Inštruktorka autoškoly Xénia Čúsová zo Selenče zdedila lásku k premávke po svojom otcovi, ktorý je profesionálnym vodičom, a ktorý okrem áut jazdí aj na nákladných autách a autobusoch. Spomína si na svoje prvé šoférske dni, keď mala ešte príliš krátke nohy na to, aby stlačila spojku.
„Otec šoféroval auto, a ja som mala frisbee ako volant a fľašu ako prevodovku. Jazdila som s ním tých 7–8 hodín, koľko trvá cesta na Slovensko. Nevedela som sa dočkať, kedy vyrastiem, a budem môcť jazdiť,“ prerozpráva nám Xénia.
Na základnej škole pravidelne chodila na dopravno-vedomostné súťaže. Bavilo ju jazdiť na bicykli. Premávka jednoducho odjakživa bola súčasťou jej osoby.
Keď skončila základnú školu, a nastal čas vyplniť si zoznam želaných stredných škôl, nebola si istá, aké povolanie si má vybrať. Mama jej pripomenula, že čo skutočne miluje. V ten september strávila prvú hodinu v učebni Strednej technickej školy v Sombore, s učebnicami pre technikov cestnej premávky.
Nie každý mal porozumenie na jej voľbu. Boli komentáre o tom, že tá škola je zbytočná, ale aj to, že žena by mala byť nahodená, a sedieť v kancelárii.
„Prečo by som za volantom nemohla byť nahodená?! Nie je to primárne mužská práca. Som akčný človek, ktorý nedokáže vysedávať v nejakej kancelárii,“ odpovedá Xénia.
Keď sa posadí za prístrojovú dosku – akoby sa posadila do stroja času. Najmä keď sa rozhovorí s kandidátom. Hodina a pol ubehne mihnutím oka, a má rada, že nikdy nie je na tom rovnakom mieste.
„Konečne robím to, čo ozajstne milujem,“ hovorí Xénia, ktorá počas štúdia inštruktorky pracovala v obchode a továrni. Preto pre ňu dnes nie je ťažké, keď nevie, kedy jej skončí šichta. Jej pracovný čas je flexibilný, takže vždy dbá na to, aby termín hodiny vyhovoval kandidátom, ale aj jej.
Mladosť ako výhoda
Keď začínala, medzi prvými žiakmi bola staršia pani, ktorá pochybovala o vedomostiach, ktoré môže získať od takej mladej osoby. Na skúške sa jej priznala, že zo začiatku bola skeptická, no neskôr videla, že na odovzdávanie vedomostí nie je dôležitý vek. Na druhej strane, mladší kandidáti sa tešia na inštruktora v ich veku, pretože môžu byť uvoľnenejší – najmä dievčatá.
Kto sa ako naučí šoférovať, závisí len od motivácie – či došiel do školy za vedomosťami, alebo si prišiel po plastovú kartu s čipom. Všetky rodové stereotypy o šoférkach jednoducho nie sú pravdivé.
Xénia si tiež všimla, že mladší kandidáti ľahšie prijímajú veľa informácií. Nepredvídateľnosť dopravných situácií sa nedá naučiť z kníh.
„Najstresujúcejšia situácia pre mňa bola, keď už chodec vstúpil na priechod pre chodcov, a kandidát ho nevidel. Musela som brzdiť ja. Zastavili sme meter od neho,“ uvádza naša spolubesedníčka dodávajúc, že zhasnutie auta a trúbenie nervóznych vodičov sú jej každodennosťou.
Xénia sa nenechá takýmto situáciám vyviesť z miery, ale súcití s kandidátmi, keď prejdú alebo neuspejú na skúške. Nedávno sa stalo, že kandidátka, ktorá bežne jazdila perfektne, na skúške neuspela. Zmenené podmienky na ceste, ale aj nervozita spôsobili, že sa kandidátka nedostatočne pozrela do spätných zrkadiel. Xénia, našťastie, mohla skryť svoje sklamanie.
„Si tam s nimi istý čas, a potom tu vznikne nejaké kamarátstvo. A potom cítiš to, čo cítia oni,“ hovorí Xénia.
Ako svoj najväčší úspech uvádza všetko, čo doteraz samostatne dosiahla. Teší sa, že vložila veľa úsilia do niečoho, čo miluje, a že konečne robí to, čo miluje.
Dopravní inštruktori sa učia doslova počas celého pracovného veku, pretože zákony sa neustále menia. Licencia platí 5 rokov, a na jej predĺženie musia inštruktori každoročne absolvovať povinné semináre. Xénia si rada zdokonaľuje svoje vedomosti.
„Tak ako niekto číta romantické romány, komiksy, ja čítam články o zmenách v zákonoch. Keď ťa niečo zaujme, potom ti to ťažké nepríde,“ hovorí naša spolubesedníčka.
Zákony sú v srbčine
Xénia Čúsová upozorňuje na to, že Zákon o bezpečnosti cestnej premávky nevznikol preto, že sa niekto nudil, ale preto, aby nás chránil. Ako príklad uvádza vodičský preukaz v skúšobnej dobe, ktorý nedovoľuje šoférovať od 23. do 6. hodiny. Štatistiky ukazujú, že práve v tomto období sú vodiči vo veku od 17 do 21 rokov najviac účastníkmi dopravných nehôd, pretože namiesto toho, aby po pár pohárikoch vytiahli telefón, a zavolali si taxík, oni vyťahujú kľúče od auta.
„Mladí ľudia si myslia, že keď majú rýchle a dobré auto – majú všetko, no v skutočnosti majú svoj život vo vlastných rukách,“ konštatuje táto inštruktorka.
S kandidátmi sa rozpráva po srbsky, pretože aj predpisy sú napísané v srbčine. A s poslucháčmi, s ktorými sa bežne rozpráva po slovensky, hovorí o premávke vo väčšinovom jazyku, aby sa pri skúške nepoplietli. Tento spôsob je podľa nej praktickejší.
„Som hrdá na to, že som Slovenka, ale mojou štátnou hymnou je Bože pravde,“ hovorí Xénia, a dodáva, že sa v Srbsku cíti byť doma, a nechce odtiaľto odísť.
Tento text vznikol v rámci projektu Ekonomické a sociálne posilnenie žien-príslušníčok slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, realizovaného Centrom pre profesionalizáciu médií a mediálnu gramotnosť (CEPROM), a ktorý je spolufinancovaný z Rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.
Pridaj komentár & Dodaj komentar