Keď sa po prvom máji vyberiete na trh, fiškálne pokladnice tam nebudú.

,,Nikto pred platením neuteká, my platíme všetko, nájomné, trhové poplatky, úplne všetko. Nemôžeme sa správať ako obchod, to sa nedá. Navyše, všetci majú vyše peťdesiat rokov, ťažko tomu rozumejú. Nevedia používať ani telefón, a nie nejaké iné zariadenie, povedala predavačka v Báčskom Petrovci, kým balila veci, ktoré v ten deň nepredala.

Aj v Novom Sade, na Futockom trhu majú rovnaký názor. Keď sme sa jej opýtali, aby nám prezradila svoj názor na zavedenie fiškálnych pokladníc, predavačka povedala nasledovné:

,,Dávame, nejde o to, že nedávame. Aj VKP Tržnica, zdravotné, sociálne. Čakáme ako Židia na Mesiáša, čo sa ďalej udeje.“

O čo vlastne ide

Nový zákon o zavedení fiškálnych pokladní, ktorý by mal byť platný od 1. mája sa vzťahuje aj na predajcov na trhu, kozmetikov, kaderníkov, online predajcov, no nie však na právnikov. Predajcovia na trhu majú zateraz ,,prímerie“ a to po dlhých rokovaniach s prezidentom a ministrom financií. Predseda Asociácie trhových predajcov Opstanak (Prežitie)  Srđan Praštalo  uvádza, že je dohodnuté, že trhový predaj nie je pripravený na zavedenie nových odvodov.

„Minimálne 50 % predajcov na trhu by stratilo konkurencieschopnosť. Existujú aj zložité problémy spôsobené desaťročiami neopatrnosti. Doriešovanie bolo postúpené ministerstvu financií,“ hovorí pre portál Storyteller.

Na otázku, či verí tomu, že ministerstvo problém naozaj začne riešiť, Praštalo odpovedá, že sa na to nikdy nesmieme spoliehať.

„Nemôžete očakávať, že výkonná moc bude brániť to, čo máte. A my už nemáme čo stratiť. Na druhej strane nepripadá celkom normálne, aby výkonná moc pracovala na vytváraní nových sociálnych prípadov,“ vysvetľuje predseda tohto združenia.

Združenie Opstanak vzniklo práve preto, aby sa zabránilo zavedeniu fiškálnych povinností. Rokovaním sa však práca tejto organizácie nekončí.

„Plánujeme posilniť združenie, lepšie sa zorganizovať, pretože doteraz predajcovia na trhu neboli dobre prepojení. Spájalo nás riziko straty zamestnania. Bola to otázka typu “byť alebo nebyť”. Otázka prežitia,“ vysvetľuje Praštalo.

Redaktorka portálu Agrosmart  Slađana Gluševićová  uvádza, že si nie je istá, či na trhoch bude alebo nebude pokladňa, pretože vynášanie rozhodnutia o tom sa stále predlžuje. Poriadok by určite mal existovať, ale nie na úkor tých najslabších.

,,Myslím si, že by na trhoch, ale aj v iných oblastiach hospodárstva mal byť poriadok. Pokiaľ ide o daňovú a fiškálnu politiku, určite by sa malo nájsť lepšie riešenie. Žiaľ, pokiaľ ide o sivú ekonomiku, začína sa od trhu. Začína sa to tými, ktorých sa to týka najviac a ktorí sú v sivej ekonomike vlastne najmenej. Sú oveľa väčšie problémy, v ktorých sa sivá ekonomika prejavuje oveľa výraznejšie. Trh by mal byť určite ponechaný na koniec, keď ide o problémy takéhoto typu, no je to práve naopak a títo ľudia sú týmto problémom zasiahnutí ako prví“, hovorí Gluševićová.

Cieľom nového zákona je, aby sa sivá ekonómika znížila. Zo zákona by boli vynechaní predajcovia na trhu, ktorí predávaju tovar zo svojich súkromných hospodárstiev, ktorí často nevedia usporiadať výrobu a predaj, a preto ich prácu preberajú kupci, ktorí tvoria väčšinu na trhu, a na ktorých táto legislatíva bola zameraná.

Slađana Glušćevićová: “Sú oveľa väčšie problémy, v ktorých sa sivá ekonomika prejavuje oveľa výraznejšie.” / Foto: z archívu spolubesedníčky

Podľa výskumu Posúdenie sivej ekonomiky v Srbsku v roku 2017 neprihlásené zisky tvoria len 39 % sivej ekonomiky, pričom zvyšných 61 % tvoria neprihlásené mzdy zamestnancov. V tom roku sa odhadovalo, že 15 % domácej ekonomiky funguje v sivej zóne, čo je pokles o takmer šesť percent oproti stavu spred dvoch rokov. V Čiernej Hore bola v roku 2014 takmer štvrtina hrubého domáceho produktu (HDP) sivá ekonomika.

Ipsos vo svojom Výročnom prieskume postojov občanov k sivej ekonomike spred dvoch rokov uvádza, že najväčší podiel občanov sa domnieva, že v oblasti pracovných práv a vzťahov je v súčasnosti najviac zastúpená sivá ekonomika, po ktorej nasleduje obchodovanie s tovarom, teda predaj tovaru načierno, bez vystavenia fiškálneho účtu, ako aj pašovanie tovaru. Každý druhý občan uvádza, že pýtať si fiškálny účet pri každom nákupe alebo vykonanej službe je najefektívnejším spôsobom, ako prispieť k zníženiu sivej ekonomiky. Šestnásť percent občanov oprávňuje podnikanie v sivej zóne.

Okrem čerstvých potravín si však občania v 38 % prípadov na trhoch nič iné nekúpia. Tí, ktorí nakupujú, najčastejšie nakupujú oblečenie, kozmetiku a chémiu pre domácnosť, ako aj cukrovinky. Osem percent nakupuje tabak, kým dve percentá opýtaných kupujú na trhoch alkohol, tovar, na ktorý sa okrem bežnej dane vzťahuje aj potravná daň.

Zákazníci sú povinní vziať si fiškálny účet. Je predpísane, že zákazník nemusí zaplatiť tovar alebo službu, ak nedostal účet, ale je povinný fiškálny účet vziať so sebou, mať ho u seba v dvadsať metrovej vzdialenosti od miesta, kde ho dostal a ukázať ho na žiadosť kontrolóra.

Až 48 % občanov, ktorí fiškálny účet nedostanú, si ho nepýtajú, pretože by im bol v taške navyše, 20 % sa nechce dostať do konfliktu a 18 % zastáva názor, že štát by sa mal postarať o to, kto bude platiť dane.

Za a proti

Okrem boja proti sivej ekonomike, je ešte niekoľko dôvodov na zavedenie pokladníc na pulty. Týmto spôsobom by predajcovia pri pultoch boli rovnoprávnejší s predajcami v predajniach, ktorí okrem nájomného, platia dane na fiškálnu pokladnicu, komunálne služby, účtovníka a iné poplatky, je teda prírodzené, že aj ceny budú vyššie, a menej konkurencieschopné. Z druhej strany, predajcovia, tovar a pokladnica v obchode so zeleninami a ovocím sú v bezpečí pred atmosferickými javmi.

Okrem štátu, ktorý by vyberal daň z pridanej hodnoty (DPH), smotanu by lízali aj dodávatelia fiškálnych pokladníc. Nové fiškálne pokladnice stoja od 200 do 600 eur a nové, elektronické fiškálne pokladnice si budú musieť zabezpečiť aj ostatní, z dôvodu zavedenia nového fiškálneho modelu, čo znamená, že účet musí mať QR kód, cez ktorý si zákazníci môžu skontrolovať správnosť účtu.

Prechodné obdobie bolo od 1. novembra minulého roka do 30. apríla tohto roku. Začiatkom mesiaca sa skončilo druhé kolo poskytovania subvencií na nové registračné pokladnice vo výške 100 eur za predajné miesto plus 100 eur za fiškálne zariadenie. O túto pomoc požiadalo 129 146 daňovníkov, uvádza webová stránka BudiEFiskalizovan.

 Dr. Rade Popović , riadny profesor na Katedre agrárnej ekonomiky a agropodnikania Ekonomickej fakulty v Subotici, sa domnieva, že pokiaľ ide o malé rodinné hospodárstva, ktoré nepodliehajú DPH a predávajú svoje produkty na trhoch, je naozaj iracionálne, aby mali na svojich pultoch pokladnice.

„Na druhej strane sa často stáva, že priekupníci poľnohospodárskych, potravinárskych a iných produktov širokého sortimentu majú väčší počet pultov na trhu a fungujú vlastne ako mikropredajne, čo môže byť téma na diskusiu o fiškalizácii,“ povedal Popović.

Za pultom sú však tieto ,,výhody“ štátu slabo viditeľné. Predajcovia, ktorých sme anketovali, uviedli, že podmienky na pokladnice nemajú, lebo vyžadujú pripojenie na elektrinu, stabilný internet, podmienky, ktoré ochránia pred dážďom, snehom, slnkom, chladom a teplom. Predstavitelia z VKP Tržnica Nový Sad na naše pozvanie na rozhovor ešte stále neodpovedali.

,,Je to nemožné. Nedá sa to uskutočniť. Neexistujú žiadne podmienky na normálnu prácu. Vystavení dažďu. Žiadna elektrina, žiadne svetlo. Existuje ešte jeden variant – telefóny, ale nemáme pre ne základné podmienky. Neviem, aký je dôvod aj prečo to plánovali, ale pre domácu výrobu ovocia a zeleniny je to absurdné,“ tvrdí predajca, ktorý chcel zostať v anonymite.

Dragan na Futockom trhu predáva obuv a má aj fiškálnu pokladnicu, ale je proti tomu, aby jej zavedenie bolo povinné. Myslí si, že by bolo najlepšie, keby ju nemal nik.

,,Fiškálnu pokladnicu musíme nosiť domov a nabíjať ju, lebo tu na to podmienky nemáme. Prenájom pultu je drahý, stojí 25.000 dinárov,“ uvádza náš spolubesedník.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Ďalším protiargumentom je, že pracovný čas musí byť prepojený s fiškálnymi pokladnicami, a ak by sa to nedodržalo nasledovali by sankcie. Pri podmienkach obchodu na otvorenom priestore je dodržiavanie pracovného času nemožné. Keďže sú elektronické fiškálne pokladnice povinné pre všetkých a posielajú údaje o každom účte priamo na daňový úrad, daňovým kontrolórom by „blinkala“ kontrolka, keby sa napríklad cez deň, počas pracovnej doby, nevystavil žiadny účet.

,,Ľudia majú ťažký život, nepotrebujú ďalšiu záťaž. Podmienky sú ťažké. Keď je teplo, je viac ako tridsať stupňov, keď je mínus nevydržíme pracovať do konca pracovnej doby. Otázka znie, ako by také podmienky znášali fiškálne pokladnice,“ uvádza jedna z predavačiek zmiešaného tovaru na Futockom trhu.

Ďalší prvok, ktorý je pri pouličnom predaji nestabilný, sú ceny. Pri zavedení fiškálnej pokladnice by sme museli zabudnúť na zľavy na množstvo, možnosť zjednávania a kupovania na úver a na otázku životnosti a estetiky samotného výrobku, ktorý by svoju cenu, mimo chladničky, výrazne znížil.

,,Sme výrobcovia poľnohospodárskych produktov. Tento zákon pre nás neplatí. Ale nie je to spravodlivé pre týchto ľudí. Cena šalátu má ráno jednu cenu a poobede už druhú,“ ozýva sa hlas z Futockého trhu.

Za pultom sú však tieto ,,výhody“ štátu slabo viditeľné.

Pokuty, ktoré by predajcovia na trhu zaplatili za nevystavený účet, napríklad za zväzok petržlenu, sa pohybujú od 300-tisíc do dvoch miliónov dinárov. S pridanou 20-percentnou daňou z pridanej hodnoty by sa zvýšili ceny produktov, ktoré sa predávajú na otvorenom priestore, takže by stratili aj konkurencieschopnosť.

,,Ceny sa istotne zvýšia, okrem spotrebiteľov doplatia na to aj predajcovia. Spotrebitelia potom pôjdu do veľkoobchodov, ktoré sú lacnejšie,“ povedala jedna pani, pravidelná zákazníčka na Futockom trhu.

Okrem toho, že počas protestov v Belehrade boli pulty na trhoch v celom Srbsku prázdne, tieto akcie sa vyznačili ešte jedným špecifikom. Počas protestu bola zorganizovaná akcia „Darujem krv, nedám pult“, v rámci ktorej predajcovia dobrovoľne darovali krv.

50 odtieňov sivej

Predchádzajúce pokusy štátu, ako si poradiť so sivou ekonomikou, bola, okrem iného, aj akcia Zober účet a vyhraj, súťaž, do ktorej sa mohlo zapojiť odoslaním fiškálových účtov. Počet účtov sa stále zväčšoval a v minulom roku dosiahol 131 900 000.

Národná rada pre sociálny a hospodársky rozvoj (NALED) pochválila aj opatrenia daňovej správy, ktoré podľa nej priniesli zaúčtovanie daní a znížili administratívnu záťaž podnikania. V roku 2020 vzniklo Kontaktné centrum pre republikové kontroly, ktorého úlohou je umožniť občanom podávať prihlášky na všetky republikové kontroly na jednom mieste. V rámci Kontaktného centra je nastavený aj chatbot, vďaka ktorému je možné čo najskôr získať odpovede na najčastejšie otázky.

S cieľom posilniť povedomie občanov o dôležitosti ich zapojenia sa do boja proti sivej ekonomike boli roky 2017 a 2018 vyhlásené za Roky boja proti sivej ekonomiky, uvádza NALED.

About the author

Sanja Đorđević, Anna Berediová and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST “Na ivici”

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller