O fotografoch sa hovorí, že keď odfotia človeka, ukradnú mu dušu. Petar Dešić odfotil svoj slovenský príbeh, pričom mu nevzal dušu. Práve naopak. Dal jej neobyčajné čaro a slovanského ducha, ktoré koluje v tradíciách slovenského ľudu vo Vojvodine. Fotomonografia Petra Dešića, ktorú prednedávnom vydalo Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice, prezentuje komunitu Slovákov žijúcich v Srbsku očami mladého fotografa.
Publikácia vyšla pod názvom Môj slovenský príbeh a podáva príbeh stretávania sa kultúr vo Vojvodine. Dešić takto vníma bohatú kultúrnu tradíciu Slovákov žijúcich vo Vojvodine, ich obyčaje, kroje, farby a snaží sa vytvoriť autentické obrazy z minulosti vojvodinských Slovákov. Autor zaznamenáva nielen minulé časy, ale dokumentuje aj súčasný, spoločenský, ba dokonca aj rodinný život Slovákov, aby ho na najlepší spôsob časovo a priestorovo priblížil ľudom v súčasnosti.
Dešić sa snažil zachytiť skutočnosť a realitu života a svojím dielom prezentuje historický život Slovákov vo Vojvodine. V knihe je zobrazený život ľudí v niekoľkých častiach, od detstva, cez dospievanie, prácu, ktorá udržiava každého jednotlivca, náboženstvo a starobu. Bol v Selenči, Kovačici, Padine, Aradáči, Jánošíku, Starej Pazove, Erdevíku, Binguli, Ľube, Šíde, Báčskom Petrovci, Kulpíne. Fotomonografiu tvoria fotografie z 25 slovenských vojvodinských dedín.
Petar Dešić, pôvodom z Bosny, sa po vojnových udalostiach v bývalej Juhoslávii presťahoval najprv do Chorvátska a potom do Srbska, do malej koloniálnej dediny Čelarevo. Po skončení gymnázia v Báčskej Palanke, študoval na Technologicko-metalurgickej fakulte v Belehrade. Fotografiou sa začal zaoberať v roku 2011, keď dostal vlastný fotoaparát.
Na začiatku ho inšpirovali kraje spestrené prírodou, chcel sa fotografovať divé živočíchy, ale na to nemal dostatočne kvalitné fotografické zariadenia, tak ho osud viedol celkom inde. Všetko sa zmenilo v roku 2013, keď si kúpil nový fotoaparát a v Báči fotografoval františkánsky kláštor, ku ktorému ho, ako sám povedal, priviedol osud. Na jar v roku 2014 sa Petar Dešić stretáva s velebným Marianom Dejom, ktorý ho odviedol do cirkvi Najsvätejšej Trojici v Selenči, aby fotografoval bohoslužby. Bol to jeho prvý príchod do slovenskej dediny, prvé stretnutie s katolíckou cirkvou a vtedy ho začali zaujímať motívy ľudí.
Slovákov si vybral kvôli tom, že ho fascinovala estetika slovenskej národnosti, ľudové kroje a život Slovákov. V roku 2016 obchádza ďalšiu slovenskú dedinu v južnom Banáte, Padinu, kde spracúva ďalšie záznamy. Objav novej etnickej komunity bola pre neho silným motívom pre ďalšiu realizáciu jeho tvorby. Petar svoje záľuby k fotografovaniu získal z vlastných skúseností. Umeleckú školu alebo kurzy nenavštevoval, všetko, čo sa naučil, sa naučil sám. Svoj voľný čas trávil v múzeách a galériách, a okrem fotografovania Slovákov obchádzal Viedeň a Budapešť, kde nachádzal inšpiráciu. Ešte ako malý sa chcel stať maliarom. Hoci sa mu ten sen nesplnil, svoju lásku k umeniu zachytáva cez objektív.
Prvú samostatnú výstavu fotografií mal roku 2016 v Kysáči, počas Festivalu slovenského ľudového kroja Slovákov vo Vojvodine. Toto podujatie bolo pre Petra posunom k ďalšej spolupráci so Slovákmi. Ďalšia samostatná výstava bola koncom roka 2017 v Slovenskej ambasáde v Belehrade pod názvom Moja slovačka priča (Môj slovenský príbeh). Začiatkom roku 2018 sa konala jeho ďalšia výstava v Kultúrnom centre Nového Sadu a vo februári si záujemcovia mohli pozrieť jeho záznam fotografií v Národnom múzeu v Pančeve. Výstava pokračovala v meste Golubac, v knižnici Veljka Dugoševića, v Kragujevci, na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, aby v januári toho roku jeho umelecká prezentácia dosiahla svoj vrchol na výstave a prezentácii fotomonografie v Pisztoryho paláci v Bratislave.
Výstava pod názvom Slovenské impresie Petra Dešića bola otvorená 17. januára v Bratislave, v Pisztoryho paláci, kedy zároveň bola aj prvá verejná prezentácia publikácie.
Ako monografia vznikla?
Všetko to bola zhoda okolností. Dešić šiel z mesta do mesta, z jednej slovenskej dediny do druhej a vždy stretával ľudí, ktorí mu ochotne pomáhali v príprave pre fotografovanie. Keď skončil s prácou v jednej dedine, už hľadal kontakty na nasledovnú a mal také šťastie, že vždy dostal kontakt na pravú osobu, osobu ochotnú pomôcť. Tak prišiel aj do Kovačice, kde sa stretol s predstaviteľmi Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru, ktorí mu pomohli pri fotení, čiže pri realizácii jeho ideí. Práve táto organizácia mu navrhla vydanie fotomonografie, a ihneď pristúpili k príprave projektu.
Tak sa vydavateľom knihy stalo Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru. Ide o prvú knihu z vydavateľstva Kultúrneho centra, ktorá v Európskom roku kultúrneho dedičstva do mozaiky úcty a obdivu prináša spôsob života, aký na týchto priestoroch bol voľakedy a aký v súčasnosti pretrváva. Publikácia predstavuje symboly slovenskej komunity v Srbsku v celej ich kráse a jej pridanou hodnotou je medzikultúrny dialóg autora s komunitou Slovákov a posilnenie spolunažívania rôznych kultúr v multikultúrnej Vojvodine.
Vojvodinská prezentácia publikácie, ktorá v sebe zahŕňa vyše 250 fotografií, je plánovaná je na nedeľu 3. februára 2019 v novootvorenej kaviarni Story of time v Kovačici a potom v Báčskom Petrovci, Starej Pazove, prípadne v Novom Sade.
Pridaj komentár & Dodaj komentar