Spoločnosť

Goran Bašić: Na národnostné rady sú obrovské tlaky a vplyvy

nacionalni saveti

Nevieme, aký je naozajstný vplyv národnostných rád na zachovanie kultúrnej identity určitej menšiny, ale vieme, že sú pod veľkými politickými tlakmi. Je dôležité, aby sa občania pri sčítaní obyvateľstva hlásili k svojej príslušnosti, aby mohli uplatniť svoje práva. Ľudia, ktorí sú vo viacerých národnostných spoločenstvách, nie sú uznaní ani pri sčítaní, ani v zákone, uzaviera riaditeľ Ústavu spoločenských vied doktor Goran Bašić.

Goran Bašić pracoval ako vedecký pracovník na Srbskej akadémii vied a umení. Bol poradcom ministrov zodpovedných za spravodlivosť a ľudské práva a práva menšín vo vláde Juhoslovanskej zväzovej republiky. Pôsobil ako zástupca Ochrancu občanov zodpovedný za práva národnostných menšín, osôb so zdravotným postihnutím a seniorov. Je zakladateľom Centra pre výskum etnicity. Je členom Expertného výboru Rady Európy na sledovanie Rámcového dohovoru na ochranu práv národnostných menšín. Pre portál Storyteller hovorí o blížiacom sa sčítaní obyvateľstva, depopulácii, ale aj o nedostatočnom počte výskumov efektívnosti národnostných rád.

Prečo je dôležité, aby sa pri nasledovnom ščítaní obyvateľstva príslušníci národnostných menšín hlásili k svojej národnosti?

 Goran Bašić:   „Hlásiť sa k svojej národnosti je záležitosťou každého z nás a predstavuje prejav autonómie, slobody a stavu, ktorý sa odráža v spoločnosti. Pre príslušníkov národnostných menšín je dôležité hlásiť sa k svojej národnej identite, pretože z nej vyplývajú mnohé práva, ktoré občania uplatňujú samostatne, ale aj v spoločenstve s ostatnými.

Náš systém, ústava, zákon sú usporiadané tak, že niektoré práva, ktoré sa týkajú ochrany identity národnostných menšín závisia aj od počtu príslušníkov národnostných menšín aj od toho koľko príslušníkov národnostnej menšiny si chce túto identitu chrániť.

Preto je dôležité, aby príslušníci národnostných menšín mali potrebu vyjadriť sa, že sú slobodní, že nebudú pociťovať žiadny tlak, lebo sa hlásili k menšine, čo si myslím, že ani nie je prípad.

To, čo je dôležité je, že sa Srbsko, a aj krajiny v regióne, stretávajú so silnými migračnými vlnami a že sa príslušníci národnostných menšín, zvlášť tých, ktorých materské krajiny sú v Európskej únii a ktoré majú určitú politiku vôči diaspóre, čoraz viac emigrujú zo Srbska a tým pádom sa etno-kultúrny potenciál, ktorý Srbsko má vytráca.

Niektoré predpovede naznačujú, že ak tento trend vyľudňovania bude pokračovať naďalej, mnohé národnostné menšiny, ktoré počítajú 20 až 50 tisíc obyvateľov o nejakých 50 rokov úplne zaniknú. A preto je dôležité, aby sa ľudia hlásili k svojej príslušnosti, aby naša krajina mohla viesť populačnú politiku, ktorá tieto trendy spomaľuje.“

Čo s tými, ktorí svoju identitu nevedia určiť?

 Goran Bašić:   „To, čo často zostáva nepovšimnuté je fakt, že mnohí z nás majú viacnásobnú identitu, znamená to, že môžu patriť do dvoch alebo viacerých národnostných menšín, a to je naším verejným politikám neznáme. Kultúrna politika by mala umožniť občanom, ktorým patrí viacnásobná identita, aby sa pri sčítaní hlásili a aby verejná politika bola usmernená na ochranu všetkých identít.

Je to povrchné chápanie, ak je niekto napríklad chorvátsko-maďarského pôvodu, že si musí vybrať, v ktorej menšinovej národnostnej rade bude. Môže byť v oboch. Nesmie byť zvolený súčasne v oboch radách, ale má právo chrániť si obe svoje identity.

Problém je v tom, že ochrana identity je kultúrnou záležitosťou a politika je oveľa širšia a nemala by sa miešať. Žiaľ, u nás došlo k prelínaniu medzi ochranou politických práv a ochranou kultúrnej identity, ktoré mohli byť oddelené inak. Vyskytla sa chyba v nastavení systému a teraz sa nám zobrazujú chyby, ktoré je veľmi ťažko opraviť.“

Prečo sa potom niektorí príslušníci menšín predsa hlásia k väčšinovému národu?

 Goran Bašić:   „Myslím si, že príslušníci národnostných menšín majú možnosť hlásiť sa k svojej identite, a že sa menusia obávať, že budú mať kvôli tomu nejaké nepríjemnosti. Dá sa to zredukovať na malý počet prípadov. U príslušníkov rómskej komunity, voči ktorým sa táto diskriminácia prejavuje, prevláda pocit, že ak budú skrývať svoju identitu, budú mať ľahkú horizontálnu a vertikálnu sociálnu mobilitu.

Výskum, ktorý sme usporiadali, skutočne poukázal na etnický odstup od prejavu diskriminácie všetkých ostatných etnických skupín v porovnaní k Rómom. Je to záležitosť verejných politík, ako sa k tomuto javu postavia. V súčasnosti dochádza k silnému prebúdzaniu Rómov vďaka vzdelávacej politike, ktorá nie je ideálna a možno nie je úplne otvorená marginálnym skupinám, akými sú Rómovia, no pre rómske deti je oveľa viac príležitostí získať vzdelanie a je to viditeľné v spoločenskom živote, ktorý organizovanejším spôsobom vnucuje svoje sociálne, kultúrne a politické záujmy. Je to proces, ktorý bude trvať dlho. Európska politika voči Rómom má tiež ďaleko od ideálu a ani zďaleka neprispieva k rýchlemu riešeniu problémov Rómov, ale Rómom sa otvorili niektoré možnosti, aby jasne uznali svoju identitu a odolali etnickému mimikry.“

Goran Bašić: „Gymnázium v Báčskom Petrovci existoval skôr než národnostné rady. Prispieva národnostná rada tomu, aby sa deti vzdelávali v slovenskom jazyku alebo je to záležitosť organizácie? Nevieme.“ / Foto: Storyteller

Od počtu príslušníkov určitej menšiny závisi počet členov v menšinovej národnostnej rade. V akej miere počet členov môže vplývať na kvalitu života príslušníkov národnostnej menšiny?

 Goran Bašić:   „To je otázka za milión dolárov. V tejto chvíli nemáme údaje. V Srbsku a ani v mnohých iných krajinách neexistujú žiadne výskumy a údaje, ktoré sa týkajú výhod pre príslušníkov menšín v rámci menšinovej politiky. Keď sa na to pozrieme, gymnázium v Báčskom Petrovci existoval skôr než národnostné rady. Prispieva národnostná rada tomu, aby sa deti vzdelávali v slovenskom jazyku alebo je to záležitosť organizácie? Nevieme. V tejto chvíli sú takéto výskumy prepotrebné, no žiaľ, nerealizujú sa. My nevieme, aká je úloha národnostných menšín, keď ide o ochranu etno-kultúrnych práv národnostných menšín.

V Ústave spoločenských vied sme v roku 2020 usporiadali výskum o sociálnej vzdialenosti etnických spoločenstiev, porovnávali sme, aká je blízkosť príslušníkov sedem národnostných menšín vrátane Slovákov. Jednou skupinou otázok sme chceli zistiť, či sú ľudia spokojní s prácou národnostnej rady. Šesť zo siedmich národnostných rád dostalo mimoriadne negatívne hodnotenie príslušníkov národnostných menšín o ich úlohe. Len Maďari boli na tom trochu lepšie.“

V akej miere národnostné rady môžu rozhodovať samostatne?

 Goran Bašić:   „Ešte pred pár rokmi nerozhodovali samostatne, až do zmeny Zákona o národnostných radách v roku 2019. Samostatne rozhodovali len v niekoľkých prípadoch, pri ostatných mali rozdelenú právomoc alebo poradenskú úlohu.

Ani teraz príliš veľa samostatnosti. Môžeme to posúdiť z dvoch rovín. Jedna je tá inštitucionálna, určená zákonom a tu je samostatnosť presne určená.

Druhá sa týka naviazanosti na domáce politické strany a materské štáty. Keď sa toto všetko spojí, tlaky a vplyvy na národnostné rady sú obrovské. Žiaľ, tieto analýzy nemáme, v našich spoločenských a politických vedách nemáme školu, ktorá by takéto vzťahy sledovala. Môžeme to vidieť v Maďarsku, ktoré má niekoľko ústavov a obrovské projekty, ktoré sa tým zaoberajú. Niečo podobné má Chorvátsko a Slovinsko. Žiaľ, keď sme sa o niečo také pokúsili, nenašli sme podporu ani od verejných politík, ani od samotných menšín.“

About the author

Sanja Đorđević and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller