Petrovec ponúka neuveriteľné možnosti, tvrdí Ján Jovankovič, doktor mechatroniky a výrobca domáceho piva a tofu syra

SPONZOROVANÝ REDAKČNÝ PRÍSPEVOK

Koronakríza, okrem mnohých iných otázok, otvorila, či pripomenula hodnoty, na ktoré súčasný človek akosi zabudol a iba sporadicky pestoval vo svojom úrychlenom spôsobe života. To je predovšetkým samotný život a zdravie, vlastne kvalita života, o čom pred vyše desiatimi rokmi so svojou rodinou uvažoval aj doktor mechatroniky Ján Jovankovič, keď sa nakoniec rozhodol vrátiť sa z Bratislavy domov, do Báčskeho Petrovca. Tu má nadostač času aj na prácu a rodinu, ale aj na záľubu, ktorú nachádza vo varení piva, príprave tofu syra a hre na klasickej gitare.

„Iba pár mesiacov dozadu mysleli sme si, že svet sa nenávratne spája a ľudia vytvárajú jednu veľkú rodinu rás a národov, kde neexistujú žiadne prekážky a všetci ľudia majú spoločne stanovené hodnoty. Bolo bezproblémové cestovanie takmer do každého kúta svetu. Prevoz tovaru a ponuka služieb prestali vnímať štátne hranice,“ hovorí Ján Jovankovič, ktorý sa svoju akademickú a potom aj podnikateľskú kariéru začínal na Slovensku, no po dlhšom zvažovaní sa predsa vrátil do Petrovca.

„Aj napriek “navonok” perfektnému vývoju spoločnosti a hospodárskemu rastu v jednotlivých krajinách potrebné bolo si uvedomiť, či hodnoty, ktoré nám boli vnútené, sú pre nás tie dôležité? Je toto život, ktorý nám prináša skutočné šťastie a pohodu? Ktoré sú to parametre podľa ktorých hodnotíme kvalitu života?,“ aj vtedy, aj teraz si kladie tieto priam filozofické otázky náš spolubesedník.

Ján Jovankovič a jeho návrat domov – do Petrovca

S manželkou Jarmilou majú tri deti. Ešte pred desiatimi rokmi si spolu uvedomili, že návratom domov získajú veľmi kvalitné bývanie za lacné peniaze a dostupnosť dobrých, chutných a zdravých domácich potravín tiež za dostupnú cenu. A získali omnoho viacej.

„Z emotívneho hľadiska sme si zabezpečili minimálnu rodinnú vzdialenosť starých rodičov – rodičov a detí – a bezpečné a kamarátske prostredie, ktoré dobre poznáme a cítime tu neuveriteľnú energiu a kľud,“ hovorí Jovakovič, ktorý vysokoškolské a doktorandské štúdium skončil na Fakulte elektroniky a informatiky v Bratislave, kde aj do roku 2008 pracoval.

„Lepší zárobok v cudzine nestal za tieto spomenuté prednosti. Práve naopak: odchod na Slovensko nám umožnil úspešne ukončiť vysoké školy. Na Fakulte elektrotechniky a informatiky som pracoval vyše 10 rokov ako asistent-výskumník, kde som si urobil aj doktorát z oblasti mechatroniky. Zároveň som sa takmer celý čas paralelne venoval aj podnikaniu. Takže domov sme sa vrátili s dobrým finančným zázemím a bohatými pracovnými skúsenosťami,“ približuje svoju kariéru náš spolubesedník.

V súčasnosti v Petrovci podniká ako konzultant pre rad spoločností, pred tým však pracoval v báčskopetrovskej obecnej správe na pozícii vedúceho oddelenia pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-stavebné a inšpekčné služby.

Hospodárska situácia vo vyspelých štátov neznamená, že tam nemusíte nič robiť a budete mať peniaze a pekný život, hovorí Ján.

„Práve naopak, musíte neuveriteľne veľa pracovať, aby ste mali peniaze a vôbec nemáte čas rozmýšľať o kvalite vášho života,“ dopĺňa náš spolubesedník svoje rozjímanie:

„Takmer určite zažijete šok, lebo vám v cudzine určite poklesne kvalita bývania, ktorá sa tu zdala samozrejmá a vôbec ste o nej nerozmýšľali. Musíte byť pripravený, že budete cudzincom, často vzdialený od rodiny.“

Téma súčasných migrácií vojvodinských Slovákov sa týka aj Jána Jovankoviča a jeho rodiny. Kedysi bol súčasťou týchto tokov, no podarilo sa mu opätovne objaviť krásu rodiska.

„Dodatočne sa na nás tlačí a zo všetkých strán na nás vplývajú na vedomej alebo podvedomej úrovni, že tu neexistuje perspektíva, že všetci múdri odchádzajú a “čo tu ešte hľadáte?”. Krátkodobá migrácia asi každému pomôže ale dlhodobo…? Hm, ja tomu celkom neverím a možno je to tým, že mám nasadené červené okuliare,“ vykladá svoje názory.

V tomto prostredí je neuveriteľný potenciál!

Ján Jovankovič

A čo korene človeka? Často sa hovorí, že ak sa ti tu nepáči, posuň sa ďalej, nie si strom – nemáš korene. Ale predsa všetci korene máme…, rozmýšľam nahlas, kým sa rozprávam s Jánom v slnkom okúpanej záhrade.

Ján vzápätí odpovedá otázkou. Alebo je to návrh?

„A čo tak zmeniť uhol pohľadu a namiesto hľadania čo sa mi všetko nepáči, hľadať čo všetko sa mi páči. Pre mňa jediný zmyselný dôvod na zmenu prostredia alebo “presádzanie koreňov” je ten, keď máte pocit, že čokoľvek urobíte – narazíte na steny a vy sa otáčate a otáčate a stále je tam stena.“

Jedna z otázok alebo tém, ktoré koronakríza hodila na stôl je aj otázka: žiť na dedine či v meste?  Ján s rodinou si vybral dedinu.

„Jeden z mylných princípov globalizácie je neustála potreba šíriť veľkomestá a opúšťať dediny. Samozrejme, že kapitalizmus chce mať veľkú možnosť výberu zamestnancov a pôjde tam kde je veľký výber – teda mestá. Tým sa však v menších dedinách nevytvára dostatočná pracovná ponuka a ľudia sú nútení migrovať do miest. A zase sa dostávame na začiatok nášho rozhovoru: pre slušnejší zárobok ľudia prichádzajú o kvalitné bývanie, zdravé dedinské prostredie, dostupnosť kvalitných domácich potravín atď.,“ hovorí, ale vidí svetlo na konci tunela.

„Trošku svetla priniesol v posledných mesiacoch trend práce z domu. Všetci sme a vieme byť online. Ak sa toto presadí, sčasti by to mohlo umožniť návrat ľudí na dedinu.“

Moderná tradícia ako potenciál: pivo a tofu z Petrovca

Ako a kde nájsť šťastie? Kľúč je v neustálom hľadaní, mieni Ján Jovankovič.

„Ak je možné, venovať svoj čas a pozornosť iba životným krásam. Vždy cítim šťastie pri dosiahnutí alebo splnení svojich cieľov. Väčšinou sú moje ciele viazané o zvedavosť a cestu spoznania. Snažím sa mať relatívne krátke cesty a po ukončení, keď ma prejde pocit šťastia, vydávam sa na novú cestu. Taktiež sa snažím hľadať krásu v živote. A keď ju hľadáte, nájdete ju na každom rohu a v každej podobe.“

Ján krásu nachádza aj vo venovaní sa svojim záľubám. Od svojich pätnástich rokov hráva na gitare. Berie ju ako nástroj, ktorý prináša krásu a radosť.

„Jestvuje veľa druhov gitár. Iba tie základné sú elektrické, akustické a klasické. Na každej z nich sa hrá na úplne iný spôsob,“ hovorí. „Uvedomil som si, že ma predsa najviac fascinuje spôsob hre na klasickej gitare. A potom, keď toto pochopíte, začnete si s nástrojom rozumieť a pred vami sa objavia nekonečné možnosti, ktoré tento nástroj umožňuje.“

Vo voľnom čase tiež varí a fľaškuje domáce pivo.

„Veľmi ma teší, že keď sa spomenie Petrovec každého napadne petrovská klobása. Ale toto prostredie umožňuje takmer neobmedzené výrobné aktivity. Aj v učebniciach sa sláva Petrovca viaže o chmeliarstvo. Kde máme variť pivo, ak nie tu? Ale samozrejme pritom treba podporiť lokálne prostredie a používať iba to, čo sa tu dopestuje,“ hovorí náš spolubesedník, od ktorého zisťujeme, že sa v Petrovci momentálne pestuje deväť druhov chmeľu.

„Z toho sa dajú urobiť neuveriteľné kombinácie piva. Na výrobu tohto populárneho nápoja používam iba jačmenný slad, vodu, chmeľ a pivný kvások,“ „prezrádza“ tajomstvo prípravy piva značky Svetlica.

V Petrovci takmer každá druhá, či tretia domácnosť skladuje určité množstvo sóje. Tu ju používame iba pre chov dobytku, v Číne ju už veľmi dávno používaju aj na výrobu mlieka a tofu syra. Ten v Petrovci prednedávnom začal vyrábať aj Ján Jovankovič.

Počúvajte aj podkast Storyteller so skupinou Southlanders

„Práve pre bohatý obsah bielkovín, olejov a vláknín Číňania už tisícami rokov používajú sóju v ľudskej výžive. A pritom je veľmi jednoduché urobiť sójové mlieko a následne tofu syr. Máme ideálne podmienky, aby naše prostredie bolo známe aj pre pestré výrobky zo sóje,“ hovorí.

„Teda, keď začnete rozmýšľať a pozerať sa na veci z trochu iného uhla – uvidíte neuveriteľné možnosti, ktoré nám toto prostredie prináša. A samozrejme, to čo je tradícia pritom zostáva…,“ uzaviera Ján Jovankovič.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.