Neberte nám budúcnosť!
Šestnásťročná švédska aktivistka Greta Thunberg motivovala tisíce mladých ľudí na celom svete, aby na protestoch vyjadrili odhodlanie bojovať za klímu. Mládež Slovenska, Chorvátska a iných krajín celého sveta, inšpirovaná mladou aktivistkou Grétou vyšla v piatok, 15. marca, do ulíc, aby sa vo forme protestu poukázala na potrebu po boji za klimatickú spravodlivosť pre budúce generácie. Hlavným cieľom tejto vynikajúcej akcie bol účinnejší boj proti klimatickým zmenám.
Študentské hnutie pod názvom Fridays For Future vlani iniciovala 15-ročná Švédka Gréta. V auguste 2018 sa Gréta, po vlnách horúčav a požiarov, rozhodla nenavštevovať školu až do volieb vo Švédsku, ktoré sa konali 9. septembra. Jej požiadavky boli, aby švédska vláda znížila emisie uhlíka v súlade s Parížskou dohodou a protestovala tým, že sedela pred Riksdagom, švédskym parlamentom každý deň počas školských hodín so znakom Skolstrejk för klimatet (školský štrajk za klímu). Jej hlavným argumentom bol „na čo chodiť do školy, keď aj tak nemám budúcnosť“.
Keď sa všeobecne voľby skončili, pokračovala v štrajku len v piatok,. Celý svet si ju všimol, dokonca inšpirovala študentov po celom svete.
Študenti chceli svojou absenciou na vyučovaní upozorniť, že klimatické zmeny ohrozujú najmä ich budúcnosť, chceli apelovať na vlády v celom svete, aby začali brať súčasnú klimatickú krízu vážne a aby začali reagovať zmenou politík, ktoré zabezpečia bezpečnú budúcnosť planéty pre všetkých. Existuje mnoho dôkazov, že klimatické zmeny sú spôsobené ľudskou činnosťou, o čom bolo napísaných mnoho vedeckých prác.
Iniciatívu tej mladej aktivistky pre životné prostredie uznali traja nórski parlamentní poslanci, ktorí Grétu navrhli na prestížnu Nobelovu cenu mieru, „pretože klimatická hrozba je jednou z najdôležitejších príčin vojny a konfliktov. Masové hnutie, ktoré spustila Gréta, je významným príspevkom k mieru,“ povedal pre nórsku mediálnu agentúru VG poslanec Freddy Andre Oevstegaard.
Vlani časopis Time vyhlásil Grétu za najvplyvnejšieho teenagera a svetové médiá písali o tom, že sa mnohí veľkí svetoví lídri môžu hanbiť pred usiliem tohto teenagera.
Hlavným dôvodom študentského hnutia Fridays For Future je upozorniť na alarmujúcu situáciu, v ktorej sa nachádzame vo veci klímy a o ktorej vieme už desaťročia. Stále sa iba upozorňuje, píšu sa štatistiky a nerobí sa nič konkrétne, aby sa situácia vylepšila.
Títo mladí ľudia a ich nedochádka do školy zasielajú silný odkaz svetovým lídrom, že nemá zmysel učiť sa, pokiaľ nemajú budúcnosť vo svete, ktorý sa otepľuje tak rýchlo. Demonštranti tvrdia, že svetová politika už príliš dlho odkladá riešenie problémov a nevenujú dostatočnú pozornosť tomu, aký svet nechajú mladým ľudom, akurát tým ktorý teraz majú 16-17 rokov.
Od vlád všetkých krajín požadujú, aby klimatickú krízu začali vnímať ako veľmi vážnu hrozbu, a začali aktívne konať, lebo to ovplyvní životy budúcich generácií ako Slovenska, tak aj Chorvátska, aj Švédska. Žiadajú odklon od odvetví priemyslu, ktoré produkujú škodlivé emisie a to do roku 2050. Okrem toho, žiadajú si klimatickú spravodlivosť, čo znamená, aby rozvinuté západné krajiny prevzali zodpovednosť, lebo svojou ekonomikou do veľkej miery spôsobili klimatickú krízu.
Protesty za budúcnosť klímy sa uskutočnili aj v piatich slovenských mestách: Bratislave, Košiciach, Žiline a Liptovskému Mikulášu. Niektoré inšpiratívne nápisy boli napríklad: So bad even introvert are here (Tak je zlé že sú aj introverty tu), Neberte nám budúcnosť!, You are what you eat (Ste to, čo jete), Je mi teplo, Zem je len jedna, Spamätajme sa…
V Chorvátsku štrajk bol tiež organizovaný v niekoľkých mestách: v Splite, Osijeku, Križevcach, Varaždine, Pule, Rijeke, Zadare, na ostrove Vis. Nápisy z Chorvátska hovoria, že: No nature-no future ( Bez prírody nemáme budúcnosť), Zabalím kufor, zmením planétu, Budúcnosť je v našich rukách, Ne existuje plán (eta) B, Ochráňme našu matku, Neodôvodnená absencia, odôvodnený dôvod…
Pridaj komentár & Dodaj komentar