gymnázium
Kultúra iná

Gymnaziálny život v Báčskom Petrovci: Naučili sme sa, že aj to nemožné je – možné

Naučili sme sa, že aj to nemožné je – možné. Takto hodnotí školský rok, ktorý je takmer za nami, Jarmila Vrbovská, riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. „Žiaci možno najviacej trpeli, zvlášt tí poctiví, no všeobecne všetci vyťažili lepší úspech, ak ho iba číselne hodnotíme,“ hovorí Vrbovská pre Storyteller, a dodáva, že učenie trpí, vedomosti sa redukujú tak, aby sa maximálne využili všetky učebné zdroje pre tých žiakov, ktorí chcú vedieť viacej z oblastí a predmetov, ktoré ich zaujímajú a chystajú na štúdiá.

V tomto školskom roku v petrovskom gymnáziu je 283 žiakov a to v 10 slovenských a 4 srbských triedach. Keď ide o osobný preukaz tejto školy, treba povedať aj to, že 11 tried je v odbore gymnázium všeobecného typu a 3 triedy v trojročnom odbore kuchár v slovenskom vyučovacom jazyku.

Jarmila Vrbovská / Foto: Storyteller

„Školský rok 2020/2021 je pomaly za nami a to znamená aj zložitý spôsob výučby – tzv. kombinovný, keď polovica triedy prichádza do školy na priame vyučovanie a druhá polovica má online vyučovanie. Skupiny sa striedajú týždenne,“ vysvetľuje riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská a dopĺňa s informáciou, že dovolený počet žiakov v učebni je maximálne 15 s prísnymi hygienicko-zdravotnými opatreniami.

Tento typ vyučovania už bolo vyskúšaný v minulom školskom roku, takže skúsenosť, ktorú žiaci a profesori nadobudli, sa iba dopracovala. Jarmila Vrbovská hovorí, že všetkým pomohol aj užitočný seminár o vyučovaní na diaľku a používaní platforiem, ktoré sú jednoduché a všetkým k dispozícii zdarma.

„Riadene kolektívom tiež prevažne prebiehalo na diaľku, jestvuje viacej virtuálnych učební pre komunikáciu. Zasadnutia tiež máme na diaľku, aj administratívni pracovníci doklady hlavne zasielajú elektronicky. Žiacky domov počas týždňa tiež pracuje s polovicou kapacity, zladené je to s počtom žiakov v triedach na priamej výučbe.

Prednosti a nedostatky dištančného a kombinovaného vyučovania

Je jasné, že sa dištančné, či kombinované vyučovanie už stalo štandardom. Kým sa niekto v takom systéme cíti ako ryba vo vode, iný aj doteraz v ňom tápe. V petrovskom gymnáziu hovoria, že je práce omnoho viacej ako pri riadnom vyučovaní. „Profesori pracujú dvakrát viacej, bez ohľadu na to, že priame hodiny trvajú 30 minút, potrebné je venovať sa žiakom aj v druhej skupine, ktorá je doma, prednášať im, dať úlohy a poprezerať ich,“ hovorí riaditeľka gymnázia a dodáva:

„Takýto spôsob práce je sťažený a zložitý aj pre nemožnosť priamych kontaktov.“

Profesorka zemepisu Sonja Antanasijevićová hovorí, že sa žiakov v druhej vlne epidémie koróna vírusu darilo, „keď mali pripojenie na internet“.

„Výhodou dištančného vyučovania je použitie video materiálu, rôznych prezentácií, kým nevýhodou je nedostatok interakcie so žiakmi v zmysle výmeny názorov, postojov, vtipov. Niekedy však nemôžete zmeniť niektoré veci tak, ako chcete, môžete sa iba prispôsobiť a počkať si na lepšie časy,“ dodáva naša spolubesedníčka.

Vždy sa niekde nájde ostrov príležitostí, musíte byť trpezliví a čakať, až sa objavia.

Sonja Antanasijevićová

Ako sama hovorí, profesorke Sonji kombinované vyučovanie uľahčili semináre venované spôsobu komunikácie so žiakmi z hľadiska rozmanitosti prezentácie rôzneho obsahu.

„Hodiny zemepisu sa konali prostredníctvom učebne Google. Uverejňovala som lekcie vo forme dokumentov, či zaujímavé videá v súlade s obsahom lekcií. Dokonca som používala aplikáciu World Wall a vytvorila som niekoľko vzdelávacích hier, ktorých cieľom bolo pobaviť žiakov a uplatniť získané vedomosti,“ približuje svoj spôsob práce profesorka zemepisu, pripomínajúc, že využívala aj vopred pripravený obsah, ktorý nám ponúkol program RTS Planet.

Profesorka Antanasijevićová hovorí, že pre žiakov nebolo ľahké nahradiť živé slovo klávesnicou. „Bolo to vidieť pri príchode do školy a opakovaní obsahu, ktorý sa spracovával online,“ mieni profesorka zemepisu, ktorá o sebe hovorí, že nie je typ profesora, ktorý sa za každú cenu riadi učivom.

„Na hodinách ma otázky žiakov často vedú do iných oblastí a väčšinou sledujem ich záujmy. Aj preto som redukovala časť obsahu a zamerala som sa na to podstatné.“

Sonja Antanasijevićová / Foto: Storyteller

Aj gymnazisti v dištančnom vzdelávaní vnímajú aj dobré, aj zlé stránky. Podľa Lucie Babiakovej, tretiačky z Kulpína, zlá stránka tohto vyučovania je v tom, že všetky triedy boli rozdelené a tým sa aj menej stretávali.

„Niektoré skupiny najlepších kamáratov boli rozdelené, ako to bolo v mojom prípade, a to sa mi nepáči. Zlá strana je aj to, že sme zvládli a absolvovali oveľa menej učiva, ako počas „normálneho“ školského roka, ale nech sa neklameme, to väčšine žiakov vyhovovalo,“ hovorí Lucia a dodáva, že tým, ktorí do školy cestujú z okolitých miest, je potrebné viac času, kým docestujú domov, takže ako dobrú stranu uvádza to, že sa hodiny skôr končia.

„Skôr prídeme domov a máme viac času na učenie a ostatné veci.“

Dajana Brnová, tretiačka z Báčskeho Petrovca, hovorí, že na začiatku epidémie najvaicej tešila online vyučovaniu. „Vždy sa mi také vyučovania zdala ako z filmu: súčasné a ďaleké a bola som rada, že sa môžem dať do niečoho nového,“ hovorí Dajana, avšak jej oduševnenie zo začiatku po čase vyprchalo.

„Na začiatku som sa učila s plným elánom, dala som si záležať na malých detailoch a na každom kúsku učiva. Ako čas prechádzal a situácia sa stávala vážna, elán postupne padal. Bola som vyčerpaná, lebo sa každú neznámu lekciu učíš sama, čo potrebuje dvojnásobne energie a motivácie, ktorá v takých časoch chýba,“ hovorí Dajana a dodáva:

„Taká istá situácia sa zopakovala aj s kombinovaným vyučovaním: na začiatku to robilo ako mazaný koč, ale ako sa blížil koniec roka bolo to namáhavé. Najväčší nedostatok kombinovaného vyučovania je rozdelenie jednej triedy na ďalšie skupiny. Týmto pádom sme utratili cenný čas spolu a nik nám ho nevráti.


Odporúčame aj: Mediálna gramotnosť si vyžaduje zvýšenú pozornosť verejnosti, mieni Nataša Kíniková


Podľa nej, prednosťou takého vyučovania je to, že sa naučili pracovať samostatne a tak sa začali priprávať pre nasledovný krok – fakultu.

Niektorí žiaci sa v takejto situácii vynašli naozaj ako ryba vo vode. Iveta Kaňová hovorí, že sa s kombinovaným vyučovaním v úplnosti cíti uvoľnene.

„Zo začiatku som si myslela, že to bude jedna z čudných zmien, ale na stokrát mi je takto ľahšie. Dokážem sa pre všetko poriadne prichystať, urobiť každú domácu úlohu, oddýchnuť si od školy, ísť von s priateľmi, nemeškám na žiadnu rodinnú udalosť,“ hovorí Iveta a dodáva:

„Ale predsa takýto spôsob vyučovania má i svoje negatívne strany. V triede niet viac tej živej atmosféry, smiech, ktorý sa vždy počul a ozýval celou chodbou. Vždy sme ticho, držíme sa samí pre seba alebo sa rozprávame v našich malých skupinkách. Taktiež som na nejaký spôsob i zabudla ako niektorí z druhej skupiny vyzerajú. Verím, že v tom nie som jediná.“

Podpora tým, ktorí ju potrebujú

Počas obdobia pandémie niektorým žiakom bola potrebná podpora, zvlášť pri zvýšiovaní motivácie, zabezpečovania kontaktov a podobne, hovorí riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská.

Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

„V tomto kontexte sa najviacej aktivovalai pedagogička a psychologička, ktoré spolupracovali s triednymi profesormi a rodičmi, aby sa prekonali ťažkosti v učení,“ približuje dištančné vyučovanie z mentálneho hľadiska a dodáva, že profesori a celý gymnaziálny kolektív túto situáciu dobre zvládal.

„Spolupráca dala svoj prínos. Dobrá strana je to, že mnohí profesori pracujú aj v základných školách a keďže podobné problémy boli aj tam, zvlášť plodonosná bola výmena skúseností.“

Sonja Antanasijevićová hovorí, že sa v jednom okamihu cítila ako stroj, ktorý prehráva preteky s časom.

„Bolo ťažké splniť všetky požiadavky, tlak ministerstva, aby sme splnili ich protokoly, odpovedať na odkazy žiakov, potreby školy z hľadiska administratívy. V jednom okamihu sme stratili pojem o čase. Pracovali sme od rána do večera, aby sme v úplnosti splnili všetky požiadavky,“ hovorí profesorka zemepisu a uzaviera:

„V jednej chvíli som mala dojem, že všetko, čo robím, nemá žiadne výsledky. Najlepšie to bolo vidno, keď žiaci prišli do školy: vidíš medzery v ich vedomostiach a ty si predtým pripravila perfektnú prezentáciu, ktorá určite nemôže nahradiť ten pocit celej triedy usmievavých tvárí, rozruchu, pozerania do telefónu, hrania hier pred hodinou, mrhania času počas odpovedania, hľadania správnej výhovorky na odloženie dlho plánovanej kontrolnej úlohy.“


Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.

About the author

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PODKAST “Na ivici”

PODKAST Storyteller

Informacije o COVID-19 u opštini Bački Petrovac

koronavirus

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller





PODKAST “KRENULE SMO”