V mojej domácnosti si pri každej príprave zeleniny oddelíme zvyšky do samostatného vrecúška v mrazničke, z ktorých neskôr pripravíme fantastický vývar. Mrkvové vršky alebo citrónové šupky tiež môžu ísť do toho vrecúška, ale sa zakaždým pýtam, čo by som mohla urobiť so zemiakovými šupkami alebo semienkami papriky.
Jednoduchá odpoveď na túto otázku by bola – kompostovanie! Bývam však v byte len s malou terasou, takže sa mi to pozdáva trochu nemožné. A nie som si istá, či by sa to susedovcom páčilo.
Preto som požiadala o radu inžinierku záhradníctva a krajinnej architektúry Majdu Adlešić, ktorá robí – rovnako v meste – kompost vo svojej záhrade.
Hovorí, že kompostovanie bolo pre ňu prirodzené, pretože aj jej primárna rodina recyklovala biologický odpad z domácnosti. Majda sa zaoberala aj úpravou dvora, ktorá halúzky, lístie a trávu namiesto na depóniu odnášala do kompostéra. Takto vyrobené hnojivo dobre poslúžilo na ďalšiu prácu.
„Dobre, Majda, aký je rozdiel medzi domácim a kúpeným kompostom?“ – pýtam sa jej, pretože ma fascinovalo, že aj keď pestuje veľa rastlín, nepamätá si, že by niekedy kupovala zeminu. Preto mi ani nevie povedať, aký kompost je v obchodoch, ale veľmi dobre vie, aký vyrába, pretože vie, čo je v ňom.
„Kvalitný kompost sa pri vysokej teplote rozkladá a zabraňuje tak neskoršiemu výskytu buriny a škodlivého hmyzu,“ vysvetľuje Majda, ktorá je inak aj novinárkou časopisu Ekolist a zelenou podnikateľkou.
Majda hovorí, že kompostovanie je pre ňu potešením, pretože okrem toho, že tvorí niečo užitočné, znižuje aj množstvo organického odpadu, ktorý končí na depónii.
Znižuje tak svoju ekologickú stopu, pretože organický odpad z jej domácnosti neputuje na depóniu. Na nej sa organický odpad rozkladá – vytvárajúc teplotu aj cez 80 stupňov Celzia. Vzhľadom na to, že na depónii sa nachádza aj plastový odpad, batérie a nebezpečné materiály, môže ľahko dôjsť k požiarom.
„Ľudia by mali myslieť na kompostovanie kvôli zodpovednosti, ekologickému vedomiu a svedomiu,“ hovorí.
Nebolo mi jasné, ako môžu šupky z banánov alebo zhnitá mrkva byť zodpovedné za zapálenie depónií, preto som sa spýtala odborníka na odpadové hospodárstvo Marka Rokvića z Agentúry environmentálneho poradenstva Green Group z Báčskej Palanky.
On vysvetľuje, že vo vnútorných vrstvách depónií nie je kyslík, a tak pri rozklade bioodpadu vzniká metán, ktorý je vysoko horľavý.
„Organický odpad tvorí viac ako polovicu komunálneho odpadu a ak by sme sa ho zbavili – vyriešili sme aj polovicu problému,“ hovorí tento inžinier ochrany životného prostredia.
Opýtala som sa samú seba, aký veľký je tento problém?
Presné informácie neexistujú, pretože sa len na 12 sanitárnych depóniách v Srbsku odkladá odpad tak, aby minimálne ohrozoval životné prostredie. Ďalších 129 nemajú žiadne sanitárne vybavenie – ako je hlinený základ, kanál na zachytávanie vody, drenážne potrubia na odvod metánu alebo len ploty. Od viac ako 2.500 divokých depónií sa líšia iba tým, že na nich odpad odkladajú verejné komunálne podniky, a nie priamo občania.
Tým pádom tieto depónie nemajú ani váhu, ktorá by podľa pravidiel mala stať pri vchode a vážiť naložený kamión. Všetky údaje, ktoré máme o množstve odpadu, sú hlavne odhady.
Odhaduje sa, že Srbsko produkuje viac ako tri milióny ton komunálneho odpadu ročne.
Aby som lepšie pochopila také množstvo odpadu, požiadala som ChatGPT, aby mi ho pomohol vizualizovať. Navrhol mi, aby som si predstavila to množstvo v nákladných autách zoradených v kolóne dlhej ako celá cesta z Báčskeho Petrovca do Barcelony.
Z toho takmer dva milióny ton tvorí biologicko-rozložiteľný odpad a v praxi sa kompostuje celkovo 11 ton, čo je asi polovica jedného z týchto pomyselných kamiónov. Údaje o množstve odpadu som našla v Programe odpadového hospodárstva v Srbsku na roky 2022 – 2031.
Všetko má svoj potenciál, tak aj hnilá zelenina
Kým šúpem cibuľu, ktorej dusením sa začína väčšina domácich jedál, rozmýšľam, čo môžem so šupkou urobiť.
Poznám ľudí, ktorí si tieto šupky odkladajú, aby ich neskôr použili na dekoráciu vajíčok k sviatkom Veľkej noci, nuž počas roka nahromadím oveľa viac šupiek, ako potrebujem na farbenie vajíčok. Čo s nimi, keď bývaš v bytovke?
Napadlo mi, že by bolo užitočné navrhnúť mojim susedovcom, aby sme na zelenej ploche pred bytovkou urobili kompostér. Uvedomujem si, že na to by boli potrebné rôzne povolenia, preto som sa pred začatím akejkoľvek iniciatívy opýtala Marka Rokvića, do akej miery je to dobrý nápad.
„Prvou prekážkou je to, kto ho bude riadiť. Kompostovanie je proces, ktorý si vyžaduje občasné zásahy a otázkou je, kto sa o tie postará,“ vysvetľuje.
Marko mi pripomenul aj kultúru vyhadzovania odpadu u nás, kde je veľká šanca, že v kompostéri skončí niečo, čo doň nepatrí.
Pre kompostér sú potrebné aj určité podmienky, preto by sa nemohol umiestniť kdekoľvek. Sú štvrte, ktoré na ne nemajú podmienky.
Tiež hrozí, že najmä v letných mesiacoch je cítiť rozklad rastlinných zvyškov.
Lepšou možnosťou v mestách by bola primárna separácia, keď by pre určitý počet obyvateľov existoval kontajner, ktorý by slúžil len na organický odpad.
Tento druh odpadu by sa rozhodne nemal miešať s iným komunálnym odpadom, pretože môže zašpiniť recyklovateľné materiály. Sklo či plast sa dajú vyumývať, no špinavému kartónu sa nemôže dať nový život.
V menších prostrediach je možné individuálne kompostovanie: komunálne podniky by okrem zadováženia kompostérov mali túto prax aj finančne podporovať – cez znižovanie účtov za odvoz odpadu, navrhuje Rokvić.
„Treba začať so zainteresovanými občanmi – kto chce, vie a má konkrétny finančný dôvod, prečo to robí. Všetko, čo sa robí dobrovoľnícky je krátkodobé,“ vysvetľuje.
Zaujímalo by ma, či existuje nejaký plán, ako systematicky vplývať na tento problém.
V Programe odpadového hospodárstva v Srbsku sa uvádza, že cieľom je zabezpečiť všetkým dedinským a prímestským sídlam, tiež domácnostiam do roku 2032 kompostéry.
„Opatrenie je zamerané na vidiecke oblasti, kde je dostupnejší priestor na domáce kompostovanie a kde je najväčší prínos zo zníženia separovaného zberu a nákladov na dopravu,“ uvádza sa v tomto dokumente.
Ako kompostovať?
Tak ako je mylná predstava, že pri kompostovaní vzniká nepríjemná vôňa, je nepravdivé aj to, že sa doň môže dať čokoľvek, vysvetľuje mi Majda Adlešić.
Do kompostu sa nedávajú varené potraviny, tuky a zvieracie ostatky.
Vyhýbať by sa treba aj citrusom, ktoré môžu byť kvôli transportu ošetrené antibiotikami, ktorými môžu byť likvidované dobré baktérie, ktoré rozkladajú zvyšky – a tým sa spomalí samotný proces.
V literatúre sa odporúča nepridávať časti vlašských orechov či ihličnanov, no Majda s nimi zlú skúsenosť nemá.
„Vhadzovať sa dá všetko ostatné – zvyšky zo záhrady alebo zvyšky z prípravy jedla. Môžu ísť vaječné škrupiny, kávová usadenina, papier, lepenka. Dokonca sa môže vložiť aj vlna alebo čisto bavlnený materiál, ktorý je vhodný, pretože udržiava vlhkosť,“ konštatuje Majda.
Je dôležité, aby prísady boli čo najmenšie, aby sa urýchlil proces, ktorý môže trvať 3 až 6 mesiacov. Ak sú suché dni, je potrebné hmotu za času na čas navlhčiť.
Rovnako je nevyhnutné pravidelne premiešať hmotu a vtedy sa dá všimnúť, že sa vyvíja vysoká teplota. Je úplne bezpečné prevrátiť budúcu zeminu pre kvety holými rukami.
„My sme tí, ktorí nastavíme proces, zvolíme obsah – a o zvyšok sa postará príroda,“ pripomína Majda.
Aby bol proces úspešný, je potrebné striedať zelenú a hnedú vrstvu. Zelená sú čerstvé zvyšky jedla, zatiaľ čo hnedú tvoria suché listy, halúzky, lepenka.
Kompostér musí mať otvory, aby vytekala prebytočná tekutina, ale aj aby mala hmota dostatok vzduchu.
Ak sa tento proces vykoná správne, kompost nebude mať nepríjemnú vôňu. Práve naopak.
„On má nádhernú vôňu – ako les po daždi, pretože to aj je prirodzený proces, ktorý sa tam deje,“ vraví Majda.
Povzbudilo ma, že mi Majda vysvetlila, že kompostovať sa dá všade – na malej terase, dokonca aj v byte. Všetko, čo je potrebné, je obyčajný starý hlinený kvetináč, ktorý už má na dne dierku a tanierik.
Ak by som teraz začala kompostovať, na jar by som už mohla do cibuľových a zemiakových šupiek, tiež nechcených letáčikov sadiť petržlen alebo mätu.
Pridaj komentár & Dodaj komentar