Search and Hit Enter

Hovoríme jazykom srdca?!

K aždá priemerná rodina a rodičia, ktorých deti iba začali vyrastať ako jednu z hlavných starostí, ktoré nosia v sebe, okrem existenciálnych, pripomenie starosť, aby ich dieťa alebo hociktorý člen rodiny netrpel násilie. To je normálne a prirodzené. Medzitým, ak sa pozrieme na oficiálne štatistické údaje, informácie vôbec nie sú posmeľujúce. Žiaľbohu, o mnohých prípadoch sa dozvieme iba vtedy, keď sa ony stanú aktuálnym mediálnym príbehom alebo štatistikou. Neexistuje štát, ktorý nepovie, že jednou z jeho priorít je práve zníženie násilia v spoločnosti.

Práve z dôvodu veľkej potreby, aby sa ono naozaj znížilo, pozornosť treba upriamiť aj na koncept nenásilného spôsobu rozmýšľania a komunikácie, ktorý nie je žiadnou tabletkou, ktorú raz vypijeme a problém je doriešený, ale on predstavuje koncept a spôsob života, ktorý prináša výsledky a zmeny v správaní. Primárne k zmene prichádza na osobnej úrovni, kedy samy sebe pomáhame, a tým aj ľuďom okolo nás. Vedomie o vlastnej zodpovednosti v komunikácii je vlastne podstata nenásilnej komunikácie a prevencia násilia. Jeden zo známych amerických psychológov, žiaľ, viacej nie je medzi živými, Marshall Rosenberg (1934-2015) skúmajúc tieto javy a nadväzujúc na výdobytky Mahatmu Gandhiho, do psychológie uviedol spôsob nenásilného prejavu, ktorý nazýva metaforicky Jazyk žirafy.

Marshall Rosenberg (Foto: Wikipedia)

Psychológ Rosenberg pobudol aj v Srbsku a tu s niekdajšou profesorkou na katedre rozvojovej psychológie Filozofickej fakulty v Belehrade, ktorá študentom hovorila , že “slová sú alebo okná alebo steny”, Nadou Ignjatovićovou-Savićovou (1947-2011), prispel ku vytváraniu niečoho, čo sa naše deti dnes učia v školách, a to je občiansk avýchova.

Tohto roku OBSE zverejnila výskum, na základe ktorého vidno, že v Srbsku 24 percent žien sa dožije fyzického alebo sexuálneho zneužívania zo strany svojho parnera. Niektoré výskumy realizované v Srbsku ukazujú, že v roku 2017 bolo zavraždených 29 žien a dve deti. Vrstovnícke násilie v posledných rokoch v Srbsku je čoraz častejšie, a médiá informujú o čoraz brutálnejších prípadoch, kde je zapojené aj digitálne násilie. Štatistika ukazuje, že polovica žiakov v Srbsku aspoň raz dožila násilie, a až 2/3 detí bolo vystavené útoku. V až 85% prípadoch dieťaťu, obeti násilia, nik nepomôže. Taktiež, výskumy ukazujú, že 65% žiakov aspoň raz, a 24% viackrát bolo vystavené určitému tvaru násilného správania v období troch mesiacov. V správe z júna 2017, ktorá je vypracovaná v Zhromaždení Republiky Srbsko, sa uvádza, že aj napriek tomu, že existuje program Školy bez násilia UNICEF-a, správy a výsledky tohto programu nie sú známe. Zhubné údaje, ktoré sa spomínajú nás privádzajú k otázke: kde je tomu koniec a ako zastaviť násilie?

Väčšina detí ukazuje určité tvary násilného správania cez rozličné fázy svojho dospievania, ktoré sú ťažké aj pre dieťa, aj pre jeho okolie. Kladie sa otázka, čo treba robiť v tých situáciách, ako sa postaviť voči deťom, ktoré sa správajú násilne? Niekedy rodičia, dokonca aj odborníci, majú problém ako si zvoliť primerané reakcie na násilné správanie detí. Z druhej strany, každé dieťa, podľa domácich a medzinárodných zákonov, má právo na ochranu od všetkých tvarov zneužívania a nedbalosti a právo na ochranu od hocijakého využívania. Rozvíjanie vedomia o neprijateľnosti násilia, ako aj o tom, že sa obeti násilia musí pomôcť, jednoznačne musí začínať od včasného detstva, cez primárny proces socializácie.

Nada Ignjatovićová Savićová (Foto: http://www.lila-giraffen.de)

Slová sú okná alebo steny. (Nada Ignjatović-Savić)

Profesorka Nada Ignjatovićová-Savićová s uplatňovaním nenásilnej komunikácie v škôlkach a školách začala ešte v roku 1993 prostredníctvom programu pod názvom Ochrancovia úsmevu, ktorý sa zakladá na psychológii nenásilnej komunikácie (Non-Violent Communication – NVC) autora Marshalla Rosenberga a amerického Strediska pre nenásilnú komunikáciu (www.cnvc.org).

Všetko, čo je integrované do NVC je už stáročia známe o uvedomelosti, jazyku, komunikačných schopnostiach a využívaní moci, ktorá nám umožňuje, aby sme udržali perspektívu empatie pre seba a iných, dokonca aj v sťažených podmienkach,” hovoril Rosenberg, pripomínajúc, že to nie je nič nové, čo svetu už nie je známe, ako aj to, že sa všetko zakladá na historických princípoch nenásilia – prirodzenom stave spolucítenia, keď v srdci nie je prítomné násilie.

Zdroj: www.youtube.com

Nenásilná komunikácia znamená, že sme sa autenticky poviazali s inou bytosťou, že počujeme svoje a cudzie najhlbšie potreby a city. Tento jazyk, Jazyk života, Jazyk srdca alebo Jazyk žirafy nám prezrádza, že všetky ľudské bytosti sa iba snažia uctievať univerzálne hodnoty a potreby, každú minútku a každý deň. A to je to, čo sa v Srbsku pokúšala vysvetliť, nacvičovať s deťmi a dospelými jedna žena, profesorka psychológie, ktorá tejto krajine veľa toho dala, vypracujúc predmet občianskej výchovy, Nada Ignjatović-Savić. Žiaľbohu, ani ona, ani Marshall viacej nie sú medzi živými, ale ich dielo zostalo, ako je veľký počet ľudí, ktorý žije tým spôsobom a druhým prenáša tieto vedomosti a zručnosti o nenásilnej komunikácii.

Nenásilná komunikácia v Tuzle

J edna z nich je aj Ivana Pejićová, mladá žena z Tuzly, ktorá sa prednedávnom stala certifikovanou koučerkou okrem tých niekoľkých na území Balkánu a krajín bývalej Juhoslávie. V Srbsku v súčasnosti, po smrti profesorky Nady Ignjatovićovej-Savićovej, neexistuje ani jeden certifikovaný koučer amerického Strediska CNVC.

Ivana Pejićová (Foto: z archívu I. P.)

V rozhovore pre Storyteller Ivana Pejićová, certifikovaná koučerka a jedna zo zakladateliek Siete NVC v Bosne a Hercegovine, ktorá do tohto sveta vošla pred 13-timi rokmi, hovorí, že jej prvé stretnutie s nenásilnou komunikáciou Marshalla Rosenberga bol potroche šokujúci, lebo sa očakávalo, že účastníci budú úprimní, a nie “nežní”, ale že počas rokov skúmania tejto teórie a praxe, zostala navždy zamilovaná do nenásilia. Hovoriac o jedoduchosti tohto konceptu, a zároveň o jeho veľkej hĺbke a moci, Ivana zdôrazňuje, že ho v súkromnom živote využíva rovnako ako v škole, v ktorej pracuje, alebo počas dielní, lebo NVC je jej spôsob života.

Pre ňu v súčasnej dobe materializmu tento koncept dáva zmysel, lebo je to “otázka uvedomelosti o hodnotách a voľba, na čo budeme dávať dôraz.” I keď sú hodnoty nenásilnej komunikácie vtkané do vízie školstva, ona sa v škole nežije, hovorí Ivana. „Kýmkoľvek tvarujeme správanie detí za pomoci trestov a odmien, klasifikujeme úspechy žiakov podľa číslených kategórií od 1 do 5, používame etikety a činíme sa podľa predsudkov, žiaľ, nemôžeme hovoriť o školách v duchu nenásilnej komunikácie.“

Jazyk žirafy v Novom Sade

A k sa pozrieme na Nový Sad, existuje určitý počet ľudí, ktorý pozná koncept Marshallovho Jazyka života, srdca alebo žirafy. Existovali aj skupiny ľudí, väčšinou psychológov a predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktoré v neskorých 90-tych absolvovali tieto dielne. Ale v tejto chvíli neexistuje ustálené uplatňovanie ani vo vnútri, ani mimo výchovno-vzdelávacích inštitúcií, okrem niektorých cvičení, ktoré Nada Ignjatovićová-Savićová zapojila v rámci predmetu Občianska výchova.

Program LOLA (Language of Love Awareness) organizácie DOR Strediska, ktorý sa zatiaľ skormne, ale s veľkým srdcom, implementuje v jednej škôlke a v jednej základnej škole v Novom Sade, významnou časťou predstavuje práve Jazyk žirafy Marshalla Rosenberga. LOLA Program predstavuje praktické dielne nenásilnej komunikácie ako pre deti vo včasnom vývoji (v škôlke), deti nižšieho základoškolského veku, tak aj pre ich rodičov, lebo každá dielňa je otvorená aj pre rodičov detí, ktoré sa zúčastňujú, ako druh podpory celej rodine. Projekat LOLA, čo ti je v srdci?!, ktorý sa realizuje, adresuje problém vrstovníckeho násilia v škole a v škôlke, a ponúka riešenie cez prevenciu násilia počas dielne na tému nenásilnej komunikácie s deťmi, ale aj rodičmi.


4 PRVKY NVC S PRÍKLADOM UPLATNENIA
Hádka detí v dome a rodičia

ČO VIDÍM A POČUJEM OKOLO SEBA
Príklad reakcie rodiča:
Počujem, že sa hádate a vidím, že sa bijete.

AKO SA CÍTIM V TEJ SÚVISLOSTI
Príklad reakcie rodiča:
Nahnevaná/-ý som, keď to vidím a počujem.

ČO JE MOJOU POTREBOU V TEJTO SITUÁCII
Príklad reakcie rodiča:
Lebo mám potrebu, aby ste sa zhodovali a pekne hrali.

PROSBA ALEBO ŽIADOSŤ V TEJTO SITUÁCII
Príklad reakcie rodiča:
Prosím vás, nájdite si druhú hru, v ktorej sa nebudete hádať.

 

Zdroj: www.youtube.com

 

Tento článok bol prvotne zverejnený v osobitnom vydaní e-magazínu Storyteller.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.