zima 1939
Nad Kovačicou zavčasu padla noc. Cez studený zimný vzduch sa len občas ozýva štekot psov. Po poľnej ceste, spútanej snehom a ľadom, opatrne kráčajú oneskorení dedinčania ponáhľajúc sa do tepla svojich domovov. Jedna vyšliapaná cestička vedie k Vzdelávaco-čitateľskému spolku Pokrok – miestu, kde sa počas zimy pri rozhovore a v kamarátskom ovzduší krátia dlhé noci.
Niekto hrá šach, ženy vyšívajú a sú aj takí, ktorí maľujú. Ďalší spôsob, ako vyplniť voľný čas v dňoch, keď nie je veľa práce na poli. Prekresľujú motívy z kalendárov a pohľadníc, ktoré do Kovačice dorazili z rôznych svetadielov. Na plátno maľujú africké zvieratá, gondoly, vázy s kvetmi, zámky…
Takto by sa dal zhruba a stručne opísať vznik kovačického insitného umenia – jedinečného maliarskeho smeru, ktorého zakladateľmi sú Martin Paluška a Ján Sokol. Rýchlo sa k nim pridali aj ďalší milovníci maľovania: Michal Bíreš, Martin Jonáš, Vladimír Boboš…
Dlho maľovali motívy, ktoré neboli charakteristické pre Banát, až do 50. rokov minulého storočia, keď na radu akademického maliara Stojana Trumića začali maľovať to, čo videli – výjavy z ich každodenného života. Postupom času sa počet umelcov len zvyšoval. A tak je tomu až dodnes…
zima 2024
Odkedy prví insitní maliari začali tvoriť svoje diela – najskôr ostýchavo a neisto, neskôr čoraz zručnejšie – ubehlo už viac ako 80 rokov. Veľa toho sa zmenilo, a tak dnešná tretia generácia insitných maliarov vie používať oveľa lepšie farby, potom maľuje na kvalitnejšie plátno, dokonca aj kovačické krajinky sú v niečom iné. Motívy na obrazoch sa však veľmi nezmenili. Stále maľujú to, čo vidia a čo ich obklopuje – práca na poli, snopy kukurice a pšenice uložené vedľa cesty, poľné cesty…
Proces digitalizácie je spôsob, ktorým sa zhromažďujú a uchovávajú obrazy insitného umenia na jednom mieste
Za celé toto obdobie sa kovačické insitné umenie stalo naďaleko rozpoznateľným umeleckým smerom po celom svete. Jeho význam bol potvrdený aj na začiatku decembra, keď bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Veľký počet milovníkov umenia však nemá často možnosť navštíviť výstavy a pozrieť si diela insitných maliarov. Mnohé obrazy umelcov a umelkýň insitného umenia, najmä tých, ktoré patria do prvej a druhej generácie, sú v súkromných zbierkach – vo vlastníctve jednotlivcov alebo inštitúcií, takže zostávajú skryté pred zrakom verejnosti. Vyriešiť by to mohla digitalizácia – prišli na to členovia Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru (TUK) z Kovačice.

„Pochopili sme, že tie diela, z ktorých niektoré sú roztrúsené po celom svete, by sa mali zachovať a predstaviť mladším generáciám a ďalším milovníkom maliarstva, ale aj umelcom, ktorým môžu poslúžiť ako inšpirácia“ – hovorí Paľo Sampor, člen Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru.
Premyslené čoskoro začali realizovať, a od roku 2018 pracujú na projekte Digitalizácia insitného umenia. Prvou aktivitou bolo vytvorenie internetovej stránky, ktorá bola koncipovaná ako svojrázny priestor múzea, kde budú verejnosti sprístupnené obrazy insitných umelcov. Digitalizácia zahŕňa fotografovanie obrazov, zaznamenávanie údajov o autorovi/autorke, technike, rozmeroch, súčasnom majiteľovi a ďalších dôležitých detailoch, a potom ich následné nahranie na webovú stránku.
„Zatiaľ väčšinou my oslovujeme umelcov a inštitúcie, u/v ktorých sa obrazy nachádzajú“ – hovorí Ivana Svetlíková zo združenia TUK a dodáva, že tento projekt pomôže získať veľké množstvo obrazov insitných maliarov, ktoré doposiaľ verejnosť nevidela.
„Vo fonde Galérie insitného umenia v Kovačici je len určitý počet diel od predkov tohto smeru a koľko diel vcelku namaľovali, tiež koľko my ešte nevieme o ich kreativite… Tak napríklad v Galérii majú len dva obrazy Vladimíra Boboša a určite je niekde viac jeho diel“ – pokračuje Ivana Svetlíková.

Vďaka digitalizácii budú informácie o dielach insitných maliarov dostupné na jednom mieste a zároveň bude ich tvorba zachovaná od zabudnutia. Návštevníci webovej stránky s digitalizovanými obrazmi sa budú môcť nielen zoznámiť s tvorbou početných umelcov z rôznych období, ale aj zakúpiť si konkrétny obraz, ak je dostupný na predaj.
Ako môžete pomôcť procesu digitalizácie, ak vlastníte obraz insitného umenia?
Na dosiahnutie cieľov tohto projektu je potrebná pomoc a angažovanosť každého, kto vlastní nejaký obraz insitného umenia.
„Stačí, ak sa nám ozvú cez formulár na webovej stránke alebo na sociálnych sieťach. Ak sa nám nepodarí odfotiť obraz, môžu to urobiť majitelia a fotografiu nám pošlú“ – vysvetľuje Paľo Sampor.

Najväčšia časť digitalizovaných obrazov je z kovačickej Galérie insitného umenia. Je už pravidlom fotografovať všetky obrazy vystavené v Galérii, takže informácie o diele a o autorovi zostávajú zachované – aj v prípade predaja obrazu. Fond Galérie nedisponuje najstaršími dielami pôvodcov insitného umenia.
„Preto je dôležité, aby nás ľudia kontaktovali, aby sme tie začiatky, prvé obrazy mali aspoň v digitálnej podobe“ – apeluje riaditeľka Galérie insitného umenia Anna Žolnajová Barcová.
Insitné umenie je rozpoznateľnou kultúrnym znakom Slovákov v Srbsku a Kovačicka je jedinečná, pretože na tak malom území je veľa maliarov. Zdá sa, že talent sa šíri vzduchom. Aj preto digitalizácia pomôže mladým umelcom učiť sa od svojich predchodcov a predchodkýň.
„Toto je umenie čistého srdca a čistej duše, a táto láska k insitnému sa prenáša z generácie na generáciu“ – vyzdvihuje Anna Žolnajová Barcová a dodáva, že prostredníctvom projektu digitalizácie budú ľudia na celom svete schopní spoznať krásu tohto druhu umenia.
Doposiaľ bolo zdigitalizovaných vyše tisíc obrazov, takže sa na webovej stránke už dajú prezrieť diela maliarov a maliarok od prvej generácie až po tú súčasnú.
Ďalšou úlohou je zdigitalizovať diela, ktoré sa nachádzajú v rôznych inštitúciách po celom Srbsku.
Aj keď aktivity samotného projektu končia koncom decembra, neznamená to, že proces digitalizácie sa skončil. Preto zo združenia TUK vyzývajú všetkých/všetky občanov/občianky, ktorí/ktoré majú obraz vytvorený technikou insitného umenia, aby sa ozvali, a takým spôsobom pomohli zachovať informácie o diele a o autorovi.

„Na návrh maliarov urobíme všetko pre to, aby v budúcnosti mohli na stránku samostatne pridávať vlastné obrazy. Tiež sme im už umožnili aj online predaj. To znamená, že digitalizácia insitného umenia pokračuje“ – uzatvára Ivana Svetlíková.
Pridaj komentár & Dodaj komentar