Mladý slovenský hudobník Erik Žigmund, v hudobnom svete známejší ako ERØ, sa v nadchádzajúci piatok predstaví novosadskej verejnosti na 8. TAKT festivale, súťaži akustických skladateľov. Festival TAKT sa bude konať od 20. do 22. septembra 2019 v Novom Sade a jeho hlavným poslaním je podpora mladých interpretov a kapiel prostredníctvom prezentácie ich vlastnej autorskej akustickej hudby. Podujatie organizuje novosadská asociácia Kulturanova a, okrem iných, podporil ho aj Vyšehradský fond a partnerom projektu je aj Centrum nezávislej kultúry Záhrada z Banskej Bystrice, ktoré má na starosti prípravu Erikovho príchodu a dve dielne venované technikom, hudobníkom a iným účastníkom Znej a vyzeraj dobre počas samotného festivalu.
Prinášame exkluzívny rozhovor s ERØ-om, ktorý je študentom hry na gitare na VŠMU v Bratislave. Pochádza z Trenčína. Odmalička spieva, hrá na gitare a klavíri. Jeho skladby sú v štýle folku, jazzu, indie rocku, popu alebo R’n’B .
Čo je v živote to, čo bolo hlavným impulzom, aby si sa rozhodol pre štúdium gitary?
ERØ: „Pochádzam z hudobníckej rodiny. Už odmalička som bol obklopený hudbou, spevom alebo tancom. Otec hrá na klávesoch, sestra študovala hru na husliach a spev, a mama tancovala vo folkórnom súbore. Rozhodoval som sa, aký nástroj by bol pre mňa vyhovujúci a s gitarou som sa stotožnil. Začal som navštevovať Základnú umeleckú školu K. Pádivého v Trenčíne, neskôr Konzervatórium J. M. Hurbana a momentálne študujem na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.“
Ako si sa dostal do sveta „javiskovej“ hudby, populárnej hudby populárnej na scéne pod reflektormi?
ERØ: „Po príchode do Bratislavy som sa rozhodol skladať vlastnú hudbu popri štúdiu klasickej hudby. Začal som sa zúčastňovať rôznych open micov, kde začínajúci umelci môžu prezentovať svoju tvorbu. Zapáčilo sa mi stáť na pódiu a rozprávať svoj príbeh pomocou hudby. Týmto som získal mnoho kontaktov a príležitostí, kde som mohol hrávať. Postupne som sa posunul z open micov do kaviarní, podnikov, divadiel a ďalších priestorov. Neskôr som sa prihlásil do súťaže Demovnica Rádia FM, ktorú som dva krát vyhral s piesňou Naspäť tam.“
Kedy si začal skladať piesne a čo ťa vlastne inšpiruje?
ERØ: „Svoju hudbu som začal komponovať približne pred tromi rokmi. Inšpirujú ma hlavne vlastné skúsenosti, udalosti, reálny život človeka, moje emócie, ale najväčším spúšťačom bola Amy Winehouse, ktorá je môj hudobný idol. Inšpiráciu naberám taktiež napríklad od Zaz, Stevieho Wondera, Jara Filipa alebo hudby 80tych a 90tych rokov.“
Ako by si ocharakterizoval svoju hudbu?
ERØ: „Nerád sa škatuľkujem do nejakého typickeho žánru. Hovorím len, že moja hudba má prvky folku, jazzu, popu, R’n’B a podobne. Samostatne si píšem hudbu aj texty. Snažím sa byť v mojej hudbe čo najviac osobný. Milujem, keď môžem hudbou vyjadriť v akej som situácii, alebo čo práve pociťujem. Moje texty sú väčinou zasnené, o láske, priateľstve, ale aj o tvrdej realite.“
Kde si verejne vystupoval? Za sebou máš dobré leto, keďže si vydal dva singly.
ERØ: „Vystupujem väčšinou v rôznych bratislavských podnikoch a priestoroch, ale aj iných mestách na Slovensku. Za moje najúspešnejšie koncerty považujem v divadle Ticho a spol. v Bratislave spolu s Juliánou Hamranovou alebo v Bábkovom divadle v Žiline. Tento rok som vystupoval aj na Dúhovom Pride v Bratislave a minulý rok v Banskej Bystrici. Toto leto som vydal dva singly: Naspäť tam a Bez slov, ktoré som nahrával v štúdiu LOSOSOUND u Erika Horáka.“
Čo „fičí“ teraz na hudobnom Slovensku? Aká je to hudba vo veci kvality, keďže aj študuješ hudbu/gitaru, si viac než kompetentný hovoriť o tom?
ERØ: „Myslím si, že súčasná hudba stále stráca kvalitu a hudobníci zabúdajú na hodnotu hudby ale čoraz sa dostávajú do skladieb úprimné emócie interprétov, čo sa mi páči. Na Slovensko sa momentálne dostávajú latinské rytmy a tie nie sú moja parketa. Hudobníci by mali viac s hudbou experimentovať a hrať sa s ňou. Veď sme predsa umelci.“
O niekoľko dní prídeš do Nového Sadu, na TAKT festival – ako k tomu prišlo?
ERØ: „Úplnou náhodou ma oslovil Milan Zvada z Centra nezávislej kultrúy Záhrada, inak organizátor Dúhového Pridu v Banskej Bystrici s ponukou zúčastnenia sa na festivale TAKT, za čo mu veľmi ďakujem. Je to pre mňa prvá skúsenosť hrať na festivale v zahraničí. Veľmi sa teším a dúfam, že si môj koncert užijete, tak ako ja.“
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.
Add Comment