Festival Sajeta – krajší a slobodnejší svet

Storyteller na 19. SAJETA Art & Music Festivale (1.)

Kilometre na autoceste, vchod do inej krajiny  – SLOVENIA vás víta! Počasie je, i napriek tomu, že meterológovia zahlásili dažde a polo-záplavy, ktoré nás vyprevadili zo Srbska koncom júna,  vynikajúce, práve také, aké si dopraješ na cestu. Ljubljana je našou prvou stanicou, aby sme si oddýchli, vypili kávu a pochopili, že sme naozaj prišli do prekrásneho Slovínska. Ale veľmi rýchlo pokračujeme ďalej, na Júlske Alpy, ešte bližšie k Taliasnku, ktoré zbožňujem.

„Sme čoraz bližšie k oblakom,“, hovorím dieťaťu vedľa mňa, aby som aj v ňom prebudila obrazotvornosť o mieste, kam ideme. A festival Sajeta ako náš konečný cieľ cesty naozaj tým aj je, nejakým krajším, slobodnejším svetom, vyfarbeným farbami, hudbou, umelcami, kempistami, deťmi, rodinami, ktoré si radi trochu inak užívajú svojich sedm voľných dní. A najdôležitejšie, neuveriteľná prírodná krása, ktorá festivalu Sajeta dáva osobitné čaro.

Byť iný a svoj, prijímajúc rozmanitosť druhých a nadovšetko úcta k prírode, predstavujú pozadie tohto festivalu, ktorý už nasledujúci rok oslavuje dve desaťročia existencie. Okrúhlych dvadsať.

Pláž, les, kempisti, registračných značiek zo Slovínska,  Talianska, Nemecka, Rakúska, Česka, Slovenska, Maďarska, Holandska, dokonca zo Srbska, z roka na rok je čoraz viacej.

Včera, 4. júla sa oficiálne začal prvý deň Sajety, ikeď tí praví fanušíkovia aj s rodinami prišli už o dva dni skorej, čakajúc, aby sa všetko aj oficiálne začalo. A zdá sa, že všetci spolu pomáhajp, robia, pravdaže, tu je aj medzinárodná skupina dobrovoľníkov, umelci s prívesmi na kemping a stanami, a to aj s deťmi a domácimi miláčikmi.  Počasie je teplé, tyrkysová farba dvoch riek, Tolminky a Soly, ktoré na svojom ústí vytvárajú rozprávkové pláže, na ktorých sa festival aj organizuje. Umelecké dielne počas celého dňa, výstavné časti, kde malí umelci vystavujú svoje umelecké diela, lazy bags na bielom kameni vedľa naozaj neuveriteľne tyrkysovej rieky, ako fotografia z Bahám, deti vchádzajú do horskej rieky, ktorá pod teplým horským slnkom volá na kúpanie.

Hudba z menšieho stejdžu sa rozľahla celým pobrežím, a na hlavnom javisku sa počujú zvukové skúšky hudobníkov a umelcov špecifických pre festival Sajeta, od džeza, po tvrdší expreimentálny zvuk, ako aj svetových mien, ktoré vystupujú na známych európskych a svetových udalostiach súčasného umenia.  Osobný, jedinečný umelecký výraz cez zvuk. Nie je to pre každého, ale len o niečo ďalej jedna za druhou sa realizujú dielne skulptúry, art puzzle, znenazdajky je tu jam session, DJ stejdž, nejaká performancia, ktorá vznikla inšpiráciou vo chvíli, a na koniec krúžok drevorezbárstva okolo ohňa vedľa rieky, kde s apije víno, pálenka, pivo, džúsy a počujú sa minimálne tri jazyky.

Prichádza noc a hrať začína prvý band, ktorý prichádza zo susedného Talianska Opacipapa, fúzia street a free jazzu, inšpirovaný prvými mesiacmi dieťaťa hlavného autora a skladateľa. Hneď potom domáci zo Slovínska sa postavia na javisko a vystupujú dve fantastické umelkyne, dámy, dve Niny. Kikiriki – Nina Faric, potom Nina Dragičević a nakoniec prvú noc zatvára multimediálny umelec Luka Prinčič.

Program sa končí, sťahujeme sa na druhý koniec kempu, presnejšie festivalu a pláže, kde je DJ, pálenka, oheň… Zajtra počas dňa sa plánujeme zúčastniť na početných umeleckých dielňach aj pre deti, aj pre dospelých, alebo ako tomu tu hovoria idemo na delavnice. Zatiaľ nás neuveriteľné hviezdnaté nebo nasleduje späť do centra malého milého slovinského mestečka Tolmin, aby sme si oddýchli a nazbierali energiu na zajtra.