Environmentálni podnikatelia vnímajú ochranu životného prostredia ako svoje podnikateľské poslanie

Využiť, vyhodiť a množiť odpad je smer, ktorým sa ľudské správanie k prírode najčastejšie uberá. Okolie znáša čoraz viditeľnejšie následky takéhoto vzťahu a človeku, ktorý nemá alternatívnu planétu, na ktorej by žil, sa to vracia ako bumerang. V záujme zachovania jediného domova, ktorý má, je nevyhnutné upustiť od tradičného hospodárstva, ako aj zmena vedomia, zvykov a správania.

Odpad je surovina. Ide o jeden zo základných princípov obehového hospodárstva, v ktorom životnosť produktu nekončí na skládke, ale je recyklovaný, a znovu použitý v rovnakej alebo inej forme.

🎧 Vypočujte si REFLEKTOR, Storytellerov podkast v srbčine, v ktorom v každú druhú stredu hovoríme o podnikateľstve a dobrých podnikateľských ideách na lokáli. 👇

Rastúci počet zelených podnikateľských nápadov, ktoré kladú na prvé miesto zdravie planéty a potom zisk prostredníctvom ekologického podnikania, prispievajú k dosahovaniu cieľov obehového hospodárstva. Všetko je vecou vedomia, svedomia a vôle, hovorí  Maja Kneževićová Birmančevićová z Nového Sadu . Povolaním je módna návrhárka, ktorá svojimi kreáciami propaguje udržateľnú módu.

„Móda môže byť užitočná z mnohých aspektov, nielen to, že je krásna, a že skrášľuje náš život. Vieme, že módny priemysel je veľkým znečisťovateľom životného prostredia, a koncept udržateľnej módy sa vzťahuje na oblečenie, ktoré neznečisťuje životné prostredie, a nepoškodzuje zdravie ľudí či zvierat. Udržateľná móda znamená používanie prírodných a kvalitných materiálov, ako aj kvalitnú výrobu. Jej súčasťou je aj etický prístup v zmysle rešpektovania práv pracovníkov pri výrobe odevov“ – vysvetľuje Maja Kneževićová Birmančevićová.

Vo svojej dielni sa rozhodla vyrábať len oblečenie, ktoré bude v súlade s prírodou – a to ešte počas magisterského štúdia v Dánsku, kde je – podľa nej – environmentálne povedomie na závideniahodnej úrovni. Zelenému podnikaniu sa venuje iba rok, a je si vedomá toho, že priblížiť ľuďom svoju módnu víziu a cieľ – a to vytvorenie šatníka, ktorý sa vďaka svojmu dizajnu a kvalite dá nosiť dlhé roky a pri rôznych príležitostiach.

„Rozvíjať sa ako malá značka nie je vôbec jednoduché, najmä v našom prostredí, ale idem pomaly. Samotný pracovný proces začína výberom materiálov a predtým je veľmi dôležité navrhnúť model. Keď kreujeme model, ktorý má dlho vydržať, a má byť jedinečný, primárne ide o to, že on musí byť urobený kvalitne. To zabráni tomu, aby ten kúsok skončil v odpade“ – zdôrazňuje Maja.

Maja všetko oblečenie vyrába výlučne z prírodných materiálov, ktoré sú navyše organického pôvodu, aj keď priznáva, že zohnať takéto produkty nie je vždy jednoduché. Okrem ľanu, vlny a bavlny používa tencel – ekologický materiál podobný viskóze. V udržateľnej móde hrá dizajn kľúčovú úlohu pri znižovaní odpadu a optimálnom využívaní materiálov.

„Pri krajčírstve sa snažím použiť čo najviac materiálu, aby som dosiahla minimal waste (minimálny odpad), teda aby som zredukovala odpad a odrezky, ktoré ostávajú. Snažím sa využiť aj odrezky a vyrobiť z nich niečo nové, či už je to taška alebo detaily na nejakom tričku. Takže sa snažím všetkými spôsobmi podporovať environmentálne povedomie a udržateľnosť prostredníctvom módy“ – hovorí táto módna návrhárka.

Podľa výskumu Centra pre zlepšovanie životného prostredia sa v Srbsku ročne predá viac ako 80.000 ton oblečenia. Na rozdiel od konvenčného názoru si muži aj ženy v priemere kupujú rovnaký počet kusov oblečenia, no práve preto muži nosia kus oblečenia oveľa kratšiu dobu.

Viac ako polovica opýtaných pozná pojem fast fashion (rýchla móda), verejnosť však nie je znalá, a ani sa nezaujíma o dôsledky a negatívny vplyv, ktorý módny priemysel na životné prostredie zanecháva. Bez informovania a vzdelania sa to ťažko zmení, považuje Maja Kneževićová Birmančevićová.

„Ľudia by sa mali zamyslieť nad tým, koľko míňajú, prečo kupujeme niektoré modely, tiež koľko nám vydržia. Je jasné, že ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si kúpili niečo, čo je kvalitné a drahšie, ale môžeme aspoň uchovať to, čo kupujeme, a tak predĺžiť jeho životnosť. Vždy hovorím zákazníkom, ak sa niečo stane s odevom alebo ich omrzí nosiť, aby mi ho priniesli, pretože vždy sa dá vyrobiť niečo iné. Sú rôzne spôsoby, ako osviežiť odev, dať mu nový punc alebo ho skrášliť ručnou prácou alebo technikami ako patchwork (zlepenina), ktorú často používam“ – dodáva naša spolubesedníčka.

Environmentálne podnikanie rieši príčinu, nie následky znečistenia

V ekologickom podnikaní musí byť celý výrobný proces navrhnutý tak, aby sa negatívny vplyv na životné prostredie znížil na minimum. Je to spôsob, ako konať proti príčinám znečistenia, takže rozvoj ekologických podnikateľských nápadov je v mnohých krajinách prioritou. Aby firmy vyhoveli požiadavkám trhu, budú sa musieť prispôsobiť ekologickým princípom, hovorí  Sanja Žugićová, ktorá vedie podsekciu pre ekológiu v Obchodnej komore Srbska .

„V Srbsku sa ročne vyprodukuje 12 miliónov ton odpadu, z toho 10 miliónov nevieme ani spracovať. Teraz je ten správny čas venovať sa ekologickej stránke podnikania, a zapojiť do modelu obehového hospodárstva čo najviac firiem. Zároveň si to musia uvedomiť podnikatelia, pretože to teraz vyžadujú rôzne predpisy. Ak podnikáte vo výrobe, a chcete spolupracovať so zahraničím, musíte byť uvedomelí a informovaní“ – hovorí Sanja Žugićová.

Saňa je aj majiteľkou ekologickej spoločnosti EcoSerein. Podnikať začala v Amerike, kde žila, a často organizovala rôzne environmentálne akcie. Hovorí, že namiesto liečenia dôsledkov nedbalého prístupu k prírode, je lepšie prispieť k zníženiu znečistenia. Preto sa rozhodla ponúknuť na trh produkty, ktoré neobsahujú plast, ale sa vyrábajú z bambusu.

„Firmu sme otvorili v Amerike v roku 2019. Začali sme s čistiacimi a zalesňovacími akciami. Potom sme si uvedomili, že produkty, ktoré sme zozbierali, môžeme nahradiť ekologickými výrobkami, a začali sme s ekologickými zubnými kefkami. Vyrobené sú v spolupráci so stomatológmi. Štetiny, tvar kefky a celý dizajn bol vyrobený podľa ekologických princípov. Teraz máme aj kefky pre deti, tyčinky do uší, ekologické vrecká na ovocie a zeleninu, ktoré sú vyrobené z bavlny“ – uvádza Žugićová.

Prechod na obehové hospodárstvo je podmienkou prežitia firiem na trhu

Globálne otepľovanie, zmenšovanie ozónovej vrstvy, strata biodiverzity a množstvo ďalších environmentálnych problémov spustili poplach. Krajiny Európskej únie sa preto dohodli, a dali si za cieľ – o necelých 30 rokov by mala byť Európa prvým kontinentom, ktorý bude klimaticky neutrálny, teda emisie škodlivých plynov sa budú rovnať nule.

Predpokladá to Európska zelená dohoda, ktorá bola podpísaná v roku 2019, a predstavuje stratégiu rastu a udržateľnosti hospodárstva, ktorá, ako uvádza, viac dáva, ako berie. Plán je premeniť klimatické a environmentálne výzvy na príležitosti, efektívnejšie využívať zdroje, ako aj prejsť na čisté, obehové hospodárstvo, a zastaviť klimatické zmeny. To okrem iného znamená, že dodržiavanie princípov obehového hospodárstva bude otázkou prežitia firmy na trhu.

Srbsko prijalo Európsku zelenú dohodu a uznieslo sériu dokumentov, ktoré sú predpokladom prechodu z lineárneho na obehové hospodárstvo. Ako dlho ten prechod bude trvať, a ako bude vyzerať – závisí rovnako od štátu, ale rovnako aj od občanov, hovorí Sandra Kamberovićová, konzultantka pre obehové hospodárstvo, ktorá sa ako popredná odborníčka podieľala na vypracovaní Cestovnej mapy pre obehové hospodárstvo v Srbsku.

„Pokiaľ ide o firmy, prechod na obehové hospodárstvo závisí od vnútornej politiky firmy, teda akým smerom sa chce uberať. Zodpovednosť nesie aj samotný štát, nakoľko uznáva dôležitosť ochrany životného prostredia a edukáciu na trhu, teda samotných zákazníkov: aké dôležité je pre nich, čo kupujú, a čo robia s produktom po jeho použití. Sme na ceste, ako rýchlo sa budeme pohybovať – závisí od nás a kultúry našej spoločnosti, ako aj našej potreby, aby sme čo najrýchlejšie dýchali čistý vzduch, a konzumovali zdravšie jedlo“ – vysvetľuje Sandra Kamberovićová.

Zelené podnikanie je stále novým spôsobom podnikania, ktorý umožňuje podnikateľom byť inovatívni a byť o krok vpred. Pre začiatočníkov v podnikaní je oveľa jednoduchšie prispôsobiť sa ekologickým princípom, no aj tie firmy, ktoré musia úplne zmeniť tradičný spôsob práce, môžu získať informácie aj potrebnú finančnú podporu.

„Zdroje informácií a financovania nie sú nedostupné. Kto má záujem, môže sa vzdelávať, a získať aj medzinárodnú podporu. Kto chce, nájde si to. Je to jednoduché? Nie je, ale je to výzva, ktorá existuje na ceste každého podnikateľa. Pre firmy existujú iba kapitálové investície – a to sú najväčšie náklady, pretože všetky ostatné náklady v samotnom predajnom a výrobnom procese sa znižujú na minimum. To je jeden z prvých benefitov. V prípade dobrej organizácie, väčšinu týchto produktov môže spoločnosť prostredníctvom schém rozšírenej zodpovednosti vrátiť do svojho systému, a potom ich prostredníctvom inovácie a kreativity opäť vrátiť na trh“ – dodáva Kamberovićová.

Vzhľadom na to, že každá ekonomická a ľudská činnosť zanecháva v prírode väčší či menší negatívny „odtlačok“, prechod na obehové hospodárstvo nie je potrebný len v podnikaní, ale aj v zmene vedomia a návykov každého jednotlivca. Preto pri zapálení zberových zvyškov po jesennom zbere treba si spomenúť na suché leto bez kvapky dažďa či výdatných zrážok, ktoré zničili úrodu. Keď sa bez rozdielu rúbu lesy, alebo sa odpad hádže do rieky, treba si pomyslieť na veľké povodne alebo ničivé lesné požiare, a nakoniec sa aj každá plastová fľaša, taška a iný odpad, ktorý skončí na skládke, vráti cez znečistené ovzdušie, tiež cez takú pôdu a vodu.