, že po odchode z našej krajiny aj ďalej sledovali politicko-spoločenské diania, ale po rokoch v inej krajine záujem o túto oblasť pomaly mizne. Jednu vec však treba zdôrazniť pri odpovediach ľudí, ktorí sa zo Srbska odsťahovali. Je to nostalgia a túžba po domove, ktorá je v nich stále prítomná. To tiež potvrdzujú príklady ich odpovedí. 

  • „Ale nikdy sa nevie čo je pred nami a možno sa aj zajtra rozhodneme prísť žiť do Srbska…“
  • „Myslím si, že sa do Srbska určite vrátim v dôchodku. Ak k tomu príde skôr, určite niečo veľké dosiahnem v mojom športe, lebo je to podmienka na návrat…“
  • „Necítim sa tu ako doma, nevnímam Slovensko ako moje prirodzené prostredie, aj keď bývam vo vlastnom byte. Doma je len doma. Často citujem a spomínam si na Válkovu báseň Domov sú ruky na ktorých smieš plakať.”
emigrácia
“Doma je len doma.” / Foto: Unsplash

Aj spolubesedníci, ktorí žijú a pracujú v Srbsku hovoria o podmienkach života v našej krajine. Ich odpovede sú v tomto kontexte rôzne:

  • „Zostávam v Srbsku, pretože mám šťastie a žijem, akoby som nebol v Srbsku.“
  • „Nechcela by som opustiť Srbsko, ale nechcem opustiť ani dedinu. To je môj domov a myslím si, že by som sa nikde necítila takto príjemne a pohodlne ako v mojej dedine.“
  • „Ja zatiaľ nie. Žijem si podľa svojho. Hádam by ma z Bingule vyhnala len vojna…“
emigrácia
ANALÝZA ONLINE ANKETY NA TÉMU MIGRÁCIE PORTÁLU STORYTELLER

Okrem týchto príkladov, uvádzame aj tie, v ktorých spolubesedníci uvádzajú, že sú spokojní so svojou prácou a životom v našej krajine:

  • „Práca stále pribúda a je jej nadostač, lebo mnoho majstrov odišlo do zahraničia, predovšetkým na Slovensko. Stane sa, že nestačíme ani urobiť všetko, čo sa ponúka.“
  • „Môj domov bol vždy v Srbsku a tak to navždy aj zostane… zatiaľ nás to motivuje zostať v Srbsku. Situácia sa však môže zmeniť a možno znovu budeme bývať na Slovensku.“

Emigrácia okom inštitúcií

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) pozorne sleduje vývoj v krajanských komunitách a eviduje tendenciu krajanov vysťahovať sa z domovskej krajiny do zahraničia, často na Slovensko.

“Táto tendencia sa netýka iba Vojvodiny, ale je veľmi silná aj v Chorvátsku, Rumunsku a na Ukrajine. Závažným faktorom emigrácie sa javí predovšetkým zlá ekonomická situácia v oblastiach, kde ešte žije slovenská menšina kompaktne,” povedal pre portál Storyteller Pavel Meleg zo Strategicko-politického odboru pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dodal:

“Slovenské dediny trpia kapitálovým poddimenzovaním a nedostatočným prílevom investícií.” / Foto: Unsplash

Slovenské dediny trpia kapitálovým poddimenzovaním a nedostatočným prílevom investícií. Tie neprichádzajú zvyčajne ako dôsledok hospodárskej situácie v domovskej krajine, ale aj preto, lebo tu nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V dôsledku zlej ekonomickej situácie dochádza k značnému odchodu obyvateľstva, často celých rodín za lepšími životnými podmienkami. Bez toho, aby domovské štáty zabezpečili hospodársky rozvoj týchto oblastí, proces vysťahovania najmä mladých ľudí sa nepodarí zvrátiť,” konštatoval, dodávajúc:

“Vo vašom prípade sa nič nezmení, pokiaľ Srbsko nezabezpečí prijateľný životný štandard svojim občanom bez rozdielu na národnosť a politickú orientáciu.”

Na Slovensku vnímajú aj následky vysťahovaleckých tendencií:

“Znepokojuje nás, že negatívnym následkom vysťahovaleckých tendencií sú nielen kvantitatívne zmeny v počte obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti, ale aj kvalitatívne zmeny postavenia slovenskej menšiny v domovskej krajine,“ uvádza Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) nedisponuje žiadnymi štatistickými údajmi o migráciách ľudí, vyhlásila pre portál Storyteller Svetlana Zolňanová, členka Výkonnej rady NRSNM.

“Som mienky, že odchádzajú hlavne z ekonomických dôvodov a to je, hlavne, podľa mňa, aj možný spôsob zastavenia migrácii. Myslím si, že ide o celoeurópsky trend pohybu obyvateľstva za lepšími pracovnými podmienkami,” hovorí Zolňanová a dodáva:

“My sa v Rade snažíme podporovať tých, ktorí zostali štipendiami a podobne, no to nestačí na to, aby sme zastavili migrácie.“

So zámerom zistiť oficiálne štatistiky, stanoviská, resp. informácie týkajúce sa súčasných migrácií, kontaktovali sme aj Maticu slovenskú v Srbsku, Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť AP Vojvodiny, ako aj kabinet ministerky bez kresla poverenej demografiou a populačnou politikou. Avšak, odpovede sme po zverejnenie tohto textu nedostali.


emigrácia
Projekt pod názvom Re(E)migrácia, ktorý realizuje portál Storyteller, finančne podporilo Ministerstvo kultúry a informovania. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nutne nevyjadrujú názory Ministerstva, ktoré udelilo prostriedky.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

About the author

Miroslav Gašpar

Miroslav Gašpar

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Informacije o COVID-19 u opštini Bački Petrovac

koronavirus

E-KNIHA ZADARMO!

PODKAST

PARTNERI

Newsletter Storyteller





Instagram