Epidemiológ Predrag Đurić: Pandémiu nemožno zastaviť na vnútroštátnej úrovni, nevyhnutná je globálna reakcia

V Srbsku sa preventívne epidemiologické opatrenia kovid-19 uvoľňujú každých pár dní. Napríklad minulý týždeň zrušili výnimočný stav na území obce Báčsky Petrovec. Z rôznych strán však prichádzajú neúplné informácie alebo špekulácie, že na jeseň nás čaká nová vlna zhoršenia situácie kovid-19, opätovné „zatváranie“ alebo niečo podobné. Ak sú informácie nedostupné alebo nespoľahlivé a opatrenia diktujú politici a podnikatelia, akákoľvek prognóza priebehu pandémie by bola rovnaká „vešteniu z fazule“, tvrdí epidemiológ Predrag Đurić v rozhovore pre portál Storyteller. Poukazuje tiež na to, že v tieni pandémie prebieha najdrastickejšia reforma siete zdravotníckych zariadení v Srbsku s cieľom ďalšej centralizácie.

Čo nás čaká na jeseň v súvislosti s pandémiou kovid-19?

 Predrag Đurić:   „Pokiaľ ide o Srbsko, je potrebné si najskôr ujasniť, že nemáme verejne dostupné údaje o pandémii a jej dôsledkoch ani 15 mesiacov po začiatku pandémie. Denne sa vykazujú iba základné údaje, ktoré nestačia na pochopenie priebehu pandémie. Iba sem-tam niektorí z oficiálni predstavitelia naznačia niektoré informácie vo vyhláseniach pre médiá a je na nás, aby sme sa pokúsili na základe toho vytvoriť si celý obraz. Inými slovami, existuje dojem, že oficiálni predstavitelua majú buď strach zo zverejnenia úplných informácií, alebo ich nezáujem o ich zdieľanie s občanmi.

To všetko znamená, že ako občania, ktorí nie sme súčasťou systému, počúvame väčšinou interpretáciu údajov a na základe tohto výkladu „z druhej ruky“ musíme posudzovať a rozhodovať aj o osobnom zdraví. Pretože je úplne nepochopiteľné, že napríklad na webových stránkach Ústavu verejného zdravotníctva v Srbsku nie je k dispozícii analýza súčasného priebehu pandémie, rovnako je to v prípade Ústavu verejného zdravotníctva Vojvodiny a ďalších kompetentných úradov. A to je práca, pre ktorú tieto inštitúcie vytvorili a pre ktoré platia občania. Nie je úplne vhodné hľadať akékoľvek informácie o pandémii v Srbsku na zahraničných webových stránkach. V tejto informačnej tme sa teda dá iba pokúsiť sa odpovedať na túto otázku.

Pandémiu je potrebné vnímať ako dynamický proces. Jej priebeh ovplyvňuje množstvo faktorov a iba niektoré z nich sú počet ľudí, ktorí ochoreli na infekciu a získali imunitu, počet tých, ktorí získali imunitu po očkovaní, trvanie získanej imunity, frekvencia infekcie v určitých skupinách, profesie, vekové skupiny a geografické jednotky, dynamika vírusu SARS-CoV-2 z hľadiska vzniku nových kmeňov, ich význam a šírenie, existencia a úspech antipandemických opatrení…

Ďalšou chybou, ktorá sa robí, je tá, že sa zabúda na základnú charakteristiku pandémie, a to, že má globálny charakter a že stále nevieme dosť o príčine a chorobe. Pandémiu teda nemožno zastaviť na vnútroštátnej úrovni – úspešnými opatreniami ju možno znížiť na malý počet prípadov, ale vzhľadom na existujúce neznáme a dynamiku SARS-CoV-2 – povedzme vzniku nového variantu v krajine, kde je zaočkovanosť zanedbateľná, kmeňu, na ktorom získaná imunita nefunguje, môže úplne a v krátkom čase narušiť všetky doterajšie výsledky očkovania a ďalšie opatrenia.

To všetko si vyžaduje globálnu reakciu na pandémiu, a ona vystáva. Vlády väčšiny krajín sa rozhodli pre národné odpovede, väčšinou nesúvisiace a nekoordinované. Sme svedkami porážky medicíny, posledného úderu (a poníženia tejto profesie sa začalo v osemdesiatych rokoch znížením významu Svetovej zdravotníckej organizácie a jej neskoršej organizácie ako kariérnej spoločnosti a prevzatia jej funkcií rôznymi filantropmi, humanitárnymi a mimovládnymi organizáciami priamo kontrolované darcami). Paradoxne, namiesto odborníkov, ktorí riadia reakciu na pandémiu, ju od samého začiatku riadia politici a podnikatelia alebo ich exponenti. Pandémia sa chápe ako ďalší boj o hlasy voličov, súčasť predvolebnej kampane, a expertom zostáva iba poradná úloha, ktorých rady môžu alebo nemusia politici alebo podnikatelia prijať.

Keď sú informácie nedostupné alebo nespoľahlivé a opatrenia diktujú politici a podnikatelia, akákoľvek predpoveď priebehu pandémie by bola rovnaká „vešteniu z fazule“.

Predrag Đurić

Najlepším príkladom je oblasť očkovania a kolektívnej imunity. Pred rokom bolo každému normálnemu človeku jasné, že keď bude k dispozícii vakcína covid-19, bude trvať mesiace a roky, kým sa vyrobí dostatočné množstvo vakcín, kým sa budú distribuovať a aplikovať a že sa v priebehu roka môžu objaviť nové varianty vírusu, rezistentné voči očkovacej látke, a to za podmienok vysokého odporu proti očkovaniu a nedostatku informácií o trvaní získanej imunity. A napriek tomu sme boli svedkami optimizmu úradov, že nájdenie vakcíny znamená koniec pandémie za mesiac alebo dva. Dôsledkom je akumulácia vakcín v niektorých najbohatších krajinách (alebo v krajinách s pragmatickými vládami, vrátane Srbska), takže zatiaľ čo vo väčšine krajín nemajú očkovanie ani tí, ktorí sú najviac ohrození, vo vybraných krajinách každý je očkovaný. Svet v pandémii odhalil svet arogantného, ​​panovačného a sebestačného Západu, autokratického východu a krajín tretieho sveta, ktoré nie sú schopné samy sa vyrovnať s problémami. Svet, ktorý sa veľmi nelíši od sveta Studenej vojny, len teraz svet bez ilúzií a bez nádeje. Zdá sa, že nacionalizmus a otvorená diskriminácia (povedzme tých, ktorí nie sú občanmi EÚ zo strany krajín EÚ, nemožnosť očkovania obyvateľov chudobných krajín) sa prejavili najvýraznejšie za posledných sedem desaťročí.

V takých podmienkach – keď sú informácie nedostupné alebo nespoľahlivé a opatrenia diktujú politici a podnikatelia, akákoľvek predpoveď priebehu pandémie by bola rovnaká „hľadeniu do prázdna“.“

Ako možno predpovedať novú vlnu a čo znamenajú nové kmene vírusu?

 Predrag Đurić:   „Existuje možnosť predvídať možnú novú epidemickú vlnu. To si vyžaduje príslušné údaje, o ktorých nevieme, či existujú alebo nie sú pre nás k dispozícii: „infekcia“, tj percento populácie, ktoré získalo imunitu buď prirodzenou cestou, alebo očkovaním, podľa vekových skupín, profesií, kolektívov, zemepisných jednotiek; potom percento zaočkovaných a úspešnosť očkovania, trvanie imunity a pod.

V rámci prirodzeného procesu sa neustále objavujú nové varianty vírusu. Väčšina z nich je dôsledkom nevýznamných mutácií a niektoré z nich majú väčší význam, hlavne z hľadiska rýchlosti šírenia, a môžu sa vyskytnúť aj také, ktoré môžu spôsobiť závažnejší klinický obraz. Najdôležitejšie by boli tie, ktoré by obchádzali získanú imunitu (či už po infekcii alebo po očkovaní), čo by znamenalo vrátiť veci na začiatok. Vzhľad takého variantu SARS-CoV-2 je nateraz iba hypotetický. Existujú však už náznaky, že pre niektoré varianty vírusu poskytuje jedna dávka určitých vakcín menej účinnú ochranu a že s postupom času po podaní druhej dávky by získaná imunita mohla oslabiť.

Pri absencii dlhej znalosti vírusu je možné odvodiť alebo predpovedať analógiu s inými koronavírusmi a chrípkovým vírusom. Táto analógia sa môže ukázať ako zmysluplná, ale možno nás SARS-CoV-2 prekvapí a prejaví sa úplne iným správaním.“

Existujú nejaké náznaky alebo konkrétne informácie o tom, či alebo ako sa uskutoční preočkovanie, keď vieme, že od začiatku imunizácie v Srbsku čoskoro uplynie šesť mesiacov?

 Predrag Đurić:   Možnosť preočkovania závisí najmenej od troch faktorov. Prvým je účinnosť očkovania, t.j. koľko očkovaných osôb bude vakcínou chránených v skutočných podmienkach. V prípade vakcín kovid-19 od niektorých výrobcov vidíme, že účinnosť je vysoká – nad 90 percent a u niektorých je nižšia ako 80 percent. To znamená, že niektorí z očkovaných zostávajú nechránení a nakoniec môžu zvážiť podanie ďalšej dávky vakcíny.

Ďalším faktorom je dĺžka imunity po očkovaní – či bude trvať šesť alebo dvanásť mesiacov, niekoľko rokov alebo doživotne. Aby sme to zistili, treba aby uplynulo rovnako toľko času – od niekoľkých mesiacov do niekoľkých rokov. Spomínaná analógia s inými koronavírusmi naznačuje, že možno očakávať, že získaná imunita nebude dlhodobá, ale zatiaľ je to iba analógia.

---

Odporúčame aj: Gymnaziálny život v Báčskom Petrovci: Naučili sme sa, že aj to nemožné je – možné

---

Tretím faktorom sú spomínané nové varianty, ktoré by už vykonané očkovanie neovplyvnilo, takže by bolo treba vykonať preočkovanie. Aj tu ide o analógiu s chrípkovým vírusom, ktorá vykazuje časté mutácie – menšie i väčšie, preto sa často objavujú nové varianty a príležitostne nové podtypy vírusu, ktoré si vyžadujú preočkovanie. Zatiaľ však nemôžeme povedať nič o SARS-CoV-2. Jednoducho, čas ukáže.“

Aký je podľa vás priebeh očkovania v Srbsku – aké ponaučenia sme si vzali a čo môže slúžiť ako príklad osvedčených postupov?

 Predrag Đurić:   „Reakcia na pandémiu ako celok, rovnako ako očkovanie proti kovid-19 v Srbsku, bola od začiatku predovšetkým politickou otázkou, a nie profesionálnou. Vládne orgány v Srbsku využili politickú pozíciu „sedieť na viacerých stoličkách“ a dôsledkom je hŕstka vakcín od rôznych výrobcov, ktoré sú k dispozícii občanom. Táto situácia má svoje klady a zápory. Dobrou stránkou je skutočnosť, že keby vláda Srbska nekonala týmto spôsobom, občania Srbska by sa ocitli v rovnakej situácii ako občania iných krajín, ktoré nie sú členky EÚ – boli by odkázaní na milodary bohatých krajín a očkovanie by ťažko prekročilo jedno alebo dve percentá (taká je situácia, povedzme na Ukrajine). Dosiahnuté pokrytie očkovania považujem za solídne a je chvályhodné, že očkovanie sa poskytovalo aj občanom iných krajín (i keď nie je celkom isté, za akých podmienok, či existujú nejaké pravidlá alebo či sa to dialo ako kampaň).

Negatívom je netransparentný postup obstarávania, neznáme podmienky a ceny, nejasný postup schvaľovania ruských a čínskych vakcín pred ukončením tretej fázy klinických štúdií a verejne dostupné údaje o ich účinnosti, spomínaná diskriminácia občanov, ktorí dostali tieto vakcíny v zmysle cestovania (zo strany vlád niektorých krajín), ako aj nižšia účinnosť čínskej vakcíny, zvyšovanie závislosti od Číny a Ruska a vzďaľovanie od Západu, čo so sebou prináša prijatie modelu autoritatívneho správania a netransparentnosti, ktorej sme svedkami v reakcii na pandémiu v Srbsku.

Obávam sa, že sa len dočkáme zneužívania pandémie na politické účely.

Predrag Đurić

Celý proces očkovania navyše od začiatku sprevádzala konkurenčná propaganda a akési bezprostredné víťazstvo nad pandémiou (netýka sa to iba Srbska). Obávam sa, že takéto správy viedli k nezodpovednejšiemu správaniu občanov, následnému ďalšiemu predĺženiu pandémie a spomaleniu očkovania. To všetko sa nesie v duchu protichodných správ, ktoré sa vysielali od začiatku epidémie a ktoré, najmä keď prichádzali od určitých lekárov, ktorí boli vydaní na milosť a nemilosť orgánov, určite vyústili do ďalších zmätkov a nedôvery občanov voči očkovaniu.

Základné ponaučenie by bolo, že v súčasnosti aj v akejkoľvek podobnej situácii by reakcia na pandémiu, očkovanie alebo akékoľvek iné zdravotné opatrenie mala byť ponechaná na lekárov a ďalších odborníkov a politici by sa mali pozrieť na to, ako ich v tom podporiť. Bohužiaľ, nie som optimista, že sa ľudia, ktorí sú pri moci, ani v Srbsku, ani mimo nich, poučili. Obávam sa, že sa len dočkáme zneužívania pandémie na politické účely.“

Keď sú ľudia očkovaní proti covid-19, kontrolujú hladinu protilátok a potom porovnávajú výsledky so svojimi priateľmi, rodinou a známymi. Čo je dôležité vedieť o protilátkach a čo to znamená, ak má niekto vyššiu hladinu a niekto nižšiu hladinu protilátok?

 Predrag Đurić:   Tu vstupujeme do šedej zóny, teda do oblasti, kde je stále veľa neznámych. Protilátky predstavujú reakciu tela na infekciu a ich prítomnosť v krvi je indikátorom predchádzajúcej infekcie. Súčasné názory odborníkov naznačujú, že zatiaľ nevieme s istotou, pokiaľ ide o covid-19, pochopiť význam protilátok prítomných v krvi vo vzťahu k ochrane jednotlivca pred opätovnou infekciou. Inými slovami, nemôžeme s určitosťou povedať, či je niekto, kto má protilátky proti SARS-CoV-19, 100% chránený pred opätovnou infekciou, alebo či je niekto, kto nemá protilátky (a ochorel na ňu), bez akejkoľvek ochrany.

V súčasnosti sa testy na protilátky považujú za dôležité iba pri preukazovaní, či bol niekto infikovaný alebo očkovaný, ako aj pri konkrétnych štúdiách – štúdiách séroprevalencie.

---

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

---

Pribúdajú však dôkazy, ktoré naznačujú, že u ľudí s protilátkami na SARS-CoV-2 sú oveľa menšie šance, aby znovu ochoreli ako u ľudí bez protilátok – 80, 90 a až 95% osôb s protilátkami zostáva, v závislosti od výskumu rezistentných, imúnny aj mesiace potom, čo sa u nich vytvorili protilátky (hlavne po prirodzenej infekcii, pretože očkovanie sa vykonáva iba niekoľko mesiacov, takže stále čakáme na príslušné údaje).

Zvláštnym problémom sú testy na protilátky. Na jednej strane majú testy od rôznych výrobcov aj odlišné referenčné hodnoty, a preto ich výsledky (okrem pozitívnych a negatívnych) nemožno porovnávať. Niektoré testy stanovujú protilátky iba proti S alebo iba proti N proteínom a ťažkosti spôsobujú aj falošne pozitívne výsledky (detektujú napríklad protilátky proti iným koronavírusom).

Celkovo stále čakáme na test, ktorý by mohol odpovedať na to, či človek prešiel kovidom-19, a ak áno, či je imúnny proti opätovnej infekcii. Takýto test by bol veľmi dôležitý, pretože by umožnil neočkovať tých, ktorí sú už chránení prirodzenou imunitou, a nasmerovať existujúce vakcíny na tých, ktorí ich najviac potrebujú.“

Aký je stav zdravotného systému Srbska po takmer roku a pol epidémie Kovid-19?

 Predrag Đurić:   Platí tu rovnaká odpoveď – na to, aby sme mohli správne posúdiť, by sme potrebovali spoľahlivé údaje. Tieto nie sú ľahko prístupné pre verejnosť – mám na mysli napríklad údaje o tom, koľko ľudí bolo kvôli pandémii zbavených služieb súvisiacich so zdravím, koľko zdravotných služieb bolo menej poskytnutých, koľko zdravotníckych pracovníkov alebo obyvateľov domovov dôchodcov ochorelo a zomrelo atď.

V tieni pandémie s cieľom ďalšej centralizácie prebieha najdrastickejšia reforma siete zdravotníckych zariadení v Srbsku,

Predrag Đurić

Pandémia ukázala paradoxnú situáciu, že keď je politická vôľa, všetko je možné. Teda napríklad požiadavky občanov Nového Sadu na tzv. mestskú nemocnicu sa tri desaťročia od nápadu neposunula, aby sme sa tento rok dočkali toho, že o pár mesiacov bude možné postaviť nemocnicu. Nedostatok určitých vakcín alebo liekov pretrváva už celé desaťročia a teraz vidíme, že keď bude vôľa, všetky údajné problémy sa dajú vyriešiť zo dňa na deň. Po celé desaťročia bolo pre mnohé inštitúcie nemožnou misiou zamestnať nových zdravotných pracovníkov a teraz vidíme, že bez problémov je možné prijať desiatky z nich.

Bohužiaľ, najdrastickejšia reforma siete zdravotníckych zariadení v Srbsku prebieha v tieni pandémie s cieľom ďalšej centralizácie. Plánuje sa teda, že sa v priebehu budúceho desaťročia zníži počet zdravotníckych zariadení vo Vojvodine z 93 na 22 (zatiaľ čo v Belehrade sa zníži z 57 na 46), takže podľa tohto plánu bude Dom zdravia Báčsky Petrovec integrovaný do ústavu, ktorý by sa nazýval Zdravotné strediská v Juhobáčskom okrese. Je potrebné spomenúť, že zriaďovacie práva zdravotných stredísk boli nedávno prevedené z obcí a miest na republiku. S ďalším zrušením určitých špecializovaných služieb v zdravotných strediskách (napríklad rehabilitácie a všetkého ostatného okrem gynekológie a pediatrie – namiesto toho sa od lekárov z nemocníc očakáva, že časť svojej pracovnej doby strávia na vidieku!), rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti sa odďaľuje od občanov, najmä od tých, ktorí žijú mimo Belehradu. Je to iba rekapitulácia toho, čo už v pandémii vidíme – nikto sa nepýta občanov na ich názor, nie sú im poskytované informácie, ale dostávajú dávkované interpretácie – to, čo si myslí vláda a jej blízki a poslušní lekári, že im stačí.

Celkovo je súčasný stav a osud zdravotnej starostlivosti neoddeliteľne spojený s mierou slobody v spoločnosti, s možnosťou občanov skutočne sa podieľať na tvorbe, implementácii a valorizácii politiky vrátane zdravotnej starostlivosti.“

---

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.