Harmónia v permakultúre

Často sa stáva, že okolo nás preletí slovo, donedávna neznáme, naším končinám neblízke. Význam menej používaných slov hľadáme vo svojom okolí, zvlášť, ak sa nám zdajú byť smerodajné pre budúcnosť. Čím viac nejakému novému slovu venujeme pozornosť, tým skôr sa ocitneme v situácii, ktorá nám ho pomôže pochopiť. Nebolo to inak ani s permakultúrou – slovom pôvodne odvodeným od spojenia permanentné poľnohospodárstvo. V súčasnosti tento pojem zahŕňa rôzne sociálne aspekty udržateľného rozvoja a označuje udržateľnú kultúru ako celok. Hlavným motívom je súžitie krajiny a ľudí v harmónii.

Krajina sa tiahne navzdory hraniciam, a tak aj téma permakultúry je rovnako aktuálna všade, špeciálne apelujúc na nové generácie. Voláme po návrate k pochopeniu princípov fungovania prírody. Sediac za jedným stolom s Emíliou Kamenskou (Slovensko, Hriňová – Banská Štiavnica), dostávam nečakane otázku, ako by som si predstavila vysnívanú divadelnú záhradu.

Skúste si položiť podobnú otázku v kontexte so svojou vlastnou záhradkou, dvorom či políčkom. Prídete na neuveriteľné veci. A keď sa na zoznam vašich vnútorných praktických, ale aj idealistických očakávaní pozrie znalec permakultúrneho dizajnu, navrhne vám priestranstvo, ktoré by malo napĺňať zásady permakultúry. Permakultúrna záhradka je taká, ktorá si berie príklad z prírody. Človek pri jej tvorbe nebojuje s prírodou. Naopak, využíva pri starostlivosti o ňu princípy, ktoré sú bežné v prírode. Ale poďme pekne po poriadku…

Život zachraňujúca permakultúra

„Permakultúra predstavuje trvalo udržateľný spôsob života vo všetkých oblastiach. Neznamená to, že ak si teraz niečo kúpite, vydrží vám to do konca života. Ale to, čo si zaobstaráte, by malo byť užitočné nielen pre vás, ale aj pre vaše deti a vnúčatá,“ ozrejmuje zľahka Emília, ktorá v súčasnosti navštevuje akreditovaný kurz permakultúry a prozaicky dodáva:

„Ako príklad môže uviesť výsadbu nového stromčeka – zostane aj pre ďalšie generácie. Zároveň je tu viera a zodpovednosť, že svoje deti vychováme k tomu, aby sa o tento stromček starali a raz mali z neho úžitok. Ide v podstate aj o osobnostný rozvoj.“

Permakultúra spája ľudí, ktorí majú naliehavú potrebu robiť niečo s neporiadkom na tomto svete. A hoci to ide pomenej, k cieľu sa môžeme dostať rýchlejšie ako napohľad vysokoúčinné spôsoby (majúc na mysli technológie a priemysel). Ako sa rozprávame s Emíliou, schádza mi na um otázka o ekológii. Kde je hranica medzi ekológiou a permakultúrou? Kde je ich prepojenie? Odpoveď vymedzí len toľko, že nie vždy sa permakultúra rovná ekológii: Permakultúrne nemusí byť ekologické. Ekologické nemusí byť permakultúrne. Dôležité na ujasnenie pojmu je vedieť, že „permakultúrne“ je život zachraňujúce.

Emília vysvetľuje: „Lepšie si to predstavíme kdesi v Afrike. My v Európe sa totiž reálne nebavíme o tom, že by nám šlo o život. My sa len môžeme snažiť, aby k takej situácii ani v budúcnosti nedošlo.“ Kedysi si človek nechcel prírodu podmaniť, ale dopĺňal sa s ňou.

Záhradka ako časť krajiny

Emília Kamenská uvádza príklad: „Mám záhradu a chcela by som v nej mať stoličky. Na pohľad by bolo ekologickejšie kúpiť si stoličky z obnoviteľných zdrojov. Ale ak sa rozhodneme ísť do bazára a nekúpiť si nové stoličky, začíname sa pohybovať vo sfére permakultúry.“

Tým, že kupujeme nový tovar, vytvárame znova dopyt. Kúpou z druhej ruky sme však zrecyklovali niečo, čo už niekto iný nepotreboval a dali sme starým stoličkám (z akéhokoľvek materiálu) novú šancu. Takže v uvedenom prípade je druhé riešenie ekologickejšie.  

Ďalšou inšpiráciou môže byť živý plot, hoci obnoviteľným zdrojom je i drevo. Živý plot je však z permakultúrneho hľadiska v záhrade vhodnejší, lebo poskytne úkryt vtáčikom, je príjemný na pohľad, zadrží vlahu. Pridal teda niečo krajine. Čoraz častejšie sa dostaneme aj k informácii, že je vhodné vybudovať dom, kde hlavným stavebným materiálom bude slama.

Lokálne zdroje: bližšia košeľa ako kabát

Permakultúra predstavuje spôsob takého myslenia a správania sa, ktoré sa spája so zabezpečovaním potrieb (materiál, jedlo,…) z lokálnych zdrojov. Pri podpore dovážaných surovín totiž zároveň „podporujeme“ aj tzv. uhlíkovú stopu. Uhlíková stopa vyjadruje celkový dopad ľudských aktivít na životné prostredie. Jednoducho vzaté, na výrobu jedného výrobku potrebujeme toľko a toľko energie (samotný výrobný proces, výrobok museli dopraviť do obchodu, zákazník pre ňu ide autom,…).

Permakultúra a jej zásady sa dajú aplikovať do všetkých sfér života. Môžeme hovoriť o etike permakultúry. Tá nám pomáha správať sa v každej situácii pemakultúrne. V prvom rade treba myslieť na starostlivosť o Zem, čo zahŕňa starostlivosť o zem, vzduch, vodu. „Prírodu neznečisťujeme a snažíme sa nevytvárať odpad alebo ho separovať. Nakupujeme od lokálnych producentov,“ inšpiruje nás Emília Kamenská a dodáva:

„Druhou zásadou je starostlivosť o ľudí, a to tak, aby som i ja sama bola šťastná. V skratke – ak nás niečo nerobí šťastnými, lepšie je to nerobiť.“

Tretie pravidlo pripomína, že si máme zadať svoj limit spotreby. Ak máme niečo navyše, oplatí sa tieto prebytky zdieľať.

Voľte jednoduché riešenia

Permakultúra predstavuje uvedomelé žitie. Uvedomovanie si okolia. Harmonické spojenie krajiny a ľudí, poskytujúce človeku potraviny, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou. Ak začneme permakultúru vnímať v širšom kontexte zistíme, že uľahčuje mnohé životné situácie.

Prikladá dôraz viacfunkčnosti (napríklad vecí). Stavia na princípe relatívneho umiestnenia (napríklad umiestnenia hmotných prvkov na základe vzťahov, čím dochádza k šetreniu vnútornej energie). Pripomína zabezpečovanie základných životných funkcií z viacerých zdrojov (napríklad je vhodné mať viacero príjmov v prípade straty zamestnania). Stavia na voľbe pasívnych zdrojov (okná otočené na južnú stranu vyhrievajú byt bez vynaloženia energie). V neposlednom rade odporúča voľbu jednoduchších riešení ako prvých.

Permakultúrne myslenie môže byť dobrým štartom do každého nového rána.

Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.