V Alternatívnej správe Strešnej organizácie mladých Srbska sa uvádza, že až 64 percent mladých túži zo Srbska odísť. Emigrácia ako rozhodnutie vyplýva z rôznych dôvodov: od vysokej nezamestnanosti mladých v Srbsku, slabej participácie v politicko-spoločenskom živote, apatie voči politickému systému a voľbám až po nedôverovanie oficiálnym inštitúciám. Niektoré ukazovatele z uvedenej správy potvrdzujú aj príbehy ľudí, zaznamenané v rámci projektu Re(e)migrácia.
Keď analyzujeme odpovede spolubesedníkov portálu Storyteller, uzavierame, že sa zo Srbska odsťahovali pre nespokojnosť so situáciou v spoločnosti (platy, podmienky, zamestnávanie…).
„V Srbsku som nemal žiadne podmienky vo veci športu. Všetci vedeli, že „búcham“, každý podal ruku a pochválil za výkon, ale nikto sa nikdy neopýtal, čo za tými úspechmi stojí. Bola to moja pevná vôľa a finančná pomoc od rodičov,“ v prípade Mareka Medovarského z Báčskeho Petrovca, či v životnom osude Zdenka Kolára z Lugu:
„Je pravda, že som vždy túžil po samostatnosti, ale si povedzme úprimne, že v tom čase v podniku, v ktorom som pracoval boli nízke platy, zhruba okolo 200 eur. Tak ako si mladý človek potom môže založiť rodinu, postaviť dom, kúpiť auto?! Preto som pomaly začal uvažovať o odchode…“
Spoločné v ich odpovediach je aj to, že po odchode z našej krajiny aj ďalej sledovali politicko-spoločenské diania, ale po rokoch v inej krajine záujem o túto oblasť pomaly mizne. Jednu vec však treba zdôrazniť pri odpovediach ľudí, ktorí sa zo Srbska odsťahovali. Je to nostalgia a túžba po domove, ktorá je v nich stále prítomná. To tiež potvrdzujú príklady ich odpovedí.
- „Ale nikdy sa nevie čo je pred nami a možno sa aj zajtra rozhodneme prísť žiť do Srbska…“
- „Myslím si, že sa do Srbska určite vrátim v dôchodku. Ak k tomu príde skôr, určite niečo veľké dosiahnem v mojom športe, lebo je to podmienka na návrat…“
- „Necítim sa tu ako doma, nevnímam Slovensko ako moje prirodzené prostredie, aj keď bývam vo vlastnom byte. Doma je len doma. Často citujem a spomínam si na Válkovu báseň Domov sú ruky na ktorých smieš plakať.”
Aj spolubesedníci, ktorí žijú a pracujú v Srbsku hovoria o podmienkach života v našej krajine. Ich odpovede sú v tomto kontexte rôzne:
- „Zostávam v Srbsku, pretože mám šťastie a žijem, akoby som nebol v Srbsku.“
- „Nechcela by som opustiť Srbsko, ale nechcem opustiť ani dedinu. To je môj domov a myslím si, že by som sa nikde necítila takto príjemne a pohodlne ako v mojej dedine.“
- „Ja zatiaľ nie. Žijem si podľa svojho. Hádam by ma z Bingule vyhnala len vojna…“
Okrem týchto príkladov, uvádzame aj tie, v ktorých spolubesedníci uvádzajú, že sú spokojní so svojou prácou a životom v našej krajine:
- „Práca stále pribúda a je jej nadostač, lebo mnoho majstrov odišlo do zahraničia, predovšetkým na Slovensko. Stane sa, že nestačíme ani urobiť všetko, čo sa ponúka.“
- „Môj domov bol vždy v Srbsku a tak to navždy aj zostane… zatiaľ nás to motivuje zostať v Srbsku. Situácia sa však môže zmeniť a možno znovu budeme bývať na Slovensku.“
Emigrácia okom inštitúcií
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) pozorne sleduje vývoj v krajanských komunitách a eviduje tendenciu krajanov vysťahovať sa z domovskej krajiny do zahraničia, často na Slovensko.
„Táto tendencia sa netýka iba Vojvodiny, ale je veľmi silná aj v Chorvátsku, Rumunsku a na Ukrajine. Závažným faktorom emigrácie sa javí predovšetkým zlá ekonomická situácia v oblastiach, kde ešte žije slovenská menšina kompaktne,“ povedal pre portál Storyteller Pavel Meleg zo Strategicko-politického odboru pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a dodal:
„Slovenské dediny trpia kapitálovým poddimenzovaním a nedostatočným prílevom investícií. Tie neprichádzajú zvyčajne ako dôsledok hospodárskej situácie v domovskej krajine, ale aj preto, lebo tu nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V dôsledku zlej ekonomickej situácie dochádza k značnému odchodu obyvateľstva, často celých rodín za lepšími životnými podmienkami. Bez toho, aby domovské štáty zabezpečili hospodársky rozvoj týchto oblastí, proces vysťahovania najmä mladých ľudí sa nepodarí zvrátiť,“ konštatoval, dodávajúc:
„Vo vašom prípade sa nič nezmení, pokiaľ Srbsko nezabezpečí prijateľný životný štandard svojim občanom bez rozdielu na národnosť a politickú orientáciu.“
Na Slovensku vnímajú aj následky vysťahovaleckých tendencií:
„Znepokojuje nás, že negatívnym následkom vysťahovaleckých tendencií sú nielen kvantitatívne zmeny v počte obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti, ale aj kvalitatívne zmeny postavenia slovenskej menšiny v domovskej krajine,“ uvádza Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) nedisponuje žiadnymi štatistickými údajmi o migráciách ľudí, vyhlásila pre portál Storyteller Svetlana Zolňanová, členka Výkonnej rady NRSNM.
„Som mienky, že odchádzajú hlavne z ekonomických dôvodov a to je, hlavne, podľa mňa, aj možný spôsob zastavenia migrácii. Myslím si, že ide o celoeurópsky trend pohybu obyvateľstva za lepšími pracovnými podmienkami,“ hovorí Zolňanová a dodáva:
„My sa v Rade snažíme podporovať tých, ktorí zostali štipendiami a podobne, no to nestačí na to, aby sme zastavili migrácie.“
So zámerom zistiť oficiálne štatistiky, stanoviská, resp. informácie týkajúce sa súčasných migrácií, kontaktovali sme aj Maticu slovenskú v Srbsku, Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť AP Vojvodiny, ako aj kabinet ministerky bez kresla poverenej demografiou a populačnou politikou. Avšak, odpovede sme po zverejnenie tohto textu nedostali.
Pridaj komentár & Dodaj komentar