Ján Kmeťko a Jozef Chrček na divadelnom javisku boli doma. “Na nich sa videlo, že žijú divadlom,” hovorí režisérka Svetlana Gašková a hocikto, kto aspoň raz v živote videl túto hereckú dvojicu na scéne, musí jej dať za pravdu.
O divadelníkoch, ktorí poznačili novodobé dejiny pivnického ochotníckeho divadelníctva, možno hovoriť ako o istomsi jing-jangovom princípe. Podľa charakterových čŕt takí rozliční, podľa hereckého talentu takí blízki, Kmezo a Joke, ako ich všetci volali, neraz rozvírili hladinu divadelného mora.
Ochotnícke divadlo posúvali ďalej a ďalej, nielen iba v Pivnici, ale aj v celomešinových rámcoch, ba prekračovali často aj hranice.
“Kmezo svojou prostorekosťou vyvolával rôzne vlny, a Jožko bol práve ten, ktorý utišoval to more,” spomína si režisérka Katarína Mišíková-Hitzingerová a podčiarkuje, že táto dvojica fantasticky fungovala. “Neskutočne sa dopĺňali a hrali na javisku akoby od narodenia boli herci.”
Nielen ona, ale aj všetci tí, ktorí spolu s Jánom Kmeťkom a Jozefom Chrčkom siali semiačka lásky k divadelnému umeniu, hovoria o nich ako o dvoch protipóloch. “Jožko bol komédia, Janko bol dráma. Ale fungovalo to!” Takto ich opisujú členovia a členky Ochotníckeho divadla Janka Čemana, a to všetci do jedného.
Jozef Chrček a Ján Kmeťko: Charizma človeka robí herca hercom
“Takého pozitívneho človeka je už ťažko stretnúť,” na Jozefa Chrčka si spomína Vladimír Kolár, ktorý sa s nim poznal od škôlkárskych dní a dodáva. “V škole sa rovnako kamarátil aj s chlapci aj dievčatmi.”
Jozef Chrček (1971 – 2021) , herec a scénograf, ktorý sa vyskúšal aj v réžii, mal rád aj futbal, dozvedáme sa od Vladimíra Kolára, s ktorým sa ako zapojil do divadelnej sekcii v Základnej škole 15. októbra v Pivnici. “Úspešne sme zahrali detské predstavenie, v ktorom Jožko zostal hercom a mňa viacej oslovili organizačné veci, neskoršie marketing a naposledy organizačné záležitosti vtedy novozaloženého festivalu DIDA,” spomína si náš spolubesedník a dodáva:
“Bol to začiatok Jožkovej záľuby, ktorá trvala do konca života. Bol povšimnutým hercom, lebo ho javisko malo rád a on na ňom bol na svojom. Preto bol i tak veľmi a často oceňovaný.”
Zohral dvadsať divadelných predstavení, až jednu tretinu celkového repertoáru divadla. Boli tu predstavenia, akými je Nová sociálna ustanovizeň (1994), Konopáreň (1996), Hľadanie v oblakoch (1997), Ecce homo! (1997), Zámka škripí (2007), Matka (1999), Ľadové slnko (2000), Nálepky (2019) a v poslednom predstavení Čo si videl, nevidel si (2019). Po presťahovaní do Báčskej Palanky bol aktívny v Slovenskom dome, kde účinkoval v štyroch predstaveniach, z ktorých najúspešnejšie boli Zypa Cupák (2012) a Život je čudo (2014). Ako herec sa vyskúšal aj v Národnom ochotníckom divadle v Báčskej Palanke a Silbaši. V roku 2014 sa stal členom Slovenského vojvodinského divadla, v ktorom hral v dvoch predstaveniach: Podozrivá osoba (2014) a Svæty za dedinou (2019).
Jožkova veselá povaha ho najviac vábila ku komédii, ale odohral aj velmi “ťažké” predstavenia s dlhými monológmi.
“Jeho charizma bola jedinečná. Bol umelcom, amatérskym hercom, ktorý je uspešný v tom, čo ho napĺňalo, podľa čoho si naň budú spomínať aj budúce generácie, kýmkoľvek bude jestvovať divadelné scéna v Pivnici,” mieni Vladimír Kolár.
“Bol mi opravdivým kamarátom a preto si s právom dovoľujem povedať, že žil pre naše divadlo,” hovorí náš spolubesedník, spomínajúc si na Jána Kmeťka.
Ján Kmeťko (1968 – 2021) , režisér, herec, scénograf a predovšetkým veľký ochotník, spolu s ďalšími divadelnými zanietencami v Pivnici kliesnili cestu teraz už serióznej ochotníckej inštitúcii, OD Janka Čemana.
“Veľmi ľahko a rýchlo sa zabudlo, že sme nemali financie, miestnosti a kinovú sieň v katastrofálnom stave. Veď vždy bolo, a je, v našej spoločnosti všetko dôležitejšie než kultúra. Pamätám si, koľko kilometrov som prejazdil s Jankom, – od Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku, pokrajinských sekretariátov po našu báčskopalanskú obec, keď sme stále opakovali to isté: kto sme, čo robme, čo plánujeme,” hovorí Vladimír Kolár, spomínajuc si na Jána Kmeťka.
Víziu mali jasnú: práca s deťmi, mládežnícka scéna a aspoň dve dospelácke divadelné predstavenia v sezóne.
“Kmeki, ako sme ho volali, to ako umelecký vedúci Divadla spolu s celou divadelnou ekipou hlavne i realizoval. Podporu odo mňa ako manažéra vždy mal, a pre mňa to znamenalo, že sa mám postarať o finančné prostriedky,” hovorí Vladimír a zároveň využíva príležitosť, aby sa poďakoval všetkým, ktorí dobrovoľne priložili ruky alebo donácie pre divadelné projekty a festival DIDA.
Ján Kmeťko bol členom OD Janka Čemana od samotného založenia (1994). Podieľal sa na organizácii festivalu DIDA a až 14-krát v jeho rukách bolo organizačné kormidlo, čiže toľkorazy bol predsedom organizačného výboru festivalu. Zároveň bol členom organizačného tímu seminára Píšeš? Píšem!, ktorého bol aj účastníkom všetkých 10 ročníkov. Hral nielen v kostýme svojo pivnického divadla, ale aj v Slovenskom vojvodinskom divadle. Okrem toho, bol zakladateľom detskej a mládežníckej scény v Pivnici a divadelnej sekcie v Silbaši. V svojom “domovskom” divadelnom kolektíve stvárnil herecké postavy v 21 inscenáciách a režíroval ich dokonca až 23. Na obecnej, regionálnej, republikovej, celomenšinovej a medzinárodnej úrovni za svoje diela a za herecké výkony získal početné ocenenia.
Takto bolo na 25. festivale DIDA: DIDA, sviatok divadla, ktorý zotrváva už 25 rokov
“Čas letel a predstavenia vznikali, ale koľko času náš Jano naš strávil v divadle, ťažko je spočítať, preto i hovoríme, že mu bol druhým domovom,” hovorí Vladimír Kolár a dodáva:
“Teraz už máme aj svoje miestnosti, aj divadelnú sieň sme čiastočne vynovili a vo všetkých tých aktivitách bol v popredí Kmeťko. Vedel zvýšiť hlas, keď nás ponižovali alebo keď boli záujmy divadla ohrozené. Vedel hlasne diskutovať nielen medzi “obyčajným svetom”, aj tam, kde bolo ťažko sa vôbec dostať. Stretol sa s mnohými významnými osobnosťami u nás a za hranicou a vždy velebil našu Vojvodinu, slovenskú menšinu a, samozrejme, naše divadlo a našu prácu.”
Dobrovoľne sme investovali do divadla, hovorí náš spolubesedník. “Janko ako režisér, herec, hovorca a mne bola poverená práca manažéra. Ked ochorel, prišlo k personálnym zmenám divadelný život ide ďalej. Jeho smrťou divadlo stratilo režiséra, umeleckého vedúceho, herca, priateľa. Môjho priateľa…”
Multimediálny projekt pod názvom DIDA dáva divy vznikol za finančnej podpory Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici. Názory a stanoviská vyjadrené v projekte sú zodpovednosťou autorky projektu a nemusia nutne odzrkadľovať stanoviská Festivalu.
Pridaj komentár & Dodaj komentar