C irkulárna ekonomika je model fungovania spoločnosti, ktorý dlhé roky kreovali odborníci na životné prostredie, trvaloudržateľný rozvoj, ekonómovia a odborníci na financie. Je to model, v rámci ktorého naše prírodné zdroje nekončia na skládkach odpadov. Nie, nie je to o recyklácii, pripomína environmentalistka Ivana Maleš, jedna zo zakladateliek úspešného Inštitútu cirkulárnej ekonomiky v Bratislave, ktorá je inak pôvodom z Báčskeho Petrovca. Preto cyklus príspevkov pod názvom Eko dizajn našich životov začíname práve rozhovorom s touto poprednou odborníčkou a priekopníčkou Zero Waste životného štýlu na Slovensku.


Ivana, v akom je stave naše životné prostredie, myslíme teda na celú planétu, keď poznáme problém obrovského množstva odpadu, ktoré ľudstvo stále produkuje a produkuje?

– Množstvo odpadu nám každoročne narastá. Je to z dôvodu, že stále viac a viac produktov nakupujeme a vyhadzujeme. Nakupujeme a vyhadzujeme stále viac a viac jednorazových produktov a to je ešte väčší problém. Problémom je aj to, že väčšina týchto produktov sú nerecyklovateľné a keby aj boli, tak na celom svete máme kapacitu iba na recykláciu 20% odpadov. Tak je otázka, že čo s tými 80%?

Ale nielen odpady sú problémom, problém máme aj na strane  druhej strane našej ekonomiky –  na strane výroby. Čerpáme obrovské množstvo prírodných zdrojov. Existuje tzv. Earth Overshoot Day – to je deň v roku, kedy vyčerpáme zdroje, ktoré máme určené na ten jeden rok. Tento rok to už bolo začiatkom augusta. To znamená, že si míňame prírodné zdroje ako keby sme mali inú planétu – planétu B. Ale tú nemáme. Takže musíme tú situáciu riešiť už dnes a tu v našom prostredí. Podľa najnovšej správy OSN máme 12 rokov na to, aby sme zmenili systém akým fungujeme. To je naozaj veľmi krátky čas, nakoľko vieme, že procesy na zmenu ekonomiky doteraz trvali oveľa dlhšie.

Na Slovensku patríte medzi priekopníkov životného štýlu Zero waste. Ako možno žiť bez odpadu? Čo zredukovať, čo vyhodiť z používania, a ako nahradiť veci, predmety, ktoré sa ťažko alebo vôbec nerozkladajú?

– Zero Waste je spôsob fungovania domácnosti s cieľom, že minimalizujete váš odpad na minimum. Úplne na „0“ to nejde, keďže niektoré veci, ktoré jednoducho potrebujete musíte kúpiť a časom ich vyhodiť. Naša domácnosť, ktorá má troch členov vyhadzuje odpady raz za rok. Máme 110 l nádobu, ktorú za celý rok naplníme tak do 1/3. Na konci roka ju zvážime a necháme odpad odviesť. Je to asi 4 kg odpadu. Žijeme pritom v Bratislave, obaja aj s manželom pracujeme a máme dcéru, ktorá chodí do škôlky. Tým chcem povedať, že nežijeme v lese odrezaní od civilizácie a že žijeme sebestačne a všetko si dopestujeme sami. Iba sme zmenili návyky. Celkovo sa Zero Waste riadi 5 pravidlami:

REFUSE: odmietajme všetko, čo je jednorazové a okamžite sa stane odpadom, ako napr. jednorazové plastové tašky, slamky, plastové fľaše, polystyrénové obaly na jedlo, jednorazové plastové príbory… Sú to veci, ktoré sa dajú nahradiť opakovane použiteľnými vecami, pri ktorých odpad vôbec nevzniká.

REDUCE: zredukujte množstvo vecí, ktoré používate. Koľko máme vecí doma v domácnosti, ktoré nám len tak stoja a nepoužívame ich takmer nikdy. Koľko vecí robíme úplne zbytočne a zaťažuje to naše životné prostredie? Reduce je o tom, že redukujme našu ekologickú stopu. Nenakupujme zbytočné oblečenie, nábytok, vecičky, ktoré nikdy nepoužijeme. Majme iba to, čo naozaj potrebujeme a to, čo potrebujeme občas, tak si požičajme. Nemusí mať doma každý všetko. O tom predsa nie je život, ani šťastie.

REUSE: používajme čo najviac opakovane použiteľné produkty: vlastnú fľašu na vodu (nie PET fľašu, ktorú si budete opakovane napúšťať –  tá fľaša nie je na to určená a uvoľňujú sa z nej mikroplasty), obedár, plátennú tašku, vrecúška na zeleninu a ovocie. Ak už naozaj potrebujeme slamku, tak si kúpme opakovane použiteľnú kovovú, alebo sklenenú.

RECYCLE: trieďme odpad. Trieďme všetko, čo vieme doma vytriediť a netrieďme iba doma, ale všade – v parkoch, na ulici, na verejných podujatiach. Recyklácia nás nezachráni a je to ďalší technologický proces, kedy spotrebovávame energiu a vodu na to, aby sme materiály využili. Preto je až na 4. mieste. Vieme urobiť niekoľko krokov predtým ako dáme niečo do nádoby na triedený zber. Ale aj napriek tomu, triediť je dôležité.

ROT: kompostujme. Biologicky rozložiteľný odpad tvorí minimálne 45% našich odpadov. To je skoro polovica nádoby. Ak si doma zavedieme kompostovanie, zistíme, že takmer vôbec nevynášame odpady. Keď túto zložku odkloníte od svojich odpadov, ani vo vašom koši už nemá čo smrdieť – lebo sa tam nič nerozkladá. Kompostovanie je v našej rodine prítomné už 8 rokov – máme záhradný kompostér. Každý rok máme vlastný kvalitný kompost pre našu záhradu – nemusíme kupovať kompost v obchode.

Keď sa takto na to pozriete, znie to veľmi zložito. Ale nie je. Treba len začať postupne, nové návyky si osvojíte časom a pôjde to aj bez toho, aby ste sa nad tým zamýšľali.

Lineárna oproti cirkulárnej ekonomiky / Foto: ICIEN

Cirkulárna ekonomika znamená predchádzanie vzniku odpadov

Ste zástankyňou cirkulárnej, alebo obehovej ekonomiky. Čo je to obehová ekonomika? Koho sa týka?

– Náš súčasný ekonomický model je lineárny. Naša spoločnosť ťaží prírodné zdroje, potom ich odváža na opačný koniec sveta, kde z týchto surovín vyrába výrobky. Tieto výrobky sú potom distribuované do ďalších kútov sveta, kde ich spotrebitelia kúpia, používajú a vyhadzujú vo forme odpadov. Vznikajú tak dva veľké problémy na začiatku a na konci tohto modelu. Prírodné zdroje sa na začiatku míňajú a na konci vzniká veľké množstvo odpadu. V tomto odpade sa nachádza veľké množstvo neobnoviteľných zdrojov, ktoré takýmto spôsobom strácame nenávratne preč.

Environmentalisti na tento problém upozorňovali už celé dekády, ale ekonómovia im vždy oponovali v tom, že by to ohrozovalo ekonomický rast a globálny trh. Dnes je tá situácia úplne iná. Ekonomiku ohrozuje skôr to, že sa prírodné zdroje míňajú, nútení sme hľadať alternatívy, nové materiály a vzniká obrovský problém s odpadom, ktorí dnes už rieši celý svet. Je to spoločný problém, ktorí musíme vyriešiť a preto sa hľadal model, ktorý by bol šetrný k životnému prostrediu, ale ekonomiku by to nezastavilo.

Cirkulárna ekonomika je model fungovania spoločnosti, ktorý dlhé roky kreovali odborníci na životné prostredie, trvaloudržateľný rozvoj, ekonómovia a odborníci na financie. Je to model, v rámci ktorého naše prírodné zdroje nekončia na skládkach odpadov. Nie, nie je to o recyklácii. Recyklácia znamená ďalšia logistika surovín, nové technológie na spracovanie čo znamená ďalšia záťaž na životné prostredie. Najvyššou prioritou sa tak stalo predchádzanie vzniku odpadov. My jednoducho musíme tvoriť produkty, ktoré nie sú jednorazové a sú nadizajnované tak, aby sme ich používali dlho, boli schopní ich opraviť a v poslednom štádiu životnosti aj rozobrať, materiály vytriediť a tie znovupoužiť alebo zrecyklovať. Na to, ako bude náš produkt končiť svoju životnosť musíme myslieť na začiatku. Lebo veľakrát to, čo je „zelené“ na začiatku, vôbec nie je zelené na konci. K takýmto typom produktov sa vyvíjajú úplne nové služby. A v tom je budúcnosť ekonomického rastu – nie vo výrobe jednorazových lacných vecí, ale v dlhodobých a kvalitných službách okolo kvalitných produktov.

Cirkulárna ekonomika je od roku 2015 jednou z oficiálnych politík Európskej únie. Vtedy bol prijatý prvý balíček obehového hospodárstva, ktorý bol v roku 2018 doplnený o nové ciele v recyklácii, obmedzení používania jednorazových plastov a ekodizajne. Prijaté boli zmeny do smerníc EÚ, ktoré sme aj my, myslím tým na Slovenskú republiku, ako členská krajina prevzali. Jedným z cieľov je napríklad cieľ recyklovať 50% komunálneho odpadu do roku 2020 a 65% do roku 2025.

Cirkulárna ekonomika je model fungovania spoločnosti, ktorý dlhé roky kreovali odborníci na životné prostredie, trvaloudržateľný rozvoj, ekonómovia a odborníci na financie. Je to model, v rámci ktorého naše prírodné zdroje nekončia na skládkach odpadov. Nie, nie je to o recyklácii.

Čo konkrétne dáva, prináša obehová ekonomika, na rozdiel od lineárnej, aké benefity má celková spoločnosť?

– Cirkulárna ekonomika nahrádza lineárny model založený na rýchlej spotrebe a krátkej životnosti obnovou, posúva sa smerom k využívaniu obnoviteľnej energie, eliminuje využívanie toxických látok a jej cieľom je eliminácia odpadov prostredníctvom špičkových materiálových, produktových, systémových a podnikateľských riešení. Benefitom je to, že peniaze sa v rámci ekonomiky presúvajú z výroby na poskytovanie služieb. V tom je budúcnosť. Ľudia nebudú toľko nakupovať veci, budú okolo nich využívať nejakú formu servisu.

Súčasťou cirkulárnej ekonomiky je aj sharing economy – zdieľaná ekonomika. Tá je zložená na zdieľaní vecí a systémoch zložených na tomto princípe. Napríklad zdieľaná doprava: bike sharing, car sharing, existujú knižnice vecí, kde sa rôzne veci do domácnosti dajú požičať. V Holandsku a škandinávskych krajinách sú celé koncepty aj na požičiavanie oblečenia pre deti. Vieme ako deti rýchlo rastú a tie veci už potom nepotrebujeme a hľadáme ich ďalšie využitie. Tento princíp sa dá aplikovať na rôzne iné tipy služieb.

Zdroj: You Tube / Ellen MacArthur Foundation

Inštitút cirkulárnej ekonomiky v Bratislave ponúka aj úspešne realizuje koncept implementácie cirkulárnej ekonomiky

Na Slovensku žijete už pomaly dvadsať rokov, ak sa nemýlim. Zo Srbska ste odišli na štúdiá environmentalistiky. Potom ste založili Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Čo robíte v rámci neho, čo je Vaším cieľom, kto by mal počuť Vaše návrhy a akcie, a ako spolupracujete so štátnou správou? Teda sú posuny k lepšiemu, keď ide o pole pôsobnosti inštitútu?

– Áno, tento rok je to presne 20 rokov. Z Petrovca som odišla do Bratislavy na štúdium Environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Po ukončení štúdia som sa veľmi chcela vrátiť domov, ale dostala som ponuku pracovať v jednej medzinárodnej organizácii a rozvíjať nové veci týkajúce sa odpadov na Slovensku. Vedela som, že takú ponuku v Srbsku nedostanem, tak som svoj návrat domov odložila. Po troch rokoch v tejto organizácii som sa rozhodla s ďalšími dvomi kolegyňami sa osamostatniť a založiť si firmu. Dodnes ju máme. Je to malá konzultačná spoločnosť a orientujeme sa na poradenstvo v životnom prostredí. Kolegyne sa venujú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a ja odpadom. Pred asi 3 rokmi nastal čas na zmenu. Zistili sme, že sa potrebujeme venovať nový veciam a odborne sa posunúť. Vtedy bol schválený balíček obehového hospodárstva. Nám sa tá celá myšlienka veľmi páči, tak sme si povedali, že toto je to čo chceme rozvíjať na Slovensku. Dva roky tvrdej práce máme za sebou, kým sme tú tému vôbec dostali do povedomia a zrealizovali prvé projekty. Ale máme veľmi pekné výsledky.

Projektov máme momentálne dosť veľa rozbehnutých. Niektoré sú menšie a niektoré väčšie a majú aj väčší dopad. Sme ľudia, ktorí majú radi hmatateľné výsledky, tak si aj také projekty vyberáme. Naše projekty rozdeľujeme na 4 základné skupiny a v rámci toho pracujeme:

 

  • Tvoríme koncepty s implementáciou cirkulárnej ekonomiky – tu spolupracujeme hlavne s rôznymi prevádzkami, firmami a napríklad aj rôznymi podujatiami. Pracujeme s nimi na ich vlastných zero waste konceptoch, ktoré zapracovávajú do vlastného modelu podnikania alebo fungovania
  • Spolupráca so samosprávami – samosprávam robíme analýzy odpadov a koncepcie šité na mieru s opatreniami, ktoré im pomôžu zlepšiť podmienky v odpadovom hospodárstve. Každá samospráva má iné problémy a výzvy, preto ich riešime individuálne.
  • Spolupráca so štátnou správou – spolupracujeme s Ministerstvom životného prostredia a Úradom podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície. Tieto dva úrady majú za úlohu implementovať ciele obehového hospodárstva a vypracovať dokument pre Slovensko k Agende 2030. V rámci pracovných skupín s inými odborníkmi pracujeme na nastavení a spôsoboch naplnenia nových cieľoch v oblasti trvaloudržateľného rozvoja
  • Vzdelávacie aktivity – zapojili sme sa do jedného celoslovenského vzdelávacieho projektu a jedného maďarsko-slovenského projektu. Na školách prednášame o celom probléme lineárnej ekonomiky, ale vysvetľujeme riešenia na modeloch cirkulárnej ekonomiky. Deti v rámci aktivít aktívne spolupracujú, organizujeme im rôzne exkurzie na skládku, kompostáreň, spaľovne… Inak si ten celý problém nevedia predstaviť. Venujeme sa vzdelávaniu na úrovni základných aj stredných škôl ako aj univerzitách, nevynímajúc ani silný záujem samotných firiem. Hlavným cieľom je diskusia a podpora kritického myslenia v oblasti prevencie vzniku odpadov

 

Ktoré krajiny sú príkladom dobrej praxe vo veci obehovej ekonomiky?

– Holandsko je číslo 1. Tam, keď prídete, cirkulárna ekonomika vyskakuje zo všetkých strán (smiech). Naozaj sú v tomto priekopníci, vnímajú odpad ako zdroj a na tom postavili množstvo biznis modelov. Majú kopu služieb okolo produktov a vznikajú tam aj pilotné projekty. Amsterdam je prvé mesto, ktoré má circular scan – do akej miery mesto funguje cirkulárne z pohľadu služieb, odpadov, energií… Potom veľkými priekopníkmi sú aj Škótsko, Británia, Švédsko, Dánsko, v bioodpadoch sú napríklad Taliani úžasní. Z našich okolitých krajín určite Slovinsko, Rakúsko a Česká republika.

Foto / Bas Emmen / Unsplash

Do Srbska sa však vraciate na rodinné dovolenky a stretnutia. Predpokladám, že vnímate aj situáciu v oblasti životného prostredia, ekológie, cirkulárnej ekonomiky u nás. Aspoň okrajovo. Ako je na tom Srbsko (ak máme aj na mysli prístupové rokovania s EÚ a kapitolu 27)?

– Tu je veľa práce. Na myslení ľudí, na legislatíve, procesoch a na to, ako to v praxi funguje. Ja som vždy zhrozená z množstva jednorazových vecí, ktoré tu ľudia používajú. A triedi sa zlomok odpadov, ktoré ľudia vytvoria. Plasty sa na skládkach rozkladajú stovky až tisícky rokov. Ľudia si nevedia predstaviť aké sú skládky odpadov toxické pre naše zdravie. Skládky v Srbsku nie sú izolované zo spodu, čo je napríklad v EÚ zakázané. V niektorých krajinách je celkovo skládkovanie zakázané. Zo skládok sa stále uvoľňuje množstvo plynov a keď vidím ako petrovská skládka horí, tak to ma desí. Vznikajú tam rakovinotvorné látky a tá skládka je tak blízko dediny. Nespĺňa to žiadne štandardy. Triedenie je stále v začiatkoch a viem, že je problém nájsť aj odberateľov vytriedených surovín. Túto oblasť je potrebné rozvíjať, investovať do technológií na spracovanie.

Druhým veľký problém podľa mňa je veľké využívanie pesticídov. Keď počujete ľudí, ako sa na ulici rozprávajú ako striekali „totálom“, tak sa pýtam, či tí ľudia vôbec nemyslia na vlastné zdravie. Veď, keď je niečo toxické pre rastlinu, je to toxické aj pre mňa. V prípade to nefunguje tak, že zabijem jeden organizmus a neovplyvní to celý rad ďalších. Tieto pesticídy zostávajú v pôde. Na 1 cm regenerácie pôdy potrebujeme 35 rokov. Ľudia si to vôbec nespájajú s výskytom rakoviny, kožných a srdcovo-cievnych chorôb. Ale pravdou je, že robíme si to sami. Sami si ničíme životné prostredie a životné prostredie sme aj my – ľudia. Všetko, čo robíme ovplyvní aj nás. Je na nás, či ten dopad bude pozitívny alebo negatívny.

Ale teraz v Petrovci začína projekt s bioodpadmi, čo sa mi páči. Mojej mame som už dávno kúpila kompostér, takže ona už doma kompostuje a sama hovorí, že prestala vynášať odpad.

Sami si ničíme životné prostredie a životné prostredie sme aj my – ľudia. Všetko, čo robíme ovplyvní aj nás. Je na nás, či ten dopad bude pozitívny alebo negatívny.

Eko dizajn Ivaninho života

Bezodpadový život, alebo eko život je niečo, k čomu by muselo nutne prísť na celej planéte. Ako by ste definovali Váš eko dizajn života?

– Tento týždeň vyšla varovná správa OSN o stave našej planéty a potreby zmeniť veci za 12 rokov. To je veľmi krátka doba. Takže áno, musí sa tento trend rozšíriť na celú Zem. Môj eko dizajn života je veľmi minimalistický, jednoduchý a komfortný. Mám všetko čo potrebujem, nič mi nechýba. Viac času, energie a peňazí investujem do zážitkov ako do vecí. A nemusia to byť veľké zážitky.  Stačí aj prechádzka po lese s rodinou, alebo piknik pri Dunaji s kamarátmi. To nás robí bohatšími, nie nové materiálne veci.

Na záver rozhovoru navrhnite 5 prvých krokov, ktoré by každá naša domácnosť mala urobiť, aby sa vydala na cestu života bez odpadu?

– Začnite dnes. Vyberte si vec, bez ktorej si viete predstaviť život a tú vylúčte zo svojho každodenného používania (napríklad prestaňte používať „kese“, nahraďte ich plátennými taškami a vrecúškami). Pokračujte zajtra s ďalšou vecou. Trénujte každý deň po malých krokoch. My sme našu cestu začali napríklad kompostovaním. A to u nás urobilo veľký krok. Takže je na každom, čo si zvolí, dôležité je to, aby to bolo jednoduché a neobralo nás to o komfort.

Autor titulnej fotografie: TUV


Projekt pod názvom Eko dizajn našich životov finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nutne nevyjadrujú názory Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý udelil prostriedky.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Posted by:Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.