Návod na zbieranie bodov je jednoduchý: zoženieš si sadenicu stromu, vykopeš dieru, „pichneš“ do nej stromček, odfotíš sa pri ňom a oprášiš si ruky. Bez opatery stromček pravdepodobne rýchlo vyschne, no body pribúdajú! Avšak, ekologické združenia v obci Báčsky Petrovec vykonávajú túto prácu s trochu väčšou láskou a ďaleko iným prístupom.
V studenom decembri dávneho roku 1990 založila skupina nadšencov v Báčskom Petrovci hnutie Zelení, s cieľom chrániť a zveľaďovať prírodu. O tri desaťročia neskôr sa kolobeh ich aktivít začína prvými snežienkami, kedy si plánujú veľké jarné upratovanie. Každoročne, 21. marca, sa vo svete vzdáva hold lesom, ktorých je vo Vojvodine len 7%, a tak vyššie uvedené združenie rozdáva svojim susedom sadenice zdarma, aby sa toto percento o niečo vylepšilo, a aby sa Petrovec rozvoniaval po dulách, marhuliach a hruškách.
V lete robia obchôdzky sadeníc, orezávajú konáre, polievajú stromčeky, ale sa aj tešia z chládku a plodov svojich skorších činností. Združenie sa podieľalo na úprave jazera Špor. A renovujú sa aj Sejke (hneď ako vojdete do Petrovca, hneď vľavo, nie som si istá, či som dobre počula, tak ma, prosím, opravte). Kosačku počuť každých desať dní, údržba sa robí tímovo, dobrovoľnícky a dobro-susedsky.
Keď lístie začne opadávať, plánuje sa úprava lavičiek, aby všetko počas Slovenských národných slávností bolo pekné a upratané. Tiež je čas aj na výsadbu, pretože zelene nie je nikdy dosť. V skratke sú to ročné plány, o ktorých nám hovorí predseda tohto združenia Ján Makan .
Združenie má okolo 15 aktívnych členov a okolo štyridsať o niečo menej aktívnych členov. Sú medzi nimi aj učitelia, ktorí sa snažia odovzdávať lásku k prírode generáciám, ktoré si budú užívať chládok a plody dnešných iniciatív.
Prostredníctvom hodín o prírode, kvetoch a stromoch, profesorka krajinnej architektúry na Poľnohospodárskej škole vo Futogu Viera Turčanová po odchode na dôchodok, pokračovala vo svojom poslaní rozsievania semienka lásky k prírode do sŕdc mladých ľudí. Nadbytok voľného času, ako aj správy o devastácii prírody a nedostatočnej starostlivosti o životné prostredie, ju motivovali založiť Združenie ekológov Ekos v Hložanoch.
„Chcem vplývať na ľudí, aby pochopili, že bez zdravého životného prostredia nieto na našej planéte života“, hovorí táto pani profesorka vo výslužbe.
Hložany sa, počas 26 rokov existencie Ekosu, rozzelenali, a stali sa upravenejšou dedinou, na čo je profesorka Turčanová veľmi hrdá. Toto združenie, okrem výsadby stromov, organizovalo aj súťaž o najkrajšiu záhradu a najsvedomitejšiu údržbu uličného priestoru pred domom.
„Naša dedina sa vďaka tomu za tie roky zásadne zmenila k lepšiemu. A ako prví sme v obci začali zbierať toxické a PET obaly a papier“, hovorí naša spolubesedníčka.
List o listoch
Každý druhý mesiac sa v „rúre“ Združenia Zelení kruh v Báčskom Petrovci „pečie“ nové číslo časopisu Ekolist – a tomu je tak už 15 rokov. Vznikli z neho aj mimoriadne vydania, venované témam od energetiky a vedy, až po príklady dobrej praxe v hospodárstve a skúsenosti krajín Európskej únie. Tlačené vydania sú distribuované formou predplatného, hovorí riaditeľka redakcie Jadranka Marčoková
„Existuje aj vydanie, na ktoré sme obzvlášť hrdí – elektronické vydanie eEkolist-u, ktoré prichádza v PDF formáte do e-mailových schránok našich čitateľov. Ide o bezplatné vydanie, ktorého obsah je úplne odlišný od tlačeného, a dá sa čítať aj na online publikačných platformách“, vysvetľuje naša spolubesedníčka.
Podávanie správ na „zelené témy“ je kľúčové, aby sa na veci začalo pozerať správnym spôsobom, hovorí Marčoková. Dodáva, že čoraz viac ľudí má vyhradené názory na celý rad tém – od energetiky či baníctva, až po recykláciu a obehové hospodárstvo.
„Propagácia „zelených tém“ pomohla ľuďom na chvíľu sa zastaviť, a položiť si niekoľko kľúčových otázok: Ako mi nová fabrika zlepší život? Dokáže mzda kompenzovať jej dopad na životné prostredie? Má tá továreň spoľahlivé komínové filtre? Ako sa nakladá s jej odpadovou vodou? Aká bude kvalita vzduchu? … To všetko sú otázky, ktoré môžeme počuť od našich občanov, pretože novinári zaoberajúci sa ochranou životného prostredia v posledných rokoch tvrdo pracovali“, vysvetľuje Jadranka Marčoková.
Dodáva, že „zelené témy“ sa týkajú absolútne každého, lebo každý musí dýchať, piť vodu, ale rovnako tak má aj potrebu včas a pravdivo sa informovať. Aj preto ich čitatelia patria k najrozmanitejším skupinám ľudí.
„Niekto si bude čítať o ochrane prírodných zdrojov a zvierat, kým niekoho upúta text o energetickej kríze. Nikto nezostáva imúnny voči fotografiám prírody, krajiny či zvierat, a tie fotografie sú iba ilustráciou veľmi serióznych textov spod pera našich spolupracovníkov, novinárov a odborníkov z rôznych oblastí. Mnohí naši čitatelia tak objavujú úplne nové, zaujímavé témy len preto, že ich zaujal krásny obrázok“, vysvetľuje Marčoková.
Okrem publikačnej činnosti sa združenie Zelený kruh venuje aj iným aktivitám, ako napríklad akcii Ako rastie strom. Žiakom sa poskytujú sadenice, ktoré s učiteľmi a rodičmi vysádzajú na školských dvoroch.
„Takýmto spôsobom sa upevňuje kamarátsky duch a cit pre spoločenskosť medzi deťmi, ale sa pestuje aj láska k prírode, pretože žiaci vysádzajú sadenice na dvoroch svojich škôl, starajú sa o ne, chránia ich, a sledujú ako rastú. Doteraz bolo vysadených viac ako 6000 sadeníc v 100 vzdelávacích inštitúciách“, hovorí naša spolubesedníčka.
Zeleň, skládka, kanalizácia, katastrofa
Báčsky Petrovec nie je na mape mestských katastrof, a má kvet, trávnik a chládok, čo je vo Vojvodine vzácnosť, konštatuje Marčoková. Okrem čistému vzduchu, ku kvalite života prispieva aj zeleň, preto by som si priala, aby jej bolo čoraz viacej.
„Mnohí moji známi sú milo prekvapení, keď prídu do Báčskeho Petrovca. Hovoria mi, že osada je úhľadná a krásna, ako Wiehlerov gobelín. Je to úspech našich Petrovčanov, a je to naša hrdosť“, hovorí nám Marčoková.
Avšak, miesta na výsadbu však je, pretože sotva 0,60% báčskopetrovskej obce je zalesnené. Miestni rozhodcovia by mohli vtesnať do programu aj zalesňovaciu stratégiu, a okrem samotnej výsadby si najať profesionálne služby, ktoré by zeleň udržiavali, domnieva sa Turčanová z Hložian. Makan tiež upozorňuje, že zalesňovanie nekončí zakopaním sadeníc do zeme.
„Stále je veľa povrchov, ktoré treba zalesniť. Komunálny podnik tiež občas niečo zalesní. Všetci sa chvália tým, že niečo zasadili, ale o to sa treba aj starať. Ak ten strom dva, tri roky nepolievaš, vyschne. Nerobí sa to plánovane, takže polovica toho, čo sa vysadí, aj vyschne“, hovorí Makan.
Celkový obraz kazí nedostatočná likvidácia odpadu. Hložany sú jedným z mála miest v krajine, kde sa separuje odpad, len s tým však Viera Turčanová nie je spokojná.
„Je to problém na úrovni celej obce a problém celého Srbska. Hoci sa v Hložanoch pravidelne zbiera odpad, je dokonca aj separovaný, a obyvatelia sú v tomto ohľade veľmi zodpovední, miesta na jeho uloženie nie sú primerané“, hovorí pani profesorka.
Marčoková súhlasí. Domnieva sa, že nakladanie odpadom je dobrým začiatočným krokom pre akúkoľvek zmenu. Ukladanie odpadu na skládkach, odkiaľ ho vietor rozfúka cez polia, je zastaraná technika.
„Rakúšania, Dáni a Švédi majú dobré praxe, a myslím si, že by sme sa nimi mohli inšpirovať. Nemusíme nič vymýšľať, stačí zaviesť praktiky, ktoré sa vo svete už osvedčili. Na začiatok je to separácia odpadu v domácnostiach a separácia na úrovni surovín a potom – prečo nie – výstavba prevádzky, ktorá bude nadstavbou pre náš energetický systém“, navrhuje Marčoková, a do zoznamu obecných problémov pridáva aj pitnú vodu.
Ján Makan upozorňuje aj na nedokončenú kanalizáciu, ktorá vážne znečisťuje vodné systémy. Hoci v okolitých osadách existuje, byrokratická mašinéria a finančné prekážky už dve desaťročia brzdia progres smerom k zdravšiemu životnému prostrediu.
„Ako deti sme sa v tom kanáli kúpali. Naučil som sa tam plávať. Bola to čistá voda. Sú tam ryby. Ľudia tam chodia na rybačku, ale je to znečistené, vyzerá škaredo. A pobrežie nie je udržiavané“, hovorí Makan.
O prácu pri starostlivosti o prostredie, v ktorom žijeme, nie je núdza, a prínosy sú všeobecné. V takýchto iniciatívach však chýbajú mladí ľudia. Po dvoch mandátoch sa Makan trochu aj unavil.
„Mám aj iné povinnosti, poriadne som zaneprázdnený. Záväzkov je dosť, a všetko sa scvrkáva na úzky kruh členov. Chcel som vedenie zveriť niekomu mladšiemu, ale nikto sa toho nechce ujať“, hovorí predseda hnutia Zelení.
Fotografie: EKOS
Pridaj komentár & Dodaj komentar